TEL AVIV, BRATISLAVA. Po páde režimu v Sýrii a úteku diktátora Bašára Asada do Moskvy začal na krajinu v mocenskom vákuu útočiť Izrael. Od víkendu zasiahol náletmi stovky cieľov v Sýrii a obsadil aj demilitarizované pásmo na izraelsko-sýrskom pohraničí, kde sa nachádzajú strategicky dôležité Golanské výšiny.
Kým v prípade náletov na ciele v sýrskom vnútrozemí vrátane Damasku ide o zničenie arzenálu, ktorý zostal po Asadovom režime, pri obsadzovaní Golanských výšin existuje potenciál na dlhodobejšiu izraelskú okupáciu.
Pondelkovým izraelským útokom predchádzalo zostrelenie iránskeho dronu, ktorý Izrael zničil v sýrskom vzdušnom priestore, píše Hlas Ameriky. Popri tom Izrael útočil na letisko v sýrskej provincii Homs, ešte minulý týždeň zabil dvoch iránskych vojenských poradcov v Damasku.
Irán a jeho predĺžená ruka Hizballáh boli spojencami Asadovho režimu. Práve vyčerpanosť Hizballáhu vo vojne s Izraelom mohla byť jedným zo spúšťačov prekvapivej ofenzívy, ktorá kulminovala Asadovým pádom.
V článku sa dočítate:
- Prečo Izrael útočí v sýrskom vnútrozemí a na čo cieli,
- o čo ide pri obsadzovani Golanských výšin,
- čo sa aktuálne odohráva v Sýrii.
Asad zabíjal vlastných
"Väčšina z nás bola hore, v horúčave sa nedalo spať. Boli sme na streche a užívali sme si výhľad. Keď sme začuli výbuchy, mysleli sme si, že je to bežné ostreľovanie. Potom však z ulice prišlo volania o pomoc. Bolo čoraz hlasnejšie a čoraz ťažšie sa nám dýchalo," opísala podľa Deutsche Welle minulý rok Sýrčanka Alá Machzúmí chemický útok na sýrsku metropolu Damask z augusta 2013.
Jej rodina vtedy nešla do podzemných krytov. Zostala pri oknách a dýchacie cesty si chránila mokrými vreckovkami. Toto rozhodnutie im pravdepodobne zachránilo život.
Mnoho ľudí utieklo do krytov a zahynuli tam netušiac, aká zbraň ich zabila. Tou zbraňou bol sarin, nervovoparalytický bojový plyn ťažší ako vzduch, ktorý režim diktátora Bašára Asada použil proti vlastnej krajine. Útok sa odohral v damaskej štvrti Ghúta, ktorú mala pod kontrolou opozícia.
Pri chemickom útoku vtedy zahynuli stovky ľudí, mnoho z nich boli deti, ktoré zomreli v spánku.
Nešlo o jediný chemický útok Asadovho režimu. V rámci sýrskej občianskej vojny diktátor použil plyny mnohokrát, okrem sarinu aj chlór a yperit.
Práve skladiská zostávajúcich chemických zbraní sú jedným z hlavných cieľov aktuálnych izraelských náletov.
Izraelské ozbrojené sily podľa BBC vyhlásili, že chcú zabrániť tomu, aby zbrane, ktoré zostali po Asadovom režime, padli do rúk extrémistom. Problém je, že nie je jasné, aké množstvo chemických zbraní Asadov režim vyrobil a množstvá, ktoré deklaroval, nemusia byť kompletné.
V pondelok podľa France 24 Izrael oznámil, že útočí na "zostávajúce sklady chemických zbraní alebo ďalekonosných striel a rakiet".
Útoky podľa stanice zasahovali okrem skladov zbraní aj vojenské lode, vývojové centrum, kde mohli vznikať chemické zbrane, a stredisko pre elektronický boj. Medzi cieľmi je údajne aj zariadenie, ktoré v Damasku používali iránski vedci na vývoj raketových striel.
"Hlavným dôvodom zintenzívnenia náletov je dojem, že Irán a jeho predĺžené ruky si momentálne veria a (Izrael) potrebuje obnoviť svoj odstrašujúci potenciál proti nim," povedal podľa Hlasu Ameriky Jonathan Spyer, výskumník z Middle East Forum.
Izraelské nálety podľa Reuters v noci na utorok zasiahli aj konvoj Hizballáhu na ceste, ktorú organizácia používa na prepravu zbraní medzi Sýriou a Libanonom. Izrael tiež v utorok potvrdil svoje útoky na sýrske námorníctvo - v prístave Lázikíja zničil alebo vážne poškodil niekoľko sýrskych lodí, uvádza BBC.
Asadov režim padol za jedenásť dní. Rúca sa os odporu aj ruský vplyv Čítajte O čo ide na Golanských výšinách?
Golanské výšiny sú náhorná plošina na hraniciach Izraela a Sýrie. Izrael ich obsadil v roku 1967 v rámci šesťdňovej vojny a v roku 1981 ich anektoval, okrem Spojených štátov ich ako izraelské územie neuznáva žiadna iná krajina.
Izraelské vojská počas víkendu vstúpili do demilitarizovanej zóny medzi Izraelom a Sýriou a v pondelok obsadili strategicky významnú horu Hermon (2841 m n. m.). Z tej je dobrý výhľad (a teda aj dostrel) nielen na Sýriu, ale aj na Libanon, preto ju Izrael vníma ako dôležitú pre vlastnú obranu. Hermon má okrem toho významné miesto v židovskej mytológii.
Vďaka mocenskému vákuu v Sýrii dokázal Izrael tieto miesta obsadiť bez boja, sýrski vojaci svoje pozície opustili.
V prípade demilitrizovaného pásma Golanských výšin existuje možnosť, že ho Izrael bude chcieť držať natrvalo. Kým izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar vstup do pásma označil za "obmedzený a dočasný krok z bezpečnostných dôvodov", premiér Benjamin Netanjahu ho už v pondelok oslavoval ako historický deň a vyhlásil, že Golanské výšiny budú navždy súčasťou Izraela.
Organizácia Spojených národov izraelský vstup do oblasti kritizuje a považuje ho za porušenie dohody z roku 1974. "V nárazníkovom pásme nesmú byť žiadne ozbrojené sily. Izrael a Sýria musia dodržiavať dohodu z roku 1974 a zabezpečiť stabilitu Golán," povedal podľa denníka Guardian hovorca generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa. Obsadenie demilitarizovaného pásma v Golanských výšinách kritizovali aj Jordánsko a Saudská Arábia.
Izrael v utorok popieral aj správy o tom, že jeho tanky smerujú z demilitarizovaného pásma na Damask.
Guardian pripomína, že Izrael od začiatku sýrskej občianskej vojny v roku 2011 v krajine zaútočil stovkykrát, predovšetkým na Asadovu armádu a Iránom podporované ozbrojené skupiny. Dnes potrebuje zabezpečiť, aby sa Irán v Sýrii neusadil stabilnejšie.
V mocenskom vzduchoprázdne, ktoré pád Asadovho režimu zanechal, si teraz regionálne mocnosti snažia zabezpečiť svoje záujmy. Okrem izraelských akcií už Guardian informuje aj o útokoch sýrskych vzbúrencov podporovaných Tureckom, ktorí už napadli kurdské sily, ktoré zas majú podporu Spojených štátov. USA zas medzitým bombardovali pozície Islamského štátu v púšti.
