BERLÍN. Britská vláda v utorok vyjadrila veľké obavy v súvislosti s možným návratom britských džihádistov zo Sýrie, kde v noci na nedeľu padol režim prezidenta Bašára Asada.
Krajiny sú v strehu
Britská ministerka pre bezpečnosť hraníc a azyl Angela Eagleová uviedla, že britská vláda túto situáciu "veľmi, veľmi pozorne" sleduje.
Vo väzniciach na severovýchode Sýrie, ktorú ovládajú kurdské jednotky, je podľa britského denníka Daily Telegraph zadržiavaných asi tucet "zocelených bojovníkov Islamského štátu" zo Spojeného kráľovstva.
Britské bezpečnostné zdroje na margo toho uviedli, že Británia je ohrozená ich možným návratom, ak by väznice prevádzkované kurdskými úradmi zasiahol chaos v krajine.
V Sýrii bude dočasným premiérom prechodnej vlády Muhammad Bašír Čítajte Eagleová však v tejto súvislosti verejnosť uistila, že spravodajské služby veľmi pozorne sledujú, ako sa situácia v Sýrii vyvinie v najbližších dňoch a týždňoch, a sú aj v kontakte so spojencami.
Medzi povstalcami, ktorí zosadili Asadov režim, boli zrejme aj džihádisti pôvodom z Francúzska, uviedol v rozhovore pre denník Le Figaro francúzsky prokurátor pre boj s terorizmom Olivier Christen.
Dodal, že podľa odhadov sa v bašte povstalcov - v meste Idlib a okolí - nachádzalo okolo sto francúzskych štátnych príslušníkov.
Prokurátor Christen dodal, že pád Asadovho režimu nemá žiadne bezprostredné dôsledky na teroristickú hrozbu vo Francúzsku.
Christen v rozhovore pre stanicu RTL uviedol, že schopnosť posielať komandá na európske územie sa vývojom situácie v Sýrii veľmi nezmenila.
Upozornil však, že HTS "naznačuje svoj rozchod s al-Káidou (teroristickou sieťou) a deklaruje odklon od medzinárodného džihádizmu". Druhá skupina - Islamský štát - podľa Christena zostáva veľmi oslabená a podľa jej vzťahov s HTS sa dá usudzovať, že príchod HTS k moci prijíma negatívne.
Nerobte urýchlené rozhodnutia
Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen v utorok vyhlásil, že európske štáty by sa po páde režimu Bašára Asada nemali ponáhľať s repatriáciou sýrskych utečencov do ich vlasti. Pedersen súčasne vyzval aktérov zo zahraničia vrátane Izraela, aby vojensky nezasahovali.
Na tlačovej konferencii v ženevskom sídle OSN Pedersen zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná: tri dni po Asadovom páde sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.
Izrael toto svoje konania vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil "chemické zbrane", aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov.
V súvislosti s konaním Izraela Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.
Podľa Pedersena by opatrenia v prechodnom období v Sýrii mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.
Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať realisticky.
Pedersen totiž upozornil, že HTS - bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa rozišla v roku 2016, - za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú prešla vývojom a po páde Asadovho režimu vyslala signály o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.
Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS abú Muhammad Džaulání sa v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN zmienil, že sa "diskutuje o možnosti rozpustenia HTS".
Podľa Pedersena najdôležitejším testom bude spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.
"Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu" s podporou medzinárodného spoločenstva a "potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií," myslí si Pedersen.
