ŽENEVA. Permafrost, teda trvalo zamrznutá pôda, v horských oblastiach Európy od súostrovia Špicbergy na severe Nórska po Sierra Nevadu v južnom Španielsku sa otepľuje.
V rokoch 2013 – 2022 sa jeho teplota v hĺbke okolo desať metrov zvýšila o jeden stupeň, píše Jeannette Nötzliová zo švajčiarskeho Inštitútu pre výskum snehu a lavín (SLF) v Davose v štúdii, v ktorej spolu s kolegami vyhodnotila 64 sérií meraní a vyšla v časopise Nature Communications.
Informovala o tom agentúra DPA.
"Otepľovanie permafrostu v horách je značné. A to vo všetkých regiónoch, hĺbkach a časových obdobiach, ktoré sme analyzovali," konštatuje Nötzliová.
Je známe, že chladné oblasti, kde sa vyskytuje permafrost – pohoria a polárne oblasti – reagujú obzvlášť citlivo na zmenu klímy. Štúdia SLF ukazuje, že nárast teplôt permafrostu v horských oblastiach Európy je sčasti podobný vývoju v Arktíde. Najväčšie oteplenie bolo zaznamenané na najvyšších a najsevernejších miestach.
"Keď teploty v permafroste bohatom na ľad stúpnu takmer na nulu, otepľovanie sa výrazne spomalí a takmer zastaví, pretože na roztopenie ľadu v podloží je potrebná energia," píšu autori v štúdii. "Akonáhle sa ľad v permafroste roztopí, teploty opäť stúpnu," dodali.
Tieto environmentálne zmeny výrazne zasiahnu aj ekonomiku. Podľa modelov hrozí, že do roku 2050 rozmrzne približne polovica oblastí, kde sa v súčasnosti ťaží ropa, zemný plyn či nerastné suroviny. Podľa odborníkov hrozí aj to, že rozmrazovaním permafrostu sa uvoľnia škodliviny a patogény.
Horský permafrost tvorí 30 percent celkovej rozlohy permafrostu. Podľa SLF asi päť percent rozlohy Švajčiarska tvorí permafrost. Zvyčajne sa nachádza pod vysokohorskými suťovými svahmi a skalnými stenami v nadmorskej výške nad 2500 metrov.
