TBILISI. Sankcie, ktoré Estónsko a Litva uvalili voči premiérovi Iraklimu Kobachidzemu a ďalším predstaviteľom vládnej strany Gruzínsky sen, považuje gruzínska vláda za "protigruzínske". Odvetné opatrenia však neprijme, a to "z úcty k litovskému a estónskemu ľudu".
Estónsko v nedeľu v reakcii na násilné potlačenie proeurópskych protestov v Gruzínsku uvalilo sankčné opatrenia na ďalších 14 osôb, ktoré za postup bezpečnostných zložiek nesú zodpovednosť. Medzi nimi je aj premiér Kobachidze.
Osoby uvedené na tomto sankčnom zozname nebudú môcť cestovať do Estónska.
Po dohode s Estónskom rozšírila zoznam sankcionovaných osôb v Gruzínsku aj Litva, a to o ďalších 17 politikov a úradníkov, ktorí sa podieľali na potláčaní protestov v Gruzínsku.
Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys spresnil, že ide o zákaz vstupu do Litvy. Dodal tiež, že "je čas podniknúť spoločné kroky na úrovni EÚ".
Sovietska mentalita
Gruzínska vláda vo svojom vyhlásení v pondelok uviedla, že napriek sankciám Estónska a Litvy sa rozhodla zostať v režime jednostranného partnerstva s oboma štátmi, aby zo svojej strany neohrozila tradičné priateľstvo medzi gruzínskym, estónskym a litovským národom.
Vláda v Tbilisi vo svojom vyhlásení označila Estónsko a Litvu za štáty, ktoré "majú v súčasnosti najobmedzenejšiu suverenitu v rámci Európskej únie a ktorých vlády nekonajú v záujme svojich vlastných občanov, ale podľa pokynov administratívy cudzieho štátu".
Gruzínsku hrozí ústavná kríza. Demonštranti odmietajú parlament aj prezidenta Čítajte "Toto je hlavný dôvod, prečo sú vlády týchto krajín nútené konať proti vlastnej dôstojnosti," píše sa vo vyhlásení gruzínskej vlády, ktorá dodala, že vedenia Litvy a Estónska sa "napriek 33-ročnej histórii nezávislosti stále nedokázali zbaviť sovietskej mentality".
Zastavený integračný proces, prezident od voliteľov
Ešte predtým Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili sankcie na zakladateľa Gruzínskeho sna, miliardára Bidzinu Ivanišviliho, ako aj na predstaviteľov gruzínskeho ministerstva vnútra, pretože údajne nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v Gruzínsku.
Po Kobachidzeho rozhodnutí odložiť prístupové rozhovory s EÚ do konca roka 2028 vypukli koncom októbra v uliciach hlavného mesta Tbilisi a na iných miestach Gruzínska protesty.
Demonštranti protestujú aj proti sporným parlamentným voľbám, ktoré sa konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Opozícia a prezidentka Salome Zurabišviliová tento oficiálny výsledok volieb neuznávajú a hlasovanie označujú za zmanipulované.
Ďalšie protesty vypukli po sobotňajších prezidentských voľbách, v ktorých bol zborom voliteľov za hlavu štátu zvolený kandidát Gruzínskeho sna a bývalý futbalový reprezentant Micheil Kavelašvili.
