DAMASK. Letisko v Damasku, uzatvorené od minulého víkendu, keď sýrski vzbúrenci dobyli hlavné mesto, opätovne otvoria v priebehu nasledujúcich dní, oznámilo v stredu jeho vedenie.
V okolí damaského letiska sú podľa agentúry AFP rozmiestnení ozbrojení sýrski povstalci. Mnohí vojaci a členovia bezpečnostných zložiek zvrhnutej sýrskej vlády bývalého prezidenta Bašára Asada ušli po tom, čo vzbúrenci v noci na nedeľu vstúpili do Damasku.
Podľa predstaviteľov letiska sa tam v súčasnosti nachádza 12 lietadiel, pričom jeden zo strojov niekto vykradol počas prevzatia moci povstalcami, dodáva AFP.
Francúzsko žiada Izrael o ústup
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí apelovalo na Izrael, aby stiahol svoje vojenské jednotky z nárazníkovej zóny, ktorá oddeľuje Izraelom anektované Golanské výšiny od sýrskeho územia.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí vyhlásil, že rozmiestnenie vojenských jednotiek v nárazníkovej "zóne medzi Izraelom a Sýriou je porušením dohody o siahnutí (síl) z roku 1974".
Izrael po páde Asada útočí na Sýriu. Vytláča z nej Irán aj Asadove zbrane Čítajte "Francúzsko vyzýva Izrael, aby sa zo zóny stiahol a rešpektoval suverenitu a územnú celistvosť Sýrie," uviedol hovorca.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde, aby po zvrhnutí režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada džihádistickými povstalcami obsadila nárazníkovú zónu zriadenú dohodou z roku 1974, ktorú monitorujú mierové sily OSN (UNDOF).
Hovorca generálneho tajomníka OSN v pondelok varoval Izrael, že tým porušuje dohodu z roku 1974.
Izrael ovláda dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorý rozšíril izraelské právo a správu nad Golanskými výšinami a de facto ich tak anektoval.
Bezpečnostná rada OSN tento krok odsúdila, izraelský zákon vyhlásila za neplatný a bez medzinárodného právneho účinku. Suverenitu Izraela nad Golanským výšinami však v roku 2019 oficiálne uznala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.
Grécko pozastavilo azylové konanie
Grécko pozastavilo v stredu vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl. Pridalo sa tak k mnohým európskym krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili v uplynulých dňoch. Opatrenie ohlásil grécky minister pre migráciu Nikos Panagiotopulos.
"Dočasne zmrazujeme všetky (azylové) konania (pre Sýrčanov), kým nevyhodnotíme nové dáta," povedal Panagiotopulos.
AFP pripomína, že Grécko je pre mnohých Sýrčanov akousi vstupnou bránou, cez ktorú sa dostávajú do Európy.
Podľa pondelňajšej správy agentúry Reuters citujúcej nemenovaného popredného predstaviteľa gréckej vlády bolo aktuálne v procese schvaľovania zhruba 9 000 sýrskych žiadateľov o azyl.
Obdobné opatrenia ako teraz Atény, a síce pozastavenie vybavovania sýrskych žiadostí o azyl oznámili v uplynulých dňoch mnohé európske krajiny, vrátane Rakúska, Nemecka, Česka, Británie či severských krajín Dánska, Nórska, Švédska aj Fínska a mnohých ďalších.
Dobrovoľné a bezpečné návraty
Situácia v Sýrii, aj okolo potenciálnych návratov utečencov, však stále nie je celkom jasná, pričom vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vyzval v pondelok v tejto súvislosti svet na to, aby neprijímal unáhlené opatrenia.
"Bude potrebná trpezlivosť a ostražitosť, dúfajúc, že vývoj na mieste sa bude vyvíjať pozitívnym spôsobom, čo umožní, aby konečne došlo k dobrovoľným, bezpečným a udržateľným návratom s tým, že utečenci budú môcť (v tomto smere) robiť informované rozhodnutia," povedal.
