SME

Už nemôžeme znášať Junovo šialenstvo. Juhokórejský parlament na druhý pokus prezidenta odvolal

Tento krok musí ešte potvrdiť ústavný súd.

Predseda Juhokórejského národného zhromaždenia Woo Won-shik oznamuje výsledok hlasovania o odvolaní prezidenta.Predseda Juhokórejského národného zhromaždenia Woo Won-shik oznamuje výsledok hlasovania o odvolaní prezidenta. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SOUL. Juhokórejský parlament v sobotu na druhý pokus rozhodol o odvolaní prezidenta Jun Sok-jola, ktorý sa minulý týždeň pokúsil v krajine zaviesť stanné právo.

Informovali o tom agentúry Reuters a Kjódó.

Za krok, ktorý musí do šiestich mesiacov ešte potvrdiť Ústavný súd, sa vyslovilo 204 poslancov. Za prijatie bolo potrebných 200 hlasov.

Na sobotňajšom hlasovaní sa zúčastnilo všetkých 300 zákonodarcov.

Prvý pokus o odvolanie hlavy štátu minulú sobotu neuspel po tom, ako sálu opustili poslanci z prezidentovej Strany ľudovej moci (PPP).

SkryťVypnúť reklamu

Dočasne ho zastúpi premiér

Druhý návrh na ústavnú obžalobu prezidenta predložila vo štvrtok hlavná opozičná Demokratická strana a päť ďalších menších strán. Prezidenta obvinili, že vyhlásením stanného práva porušil ústavu a iné zákony.

Juhokórejský parlament začal rokovať o procese impeachmentu po 16:00 miestneho času (8:00 SEČ). Siedmi poslanci z Junovej PPP už pred hlasovaním potvrdili, že tentoraz proces odvolávania podporia.

Jun bude zbavený prezidentských povinností hneď po doručení uznesenia o impeachmente do jeho úradu. Prezidentské právomoci dočasne prevezme premiér Han Tok-su.

Ústavný súd má potom 180 dní na to, aby rozhodol, či Juna z funkcie prezidenta odvolá, alebo jeho právomoci obnoví. Keďže súd má v súčasnosti len šesť sudcov, ich rozhodnutie o ústavnej obžalobe musí byť jednomyseľné.

SkryťVypnúť reklamu

Ak bude prezident zbavený funkcie, musia sa do 60 dní v krajine konať nové prezidentské voľby.

Ak by parlament proces ústavnej obžaloby neschválil, Jun by stále mohol čeliť "právnej zodpovednosti" podľa Trestného zákona za vyhlásenie stanného práva, povedal pre agentúru AFP Kim Hjun-jung z Ústavu práva Kórejskej univerzity.

Prezident chce za zotrvanie vo funkcii bojovať

Jun Sok-jol môže byť druhým odvolaným prezidentom v histórii Južnej Kórey. Prezidentka Park Kun-hje prišla o funkciu v roku 2017 pre korupciu, zneužitie moci a porušenie volebného zákona. V roku 2004 prezident Ro Mu-hjun pokus o impeachment ustál a ústavný súd ho vrátil do funkcie.

Jun Sok-jol priaznivcom sľúbil, že bude za svoje zotrvanie vo funkcii bojovať a zopakoval svoje stále nepodložené tvrdenia, že opozícia je v spojení s komunistickými nepriateľmi zo Severnej Kórey.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavná opozičná Demokratická strana v sobotu hlasovanie za impeachment označila za "jediný spôsob", ako "zachrániť ústavu, právny štát, demokraciu a budúcnosť Južnej Kórey".

"Už nemôžeme znášať Junovo šialenstvo," povedala jedna z poslankýň.

Súvisiaci článok Prevrat v Kórei? Zúfalý čin zúfalého človeka, hodnotí expertka Čítajte 

Protesty za aj proti prezidentovi

Predstaviteľ polície v Soule odhadol, že pred parlament prišlo najmenej 200-tisíc demonštrantov na podporu odvolania prezidenta.

"Ak Jun nebude dnes odvolaný, vrátim sa na budúci týždeň," povedal jeden z demonštrantov krátko pred zlomovým hlasovaním. "Budem chodiť každý týždeň, kým sa to nestane," dodal.

Na inom mieste v Soule sa tisíce ďalších ľudí zhromaždili na podporu Juna, spievali vlastenecké piesne a mávali juhokórejskými a americkými vlajkami.

SkryťVypnúť reklamu

"Jun nemal inú možnosť, ako vyhlásiť stanné právo. Schvaľujem každé rozhodnutie, ktoré ako prezident urobil," povedal jeho podporovateľ pre agentúru AFP.

Vyhlásenie stanného práva

Prezident Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo 3. decembra v krátkom televíznom prejave, v ktorom sľúbil "zastaviť sily, ktoré napomáhajú Severnej Kórey, a brániť demokratický ústavný poriadok".

Opozíciu zároveň obvinil zo sympatií voči Severnej Kórei a z protištátnej činnosti, ktorá paralyzovala vládu.

Len niekoľko hodín po ohlásení stanného práva sa však proti prezidentovmu rozhodnutiu postavil parlament a výnimočný režim nakoniec zrušila vláda.

Prokuratúra krajiny vyšetruje prezidenta pre podozrenie z velezrady.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  2. Plátené tašky a opakované použitie
  3. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  5. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  7. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna
  8. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí
  1. Podpora projektov, ktoré učia ľudí postaviť sa za seba
  2. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  3. Nela Pocisková: Dovolím si už robiť chyby a nevyčítať si to
  4. Plátené tašky a opakované použitie
  5. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  6. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  7. Nespoliehajú sa na štát, ale na vlastné sily
  8. Digitálna bezpečnosť opäť v centre pozornosti
  1. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 8 105
  2. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 5 292
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 327
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 047
  5. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 717
  6. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna 2 687
  7. Plátené tašky a opakované použitie 2 235
  8. Kozmetika ju najprv zachránila, dnes ňou pomáha iným 2 172
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež


Ilustračné foto.

Na realizáciu dohody bude potrebná zmena zákona.


TASR
Britská F-35.

Strategické bombardéry sa nevrátia.


Fínsky parlament.

Odborníci uviedli, že zákon je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Fínska.


TASR
Holandský premiér Dick Schoof počas oznámenia demisie.

K pádu vlády došlo po tom, čo pravicový politik Geert Wilders stiahol svojich ministrov z kabinetu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu