CHEKKA. Libanonský občan Suheil Hamwi, ktorý strávil 32 rokov v sýrskych väzniciach, sa konečne vrátil domov do Libanonu.
Udialo sa tak vďaka zvrhnutiu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada povstaleckými silami.
Rodina roky nevedela nič
Hamwiho zadržali a neskôr uväznili v roku 1992. Pracoval ako obchodník a predával rozličný tovar v meste Chekka na severe Libanonu.
V noci na Deň svätej Barbory, sviatok podobný Halloweenu, prišiel k jeho dverám muž, aby si kúpil whisky.
Hamwi dal svojho 10-mesačného syna do rúk manželke a išiel obslúžiť zákazníka. Keď sa priblížil k jeho vozidlu, zastavilo pri ňom auto plné mužov, vtlačili ho dovnútra a odviezli preč. Trvalo roky, kým o ňom rodina počula.
Dostalo prezývku sýrsky bitúnok. Biele prilby ukončili pátranie v brutálnom väzení Čítajte Hamwi bol jedným zo stoviek libanonských občanov zadržaných počas sýrskej okupácie Libanonu v rokoch 1976 až 2005, o ktorých sa predpokladá, že sú desaťročia zadržiavaní v sýrskych väzniciach.
Hamwiho rodina dlho nevedela, čo sa s ním stalo. Až po 16 rokoch jeho manželka zistila, že je väznený v Sýrii. Dokonca aj vtedy bol dôvod jeho zadržiavania nejasný.
Až po ďalších štyroch rokoch mu povedali, že ho väznia preto, že bol členom Libanonských síl, kresťanskej politickej strany, ktorá fungovala aj ako milícia počas 15-ročnej libanonskej občianskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1990. Strana bojovala proti sýrskym silám.
Žil v takmer v úplnej izolácii
Hamwi povedal, že výsluchy vo väzení boli záhadné. „Pýtali sa na moje meno, mená mojich rodičov, môj vek a odkiaľ som. To je všetko,“ povedal. Potom ho poslali späť do cely. „Neexistoval žiadny právnik, nič.“
Povedal, že prvé roky strávil v neslávne známom sýrskom väzení Saydnaya, než ho premiestnili do iných zariadení a nakoniec skončil vo väzení v Latakii.
Vraví, že spočiatku ho mučili, ale potom s tým prestali. Roky žil takmer v úplnej izolácii. Bol sám v malej cele, obklopený ďalšími libanonskými väzňami, ako aj Palestínčanmi a Iračanmi.
Prezývali ju bitúnok. Rodiny hľadajú blízkych v obávanej Asadovej väznici Čítajte V roku 2008 ho podľa jeho slov mohla manželka prvýkrát navštíviť. Potom prišla vždy asi raz za rok.
V nedeľu sa spoločne s ďalšími dostal na slobodu. To, že sa niečo deje, vytušil, keď dozorcovia začali opúšťať svoje stanovištia.
„Naďalej sa bojím toho, že to nemusí byť skutočnosť,“ povedal v rozhovore pre agentúru AP z domu, odkiaľ ho pred viac ako tromi desaťročiami uniesli. Keď Hamwi prechádzal jeho dverami, pozdravili ho jeho dve vnúčatá. „Toto je prvýkrát, čo som sa s nimi stretol,“ povedal Hamwi.
