DAMASK. Sýrska metropola Damask sa ocitla v eufórii po tom, ako povstalci prenikli do ponurých väzníc a bezpečnostných centier režimu Basšára al-Asada, aby oslobodili politických väzňov.
Spisovateľ Baššár Barhúm, ktorý strávil sedem mesiacov v cele, bol zmierený s tým, že čaká na vlastnú popravu. „Namiesto toho, aby som zajtra zomrel, mi Boh dal nový život,“ uviedol pre agentúru AP po svojom prepustení.
"Nebojte sa, Asad padol,“ kričali
Videá zverejnené na sociálnych sieťach zachytili oslavy, kde desiatky bosých väzňov vybiehali z väzníc, mnohí len s minimom oblečenia na sebe. „Nebojte sa, Baššár al-Asad padol,“ kričali povstalci smerom k väzňom.
Situácia bola podobná aj na ďalších miestach, napríklad v známom vojenskom väzenskom tábore Saydnaya severne od Damasku, kde ženy s deťmi krikom vítali povstalcov rozrážajúcich zámky na ich celách.
Jeden z najobludnejších diktátorov 21. storočia? Asad po sebe zanechal spúšť Čítajte V roku 2013 sýrsky vojenský prebehlík, známy ako „Cézar“, prepašoval viac ako 53-tisíc fotografií, ktoré podľa ľudskoprávnych skupín jasne dokazovali nekontrolovateľné mučenie, ale aj choroby a hladovanie v sýrskych väzenských zariadeniach.
Lina Khatib zdôraznila, že al-Asadove väznice neslúžili len na izoláciu jeho oponentov, ale aj na udržiavanie atmosféry strachu medzi bežnými ľuďmi. „Strach z al-Asadových väzníc pestoval medzi Sýrčanmi veľkú nedôveru,“ poznamenala.
Tajne popravené desiatky ľudí
Amnesty International a ďalšie skupiny tvrdia, že v zariadení Saydnaya boli každý týždeň tajne popravené desiatky ľudí, pričom sa odhaduje, že v rokoch 2011 až 2016 bolo zabitých až 13-tisíc Sýrčanov.
Omar Alshogre, bývalý väzeň a teraz advokát venujúci sa ľudským právam, so záujmom sledoval z bezpečia svojho domova zábery z osláv. „Stovky demokracií vo svete neurobili nič, aby im pomohli,“ poznamenal.
Napriek oslavám v uliciach Damasku mnohí príbuzní nezvestných, ako Bassám Masrí, hľadali svojich blízkych pri bezpečnostných centrách, dúfajúc, že ich medzi oslobodenými nájdu.
Masrí pátral po synovi, ktorého vláda zadržiavala od začiatku povstania v roku 2011. „Táto radosť nebude úplná, kým neuvidím svojho syna vonku. Hľadal som ho dve hodiny. Držali ho 13 rokov,“ vyjadril svoje pocity Masrí.
