BERLÍN. Pád režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada vyvolal v Nemecku debatu o budúcnosti státisícov Sýrčanov, ktorí v uplynulých rokoch utiekli do Nemecka kvôli občianskej vojne.
Politici menšinovej vlády sociálnych demokratov (SPD) a zelených varujú pred unáhlenými krokmi a chcú počkať, politici opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU už hovoria o tom, že treba Sýrčanov motivovať k návratu do vlasti, a to aj finančne.
V Nemecku sa na konci februára uskutočnia predčasné parlamentné voľby, Sýria by sa tak popri Ukrajine a vojne v Pásme Gazy mohla stať ďalšou témou v kampani.
Asadov režim padol za jedenásť dní. Rúca sa os odporu aj ruský vplyv Čítajte Z občianskej vojny regionálny konflikt
Občianska vojna v Sýrii sa začala v roku 2011 a postupne sa rozšírila na regionálny konflikt s mnohými rôznymi hráčmi vrátane teroristov z organizácie Islamský štát (IS).
Do konfliktu sa zapojili aj ďalšie krajiny Blízkeho východu vrátane Turecka, Izraela a Iránu a okrem iného prostredníctvom náletov na pozície Islamského štátu tiež Západ na čele so Spojenými štátmi.
Nemecko sa stalo pre milióny Sýrčanov utekajúcich pred vojnou jednou z hlavných destinácií. So silnou utečeneckou vlnou sa musela krajina vyrovnať predovšetkým v rokoch 2015 a 2016.
Rýchla zmena azylovej politiky?
"Je teraz úplne nejasné, ako sa situácia v Sýrii vyvinie," povedal mediálnej skupine Funke expert strany Zelených na zahraničnú politiku Anton Hofreiter.
Plány zmeniť ihneď po páde Asadovho režimu nemeckú azylovú politiku a začať tvrdšie postupovať voči Sýrčanom sú podľa neho "absolútne mimo". Dôležité podľa neho je počkať dovtedy, kým sa v tejto blízkovýchodnej krajine naštartuje demokratický proces a budú zabezpečené práva menšín.
Podobne sa vyjadril tiež odborník na zahraničné záležitosti vládnej SPD Michael Roth. Upozornil, že na čele povstalcov, ktorým sa podarilo zvrhnúť Asada po 24 rokoch pri moci a takmer 14 rokoch občianskej vojny, stoja islamisti.
Muž s temnou minulosťou. Kto je islamistický vodca, ktorý zvrhol Asadov režim Čítajte Podľa Rotha treba počkať, či budú naozaj postupovať tak umiernene, ako sa teraz tvária. Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa podarilo rýchlo usporiadať parlamentné voľby. Zároveň varoval pred tým, aby sa téma "populisticky" nezneužila v predvolebnej kampani v Nemecku.
Veľká časť Sýrčanov má v Nemecku takzvanú doplnkovú ochranu, ktorú nemecký azylový zákon priznáva tým, ktorým hrozí, že sa stanú obeťou násilia v ozbrojenom konflikte.
Keď sa občianska vojna skončí, skončí sa aj doplnková ochrana, takže utečenci musia odcestovať, prípadne ich môže Nemecko deportovať.
Politici opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU už vyzývajú, aby Nemecko po Asadovom páde sýrskych utečencov motivovalo k návratu a podporilo ich v tom. Napríklad podpredseda parlamentnej frakcie a bývalý minister zdravotníctva Jens Spahn uviedol, že by mala krajina urobiť utečencom ponuku.
"Každý, kto sa chce vrátiť do Sýrie, tomu zabezpečíme let a dostane na začiatok tisíc eur," povedal stanici ntv.
Konferencia o obnove
Dôležité podľa neho tiež je usporiadať čoskoro - možno už na jar - konferenciu o obnove Sýrie a návrate utečencov. Organizovať by ju mohli spoločne Nemecko, Rakúsko, Turecko a Jordánsko, čo sú podľa Spahna štyri krajiny, ktoré prijali najviac Sýrčanov.
Podľa konzervatívneho politika by mala nemecká vláda dôrazne povedať, že na obnove Sýrie by sa mali podieľať hlavne mladí muži.
Bývalý kandidát na nemeckého kancelára za CDU/CSU Armin Laschet však varoval pred unáhleným optimizmom.
"Povedať, že Sýria má teraz pred sebou dobrú budúcnosť, že Rusi sú porazení a že Asad je preč, pred tým by som varoval," uviedol.
Európa musí teraz Sýriu výrazne podporiť. "Ak to totiž dopadne zle, nie je vylúčené, že nová utečenecká vlna zasiahne priamo aj Európu," dodal.
Nemecko čakajú na konci februára predčasné voľby do Spolkového snemu. Podľa prieskumov verejnej mienky by v nich teraz vyhrala práve CDU/CSU, ktorá presadzuje okrem iného prísnejšiu migračnú a azylovú politiku.
Podľa nemeckých médií je po víkendových udalostiach v Sýrii jasné, že sa dianie v tejto krajine - spoločne s vojnou na Ukrajine a v Pásme Gazy - stane jednou z tém volebnej kampane.
Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vyzval v pondelok svet na "trpezlivosť a ostražitosť" v súvislosti so sýrskymi utečencami a ich potenciálnymi návratmi do vlasti.
"Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) radí, aby sme sa sústredili na otázku návratov (Sýrčanov do vlasti). Bude potrebná trpezlivosť a ostražitosť, dúfajúc, že vývoj na mieste sa bude vyvíjať pozitívnym spôsobom, čo umožní, aby konečne došlo k dobrovoľným, bezpečným a udržateľným návratom s tým, že utečenci budú môcť (v tomto smere) robiť informované rozhodnutia," uviedol Grandi.
Rakúšania chcú utečencov deportovať
Podobne ako Nemecko, pozastavili schvaľovanie žiadostí Sýrčanov o azyl viaceré európske krajiny ako Česko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko i Británia. Ďalšie podobný krok pripravujú.
Rakúsko chce zároveň sýrskych utečencov deportovať nazad do ich vlasti. V krajine žije v súčasnosti približne 100-tisíc Sýrčanov, z ktorých tisíce čakajú na udelenie azylu. Ide tak o jednu z ich najpočetnejších menšín v Európe.
Konzervatívny rakúsky kancelár Karl Nehammer nariadil v pondelok ministerstvu vnútra, aby pozastavilo aktuálne prebiehajúce vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl a preskúmalo aj všetky doteraz udelené azyly. "Odteraz sú prebiehajúce (azylové) konania sýrskych občanov zastavené," uviedlo zmienené ministerstvo.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner dodal, že "ministerstvo poveril prípravou riadneho programu repatriácie a deportácie do Sýrie".
Pozastavené bude podľa ministerstva aj tzv. zlučovanie rodín - ide o systém, ktorý umožňuje Sýrčanom v Rakúsku priviesť si do krajiny príbuzných.
"Politická situácia v Sýrii sa v posledných dňoch zásadne a hlavne veľmi rýchlo zmenila," uviedol ďalej rezort vnútra. Dodal, že novovzniknutú situáciu momentálne "monitoruje a analyzuje", pričom jej prehodnotenie označil za nevyhnutné.
Pozastavenie sa týka približne 7300 Sýrčanov, ktorých azylové žiadosti sú v tzv. prvej fáze posudzovania. Od roku 2015 získalo azyl v Rakúsku už približne 87-tisíc Sýrčanov.
Švédi prijali tisíce Sýrčanov
"Vzhľadom na situáciu nie je v súčasnosti jednoducho možné posúdiť dôvody na (právnu) ochranu," uviedol Carl Bexelius zo Švédskej migračnej agentúry.
Vládna agentúra zároveň avizovala, že počas pozastavenia nedôjde k zamietnutiu týchto žiadostí ani k deportáciám. Pozastavené zároveň bude Sýrčanom aj udeľovanie povolení na pobyt. Tieto zmeny sa vláda chystá oficiálne oznámiť v utorok.
Švédsko prijalo v rokoch 2015 - 2016 druhý najvyšší počet sýrskych utečencov v Európskej únii po Nemecku a vôbec najvyšší počet v prepočte na obyvateľa.
Zo 162 877 žiadateľov o azyl pochádzalo v roku 2015 podľa švédskeho štatistického úradu až 51 338 zo Sýrie.
"Situácia v Sýrii je nestabilná a nedávne udalosti vyvolávajú viacero právnych otázok, ktoré si vyžadujú dôkladnú analýzu," uviedol Bexelius s tým, že obdobné rozhodnutie bolo prijaté, keď sa v roku 2021 v Afganistane dostal k moci Taliban.
Dánsko bolo prísne na utečencov už skôr
Dánska odvolacia rada pre utečencov separátne oznámila, že pozastavuje schvaľovanie 69 sýrskych žiadostí o azyl, ktorými sa aktuálne zaoberala. Odvolala sa taktiež na "veľmi neistú situáciu" v Sýrii.
V polovici roka 2020 sa Dánsko stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá opätovne preskúmala stovky prípadov povolenia na pobyt pre sýrskych utečencov.
Odôvodnilo to tým, že vtedajšia situácia v Damasku už nebola taká, aby si nevyhnutne vyžadovala vydanie povolení na pobyt či ich predĺženie. K nedobrovoľným deportáciám do Sýrie však Kodaň vtedy nepristúpila.
AFP pripomína, že Dánsko má všeobecne veľmi prísnu politiku prijímania utečencov s deklarovaným cieľom "nulového počtu žiadateľov o azyl". Sýrčanov nabáda k dobrovoľnému návratu do vlasti a od roku 2015 vydáva len dočasné povolenia na pobyt.
Nórsky úrad pre prisťahovalcov (UDI) taktiež v pondelok oznámil, že sa rozhodol do odvolania pozastaviť vyhodnocovanie sýrskych žiadostí o azyl. "Dôvodom sú nedávne významné udalosti a zmeny v Sýrii. Situácia v tejto krajine je však stále veľmi nejasná," priblížil UDI.
Schvaľovanie žiadostí pozastavilo aj Česko, potvrdil český minister vnútra Vít Rakušan. Počet týchto žiadostí, ako aj počet Sýrčanov v Česku je podľa neho nízky.
"Ako je obvyklé v prípadoch, keď dochádza k výraznej zmene pomerov v krajine, aktuálne sme pozastavili rozhodovanie o žiadostiach Sýrčanov o azyl v Českej republike," vysvetlil Rakušan.
Na otázku, či Česko pomôže sýrskym utečencom s návratom do vlasti, odpovedal, že v skutočnosti ich je v Česku veľmi málo.
"V tejto chvíli skôr monitorujeme a vyhodnocujeme situáciu a budeme reagovať podľa aktuálneho vývoja," dodal minister.
Turecko chce uľahčiť ich návrat
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok sľúbil, že Turecko znovu otvorí hraničný priechod Yayladagi na hranici so Sýriou uzavretý od roku 2013, aby uľahčilo návrat sýrskych utečencov.
V Turecku žijú takmer tri milióny sýrskych utečencov - svoje domovy opustili v dôsledku občianskej vojny, ktorá vypukla v roku 2011. Po zvrhnutí Asada sa stovky sýrskych utečencov vydali cez hranicu, aby sa vrátili domov.
Turecko vyjadrilo podporu operácii povstalcov, ktorí zosadili Asada, a uviedlo, že jeho pád umožní utečencom vrátiť sa do Sýrie.
"Silný vietor zmien v Sýrii bude prospešný pre všetkých Sýrčanov, najmä pre utečencov. So získaním stability v Sýrii sa zvýši počet dobrovoľných návratov a naplní sa 13-ročná túžba Sýrčanov po vlasti," povedal turecký prezident.
Erdogan zároveň zdôraznil, že Turecko nemá záujem rozšíriť svoju pôsobnosť do Sýrie a že jeho cezhraničné operácie sú zamerané len na obranu krajiny pred "teroristickými útokmi". Odkazoval tak na nálety zamerané na kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) pôsobiace na severovýchode Sýrie, píše AFP.
Od roku 2016 Turecko podniklo proti kurdským bojovníkom mnoho útokov. Ankara považuje kurdské milície YPG za teroristickú skupinu napojenú na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá od roku 1984 vedie povstanie proti Turecku.
Erdogan tvrdí, že Turecko bude pozorne sledovať obe skupiny a nedovolí im, aby zneužili prevrat v Sýrii vo svoj prospech.
