Protivládne protesty v Tbilisi. Autor: SME/Lukáš Onderčanin
Vládna strana Gruzínsky sen o európskej integrácii roky klamala voličov a napokon zmanipulovala voľby, tvrdí gruzínska opozícia. Pre odklon od rokovaní s Úniou vyšli desaťtisíce ľudí do ulíc a protesty pokračujú už dvanásť dní.
"Európska integrácia je nekompatibilná s ich vládnutím. Museli by podstúpiť reformy súdnictva a iných sektorov, čím by prišli o moc,“ vraví MARIKA MIKIAŠVILIOVÁ, opozičná politička za liberálnu stranu Droa, ktorá je súčasťou Koalície za zmenu.
Ak protesty podľa nej neuspejú, Gruzínsko čakajú dekády úpadku. Za demokraciu by sa podľa nej mali stavať aj Slováci, ktorí si ani nemusia jej eróziu všimnúť.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Gruzínci protestujú proti vláde,
- kam bude krajina smerovať, ak protesty neuspejú,
- či má Gruzínsky sen naozaj takú podporu,
- čo sa môže Slovensko od Gruzíncov naučiť.
Do ulíc už týždne prichádzajú desaťtisíce protestujúcich, vláda proti nim čoraz tvrdšie zasahuje. Sme svedkami rozhodujúcich momentov v gruzínskej histórii?
Určite áno. To, čo sa deje, rozhodne o osude generácií v Gruzínsku. Som optimistická a verím, že tento boj vyhráme a Gruzínsko bude rozvinutou európskou spoločnosťou. Ľudia sú oveľa viac popredu ako nelegitímna vláda, ktorá si v októbri ukradla voľby. Ona našu krajinu brzdí a berie do minulosti.
Marika Mikiašvili je gruzínska politička, členka opozičnej strany Droa. Zameriava sa na zahraničnú politiku, vyučuje na Alte University v Tbilisi. (zdroj: archív M.M.)Verím tiež, že časom vieme vyliečiť časť spoločnosti, ktorá dnes verí vládnej propagande. Tento proruský režim sa snaží všetkým ukázať, že väčšina ľudí je proti progresu, no je to len propaganda a musíme ju zastaviť.
V ničom ako spoločnosť nezaostávame za stredoeurópskymi krajinami, ktoré majú tiež za sebou komunistickú minulosť.
Čo sa podľa vás stane, ak protesty neuspejú?
Ak prehráme, pre ďalšie generácie to znamená dekády temna. Čaká nás mix režimov v Bielorusku a Kadyrovom Čečensku, paternalistická mizogýnna diktatúra. Čakali by nás ďalšie represie, ľudia, ktorých už teraz zatkli, skončia na roky vo väzení. Gruzínska vláda už má takmer totalitný dohľad nad každým občanom, pozná mená tých, ktorí chodia na protesty.
Všetkých zavrieť nemôžu, no zamerajú sa na aktivistov a opozičných politikov. Vtedy nastane koniec príležitostí, bezprávie, korupcia, čo sú charakteristiky štátov v ruskej sfére vplyvu. Desaťtisíce ľudí emigrujú a zažijeme odlev tých najvzdelanejších a najšikovnejších ľudí, podobne ako v roku 1921, keď Rusko porazilo Gruzínsko.
Je to teraz alebo nikdy – pretože vieme, že vnútri systému sú praskliny, videli sme rezignáciu šéfa špeciálnych jednotiek a mnohých policajtov. Musíme tlačiť na dezorientovaný systém predtým, ako nahradia týchto ľudí ešte surovejšími ľuďmi.
Musíme protestovať, kým sa režim úplne neskonsoliduje. Pomôcť by tomu mohli aj sankcie Západu namierené na našich politikov, pretože výhody Západu pre režim znamenajú veľa. To, že ich ženy môžu rodiť v Spojených štátoch a mať americké občianstvo alebo ísť nakupovať do Milána, je pre nich naozaj dôležité.
Vládna strana Gruzínsky sen je pri moci dvanásť rokov a dlhé roky hovorila o európskej integrácii. Prečo odrazu začala obmedzovať práva a meniť rétoriku?
Demokraciu začali obmedzovať najmenej posledných osem rokov. Išlo to však krok za krokom. Gruzínsky sen je najúspešnejším trójskym koňom na prebratie krajiny v histórii. Vládnu spoločnosti, ktorá je výrazne prozápadná – vyše 80 percent chce integráciu s NATO a EÚ. Musia byť veľmi opatrní a len po tom, čo obsadili všetky inštitúcie, zložili masky a ukázali sa ako protieurópski.
Ešte pred desiatimi dňami hovorili, že chcú smerovať do Európy, sľubovali to vo voľbách, no teraz sú si takí istí kontrolou nad inštitúciami, že 80 percentám občanov tvrdia, že na nich nezáleží. Tvrdia, že síce chcú pokračovať v európskej integrácii po roku 2028, no narážajú aj na prehru Ukrajiny vo vojne s Ruskom, lebo údajne ich Západ tlačí do vojny s Ruskom. Dnes už ani nemusia predstierať, že sú proeurópski, čo vyhnalo ľudí do ulíc.
Európska integrácia je nekompatibilná s ich vládnutím. Museli by podstúpiť reformy súdnictva a iných sektorov, čím by prišli o moc. Vedia to a chcú si moc udržať, navyše spáchali toľko zločinov, že sa boja stíhania.
Protestujú už desať dní. Gruzínci v dave čelia slzotvornému plynu aj plateným provokatérom Čítajte Gruzínsky sen je však stále najväčšou a najpopulárnejšou politickou stranou. Myslíte si, že by nevyhrali ani legitímne voľby bez podvodov?
Je to najväčšia strana, pretože opozícia je relatívne roztrieštená. Určite však nemá polovičnú podporu populácie. Aj podľa predvolebných prieskumov mala okolo 32 percent. Vo voľbách mali 54 percent.
Aj ruský volebný analytik Roman Udot tvrdí, že bez podvodov počas volebného dňa by mali maximálne 39 percent. Takže stále museli zmanipulovať štrnásť až pätnásť percent. A to neberieme do úvahy zastrašovanie voličov a podplácanie etnických menšín pred volebným dňom. Ich reálna podpora aj podľa prezidentky je okolo 25 percent. Možno žiadna iná strana nemá 25 percent, no neznamená to, že Gruzínsky sen dominuje.
“Často sa stáva, že ľudia sa nemobilizujú, až kým nejde naozaj o všetko. Pozeráte sa, ako vaša demokracia krok za krokom eroduje, no nevnímate celý obraz.
„
Nie je problém to, že opozícia je nepopulárna a roztrieštená?
Opozičné hlasy sú rozdelené do štyroch táborov, nie je tu jedna strana, ktorá by Gruzínsky sen porazila. Už po voľbách sme však dokázali dobre spolupracovať a teraz, keď došlo k zásahom proti demonštrantom a zatýkaniam, sa spolupráca a koordinácia ešte viac zintenzívnili. Zbierame databázu policajného násilia a efektívne sme aj vyšetrovali volebné podvody.
Tento rok sa nám to darilo a kritika smeruje skôr na opozíciu v predchádzajúcich rokoch. Rozumiem, že mnohí ľudia sa na opozíciu sťažujú a sú z nej sklamaní. Opozícia dlhodobo podceňovala to, že aj v takej prozápadnej spoločnosti je možné nastoliť proruskú vládu a mnohí s vládnym režimom priamo spolupracovali, až dokým nezaviedli obmedzujúce zákony, napríklad ten o zahraničných agentoch.
Lenže aj ľudia na protestoch často hovoria, že si tam opozičných politikov neželajú.
Teraz vidíme občiansky protest, ktorý si organizujú ľudia. Nevyhnutne to nemusí byť problém, že sa to deje bez opozičného vedenia, skôr naopak. Z dlhodobého hľadiska je prospešné, ak zmena v krajine ide priamo od ľudí.
Protestujú desaťtisíce ľudí, no nie je to väčšinou len mestská liberálna populácia? Nemyslíte si, že väčšina krajiny je v skutočnosti konzervatívnejšia a možno sa až tak k európskej integrácii nehlási, prípadne nevie, čo znamená?
Vôbec to nie je o konzervatizme a liberalizme. Každý deň do ulíc v rôznych regiónoch vyjde 200-tisíc ľudí, nielen v Tbilisi. Dialo sa to spontánne – keď vláda ohlásila odklon od európskej integrácie, ľudia zaplavili ulice aj v regiónoch. Väčšinou pritom išli protestovať až po tom, čo narástlo napätie v Tbilisi. Málokedy sa stáva, že ľudia protestujú v mestečkách s tritisíc obyvateľmi.
Ukazuje to šírku protestu – ozývajú sa firmy, verejný sektor, robotníci, dokonca aj pracovníci ministerstiev nesúhlasia s geopolitickým obratom a policajným násilím. Podstata je, že aj v tejto nelegitímnej vláde vidíme, ako sa veľa ľudí ozýva proti aktuálnej politike.
Rezignovalo niekoľko veľvyslancov, 40 zamestnancov ministerstva obrany podpísalo protestný list. Aj podporovatelia Gruzínskeho sna vedia, že by inak prehrali voľby, no sú šťastní, že ich dokázal oligarcha Ivanišvili zmanipulovať. Protestujúci nehovoria, že vláda má prehodnotiť svoju politiku. Odkazujú im, že majú vypadnúť.
Vidíte nejaké ponaučenie, ktoré si môže Slovensko vziať z gruzínskeho príkladu?
Často sa stáva, že ľudia sa nemobilizujú, až kým nejde naozaj o všetko. Pozeráte sa, ako vaša demokracia krok za krokom eroduje, no nevnímate celý obraz. Však je to len nejaká nominácia v súdnictve, nejaké zmeny vo verejnoprávnej televízii, však stále sme na ceste k EÚ – alebo v prípade Slovenska súčasťou EÚ. Potom môže byť neskoro.
Niekedy je ťažšie to odpozorovať, ak ste už členský štát. Nepredpokladám, že Slovensko sa zmení na Bielorusko a ľudí tam budú mlátiť a väzniť za iný názor, no aj nejasné politické smerovanie môže byť ohrozením. Gruzínsky sen si tak dokázal udržať moc a ľudia vyšli do ulíc, až keď vláda jasne povedala, že sa vlastne so Západom integrovať nechce.
Neistota a nejednoznačnosť sú nebezpečné. Ľahko si poviete, že však stále sme členom EÚ, kým vám medzitým kradnú slobodu. Neistota dáva autokratom možnosť držať sa pri moci dekády, pretože masy nevnímajú potrebu urgentne reagovať. Aj Maďari si hovorili, že stále sú nezávislý štát Európskej únie, a Orbán tam síce nevybudoval nové Bielorusko, no pri moci sa môže držať ešte aj ďalších desať rokov.
