TBILISI, BRATISLAVA. Novým prezidentom Gruzínska bude bývalý profesionálny futbalista a krajne pravicový politik Michail Kavelašvili. Na post hlavy štátu ho však nedosadil gruzínsky ľud, ale gruzínski zákonodarcovia, ktorí v tejto súvislosti pred siedmimi rokmi zmenili ústavu krajiny.
Opozícia sobotňajšie prezidentské voľby odsúdila ako nelegitímne a uviedla, že úradujúca prezidentka Salome Zurabišviliová zostáva jediným legitímnym lídrom Gruzínska.
Z prezidentského postu odmietla odstúpiť aj samotná Zurabišviliová, ktorá zároveň požaduje nové parlamentné voľby.
„Gruzínsko nikdy nestráca zmysel pre humor,“ uviedla Zurabišviliová na sociálnej sieti X , kde zdieľala záznam demonštrantov hrajúcich na ulici futbal, čím posmešne reagovali na Kavelašviliho minulosť.
Pred budovou parlamentu, ktorú ohradili policajné zložky, sa už od sobotňajšieho rána schádzajú demonštranti – v mrazivom počasí stoja obďaleč vodného dela a popíjajú horúci čaj.
„Plánujeme pokračovať v boji za našu európsku budúcnosť,“ povedala podľa denníka The Guardian demonštrantka Natia Apchazavová.
V článku sa dočítate:
- prečo sa Kavelašvili rozhodol pôsobiť v politike,
- kedy sa konali posledné priame voľby v Gruzínsku,
- že Gruzínsku hrozí ústavná kríza.
Jediný kandidát
Kaukazská republika sa zmieta v nepokojoch, odkedy v októbrových sporných parlamentných voľbách vyhrala vládnuca strana Gruzínsky sen.
Súčasnú vlnu masových zhromaždení, ktoré pokračujú už 17. deň, však podnietilo predovšetkým novembrové rozhodnutie gruzínskej vlády odložiť rokovania o členstve v Európskej únii. A teraz demonštranti dodatočne odmietajú aj výber Kavelašviliho za prezidenta.
Gruzínsky sen zrušil priame prezidentské voľby ešte v roku 2017, ale zmena ústavy nadobudla platnosť až v roku 2024. Po novom gruzínskych prezidentov volí kolégium voličov zložené z poslancov a zástupcov samospráv.
Kavelašvili, ktorý bol jediným nominovaným kandidátom, získal od 225 prítomných voličov 224 hlasov. Celkovo má zbor voliteľov 300 členov.
V politike začal pôsobiť po tom, ako bol diskvalifikovaný z uchádzania sa o vedenie Gruzínskej futbalovej federácie, pretože na to nemal dostatočnú kvalifikáciu. Bývalý futbalista, ktorý je tvrdým kritikom Západu, v súčasnosti hlása, že sa západné spravodajské služby snažia dostať Gruzínsko do vojny s Ruskom.
Posledné prezidentské voľby, v ktorých zvíťazila Zurabišviliová, sa v Gruzínsku konali v roku 2018, keď séria ústavných zmien stanovila jednorazové prechodné prezidentské obdobie na šesť rokov.
Bývalá diplomatka je medzi demonštrantmi, ktorí ju považujú za maják európskych ašpirácií Gruzínska, populárna. „Je to výsmech demokracie,“ uviedla na sociálnej sieti X.

Pod plnú kontrolu
The Guardian upozorňuje, že Kavelašviliho predsedníctvo bude pravdepodobne od začiatku podkopané, keďže Zurabišviliová odmieta opustiť úrad, opoziční politici bojkotujú parlament a protesty nevykazujú žiadne známky zmiernenia.
Podľa Vachtanga Chmaladzeho, jedného z autorov gruzínskej ústavy, sú však všetky rozhodnutia nového parlamentu neplatné, pretože ratifikoval mandáty zákonodarcov pred výsledkom súdneho sporu, ktorý podala Zurabišviliová proti parlamentným voľbám.
„Gruzínsko čelí bezprecedentnej ústavnej kríze,“ povedal pre The Guardian Chmaladze.
Zatiaľ zostáva nejasné, ako bude gruzínska vláda reagovať na Zurabišviliovej odmietnutie odstúpiť z postu po inaugurácii Kavelašviliho, ktorá má byť 29. decembra.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze obvinil Zurabišviliovú zo snahy poškodiť záujmy Gruzínska a zdôraznil, že keď sa 29. decembra skončí jej funkčné obdobie, bude musieť odísť do dôchodku.
„Máme skutočne silné štátne inštitúcie, takže určite nemáme problém dostať situáciu pod plnú kontrolu,“ povedal podľa agentúry BBC Kobachidze.
Počas niekoľkotýždňových demonštrácií polícia zatkla cez 460 demonštrantov. Minimálne s 300 ľuďmi malo byť zle zaobchádzané, vrátane desiatok ľudí z gruzínskych médií. Niektorí čelili mučeniu, uvádza organizácia Transparency International.
Okrem iného sa uskutočnili aj razie v kanceláriách opozičných strán a zatýkanie ich lídrov.
Občania na protestoch vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby uvalilo sankcie na najvyšších vládnych predstaviteľov, ako aj na Bidzinu Ivanišviliho, najmocnejšieho muža Gruzínska.
„Polícia je všade, spravodlivosť nikde,“ skandovali podľa BBC demonštranti.