Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
KYJEV. Aj takmer tri roky od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu sa Kyjev stále spolieha na neplatených dobrovoľníkov so zastaranými zbraňami, aby zostreľovali každodenné roje bezpilotných lietadiel, ktoré mieria na mesto.
Podčiarkuje to aj naliehanie vlády na partnerov, aby im poskytli nové systémy protivzdušnej obrany.
V posledných dvoch mesiacoch Rusko dramaticky zintenzívnilo letecké útoky na Kyjev a ďalšie veľké ukrajinské mestá. Pri útokoch boli zabití aj zranení civilisti a Rusko ničilo aj energetickú infraštruktúru po celej krajine.
V novembri zomrelo na Ukrajine najmenej 165 civilistov a takmer 900 bolo zranených, uviedla OSN. Deväťdesiattri percent týchto obetí žilo na území pod kontrolou Ukrajiny.
Napriek ruským hrozbám, že proti Ukrajine nasadí rakety s jadrovými hlavicami, Moskva čoraz častejšie útočí na Ukrajinu iránskymi dronmi Šahíd. Používanie týchto trojmetrových bezpilotných lietadiel, ktoré do svojich cieľov narážajú, sa od septembra takmer zdvojnásobilo: vtedy ich za mesiac Rusko vypustilo približne 1300, v novembri ich počet dosiahol 2500.
Tých pár systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Ukrajina dostala, sa zväčša sústredí na zostrelenie nebezpečnejších riadených striel. Šahídy sú však našťastie dostatočne malé a pomalé na to, aby sa dali zostreliť aj guľometmi.
Táto úloha zostáva často v rukách dobrovoľníkov, ktorí majú týždenne niekoľko 12-hodinových zmien a obsluhujú zbrane na mobilných a statických pozíciách protivzdušnej obrany. Mnohí z nich cez deň pracujú v bežných zamestnaniach a v noci zostreľujú drony.
Novinári denníka Washington Post sa 1. decembra pripojili k jednej takejto jednotke z ukrajinskej dobrovoľníckej formácie Mrija na 12-hodinovú nočnú zmenu v Kyjeve. Služba sa začala o deviatej večer. V tú noc Rusko vypustilo 110 útočných bezpilotných lietadiel vrátane šahídov. Ukrajinské sily ich zostrelili 52. Ďalších päťdesiat zneškodnili už počas letu, čo ukrajinské vzdušné sily pripisujú úspešnému narušeniu ich signálu.
Na druhý deň ráno o 8.30 h jeden dron Šahíd stále krúžil nad Ukrajinou.
V článku sa dočítate:
- ako sa dobrovoľníci dostali k zostreľovaniu dronov,
- čo podľa Ukrajincov značia nočné kŕdle dronov,
- ako vyzerá zmena ukrajinských dobrovoľníkov.
Ako hostina v čase cholery
Je krátko po deviatej hodine v nedeľu večer a na mape v ukrajinskej vojenskej aplikácii sa objaví roj dronov smerujúcich k hlavnému mestu.
Sedem mužov vo vojenských uniformách vo veku od tridsať do šesťdesiat rokov sa tlačí v malej miestnosti na streche výškovej budovy v Kyjeve. Kým čakajú na rozkaz obslúžiť guľomet Maxim 7.62mm z čias druhej svetovej vojny, varia si kávu a čaj a krájajú koláč.
Zdola cítiť dunenie hudby z neďalekého nočného klubu. „Je to ako hostina v čase cholery,“ vraví ich veliteľ, 53-ročný Oleksandr Muzyka, keď pozoruje, ako mladí muži opúšťajú klub pod ich základňou na streche budovy.
Artem, hudobník z Donecku, na tablete zatiaľ sleduje, ako sa drony približujú k hlavnému mestu. „Sme v stave vysokej pohotovosti, drony sú už v Kyjevskej oblasti,“ vraví. Potom ukazuje na stôl: „Mali by sme zjesť koláč teraz, kým je čerstvý.“
Toto miesto, ktorého polohu novinári z obáv z možného ruského útoku nezverejnia, využívajú dobrovoľníci z formácie Mrija už dva roky.
Zo strechy dobrovoľníci sledujú živé vojenské mapy a až keď sa ozvú sirény, presunú sa von k zbrani. Reflektorom prehľadávajú oblohu, či na nej nie sú drony, a pozorne počúvajú ich charakteristické bzučanie. Ak sa dron dostane na dostrel, jeden dobrovoľník obsluhuje guľomet Maxim a druhý podáva náboje. Pripomína to scény zo starých vojnových filmov.
O 21.41 h na mape vidieť, ako sa dron Šahíd blíži k dlho zatvorenému medzinárodnému letisku na Ukrajine, ktoré sa nachádza kúsok od hlavného mesta. O 21.49 sa rozozvučia sirény leteckého poplachu.
Muži vybehnú von, zapnú si prilby a odstránia kryt skrývajúci zbraň.
Exminister obrany Reznikov: Rusko má rok na to, aby vojnu zastavilo, potom príde bod zlomu Čítajte Po celú noc
Pred dvoma rokmi bola táto strecha prázdna, no potom Rusko začalo na Ukrajinu vypúšťať šahídy.
Serhij Sas, bývalý sudca Ústavného súdu, ktorý teraz slúži ako veliteľ Mrije, kedysi videl, ako mu jeden preletel priamo nad hlavou – a uvedomil si, že na jeho zostrelenie možno nebude potrebovať oveľa viac ako pištoľ.
Armáda súhlasila s tým, že Sasovej dobrovoľníckej jednotke poskytne náboje a zbrane vrátane dvojhlavňového guľometu Maxim z roku 1944. Zvyšok si dobrovoľníci nakúpili sami, napríklad nepriestrelné vesty, prilby, ohrievače rúk, maskáčové uniformy a zásoby potravín – vrátane torty.
V rokoch 2022 a 2023 mesto Kyjev poskytlo dobrovoľníkom odmeny vo výške približne 550 dolárov za dva roky. V tomto roku im ešte neboli vyplatené.
„Chceli by sme oveľa väčšiu podporu, ani nie tak peňažnú, ale technickú,“ vraví Sas. „Verím, že kyjevský magistrát má také možnosti.“
Dobrovoľníci tvrdia, že potrebujú viac vybavenia, ako sú termokamery, tablety, projektory a laserové ukazovadlá. „V skutočnosti to nie sú veľké výdavky, ale práve to by zvýšilo efektivitu našej práce,“ dodáva Sas.
Roman Tkačuk, riaditeľ bezpečnostného oddelenia kyjevskej mestskej rady, uviedol, že aj na rok 2024 naplánovali pre dobrovoľníkov odmeny. Materiálne a technické zabezpečenie takýchto jednotiek by mali poskytnúť velitelia teritoriálnej obrany.
V diaľke sa zatiaľ ozýva zvuk streľby počas toho, ako na dron pália z ďalších pozícií protivzdušnej obrany. Dobrovoľníci z Mrije sú v pohotovosti - cez hmlu počuť hučanie dronu v ich blízkosti. Nikdy však nevstúpi do ich palebnej zóny.
Keď siréna zmĺkne, vrátia sa dovnútra, aby sa zohriali, keďže teploty sa pohybujú okolo nuly.
Sirény sa o chvíľu ozvú znova, a znova, a znova. Ohrozenie napokon prichádza počas celej noci a letecký poplach striedajú správy o zvýšenom riziku aj o konci rizika.
Muži sa počas noci presúvajú dovnútra a von a neustále si nasadzujú a skladajú prilby. Striedavo sa zohrievajú vo vnútri, varia si vodu na čaj, zohrievajú si nohy a ruky a rozprávajú o tom, ako často ochorejú z neustáleho postávania v zime.
Nenapraviteľná strata. Zrejme "v mlynčeku na mäso" padol Rus, ktorých ostáva už len zopár Čítajte Nedostatok rakiet
Okolo 12.30 vchádza dovnútra na prestávku 50-ročný Oleksij Tkačenko. Opisuje, ako sa jeho manželka Anastázia a štvorročný syn Mark presťahovali do Írska, aby sa vyhli týmto bezsenným nociam. „Je lepšie žiť oddelene a nakoniec vyhrať, ako žiť spolu pod Ruskom.“
Tak ako mnohí na Ukrajine, aj Tkačenko považuje nočné útoky dronov za znak toho, že Moskva nemá dostatok rakiet na pravidelné zasahovanie svojich cieľov hlboko vo vnútri Ukrajiny. Namiesto toho ich hromadí na príležitostné rozsiahle útoky. Zatiaľ sa spolieha na lacnejšie drony, ktoré vyčerpávajú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany a vyvolávajú všeobecný nepokoj medzi civilistami.
Na rad prichádza 46-ročný Serhij Zamidra, aby sa zahrial pri ohrievači. Drony smerujú na západ a ďalší poplach môže prísť o 40 minút, vraví.
O 1.10 h hlásia výbuchy z mesta Ternopil na západe Ukrajiny. Dron zasiahol obytnú budovu, pričom zabil jednu osobu a niekoľko ďalších zranil.
Šahídy často opakovane menia smer a spúšťajú letecký poplach v rôznych regiónoch predtým, ako zasiahnu cieľ alebo ich z oblohy zostrelia. Tieto útoky pomáhajú Rusku destabilizovať ukrajinský energetický systém počas najchladnejších a najtmavších dní v roku.
Nedávne útoky spôsobili, že niektoré mestá zažívali niekoľkodňové výpadky dodávok elektrickej energie, kým v iných - vrátane Kyjeva - sa museli prispôsobiť priebežným vypínaním obvodov.
„Zakaždým musí tím zostať hore celú noc,“ povedal Zamidra. „Potom sa vrátite domov a idete do práce.“
Takmer pravidelné nočné útoky desia aj civilistov, ktorí sa budia na sirény a ponáhľajú sa do studených pivníc, chodieb a staníc metra, aby sa ukryli. Často sa stáva, že len čo sa hneď po vyhlásení poplachu vrátia domov, tak sa spustí ďalšia vlna dronov, ktorá ich opäť pošle do úkrytu.
O 1.39 h sa siréna ozýva znova.
„Niekedy to trvá celý deň,“ vraví 49-ročný dobrovoľník Maksym Krutsevyč. „Cítime to na fyzičke. Vo všetkom vybavení musíme zostať . Vyberá si to svoju daň.“
O 2.37 ráno sa letecký poplach končí a do miestnosti vnáša svetlo 67-ročný Ihor Bielski. Možno si teraz dobrovoľníci trochu oddýchnu.
O štyri hodiny neskôr sa však poplach opäť rozozvučí. Už keď nad mestom vychádza slnko, muži stále stoja pri zbrani.
Letecký poplach sa končí o 7.06 h. Ich zmena sa už takmer skončila.
Niektorí odchádzajú domov si oddýchnuť, iní sa idú osprchovať a pokračujú do práce. Aspoň jeden z nich sa v noci vráti a ďalší prídu v nasledujúcich dňoch.
Zamidra sa niekedy ponáhľa domov, aby cestou do práce odviezol svoju štvorročnú dcéru do škôlky.
Vraví, že letecké poplachy, ktoré monitoruje celú noc, sa pre ukrajinské deti zmenili na hru.
„Sedia na pieskovisku a potom niekto zakričí: ,Letecký poplach!‘,“ vraví. „Začnú behať po ihrisku, schovávať sa – presne tak, ako sme sa kedysi hrali my. Akurát pre nich je tou hrou, žiaľ, skutočný letecký poplach.“
