Z Tbilisi od nášho reportéra Lukáša Onderčanina.
TBILISI. Piatok, deväť hodín večer a z metra na Námestí slobody v gruzínskej metropole Tbilisi vychádzajú stovky ľudí. Väčšina z nich mieri na protivládny protest pred budovou parlamentu.
Polícia najmä mladých mužov zastavuje a prehľadáva im bundy aj ruksaky. Niektorým konfiškuje plynové masky, ktoré si ľudia doniesli pre prípad potlačenia protestov slzotvorným plynom.
Niektorých priamo bije a zatýka – ako mladíka, ktorého odchytili na eskalátoroch. Vo väzbe ho navyše nútili, aby podpísal priznanie, podľa ktorého sa mal zapojiť do prevratu organizovaného opozičnými politikmi. Viacerí z nich už vo väzbe sú.
Občianske protesty proti odvráteniu Gruzínska od európskej integrácie trvajú už desiaty deň. Začínajú ako spoločné pokrikovanie protivládnych a protiruských hesiel a niektoré dni – podobne ako v piatok – sa končia policajnou naháňačkou, otravou slzotvorným plynom, bitkou obuškami a ohňostrojmi, ktoré protestujúci strieľajú do davu.
Mnohí sú odhodlaní napriek policajnému násiliu pokračovať v protestoch aj ďalší týždeň, keď končí mandát poslednej priamo zvolenej prezidentke. Následne ju nahradí parlamentom zvolený kandidát – ktorý má blízko k Rusku.
V reportáži sa dozviete:
- ako v piatok rozohnali ďalší protest v Gruzínsku,
- kto sú titušky,
- koľko ľudí už zatkli a ako vyzerá policajné násilie,
- či protesty budú pokračovať.
Iný ako majdan
Široký bulvár Rustaveli v centre gruzínskeho Tbilisi je miestom, kde sa dejú najkľúčovejšie okamihy gruzínskych dejín.
Tu sovietske vojská krvavo zasiahli proti ľuďom protestujúcim za nezávislosť v roku 1989, o dva roky neskôr sa premenila ulica na bojisko počas občianskej vojny a takzvaná revolúcia ruží tu v roku 2003 dostala k moci proeurópskeho prezidenta Michaila Saakašviliho (a o pár rokov tu proti nemu ľudia protestovali).
Posledných desať večerov sa na Rustaveli opakuje rovnaký scenár. Ulicu pred parlamentom zaplnia desaťtisíce ľudí, mnohí s gruzínskymi a európskymi vlajkami, s píšťalkami a plastovými trúbkami, ktorí do noci pískajú a kričia rôzne heslá. Na krajniciach dobrovoľníci rozkladajú provizórne stánky s teplým čajom či jedlom, niektorí predávajú gruzínske aj európske vlajky.
„Nikto nás neplatí, platení sú skôr tí, ktorí v uliciach podporujú Gruzínsky sen. A platí ich Rusko,“ tvrdí mladé dievča, ktoré stojí pred policajným kordónom v jednej z ulíc vedľa parlamentu a naráža na hoaxy o tom, že medzi demonštrantmi sú väčšinou cudzinci platení zo Západu.
Podobne ako ostatní, aj ona chce koniec vládnej strany Gruzínsky sen, ktorá v posledných rokoch výrazne obmedzila slobody a pošpliapava princípy právneho štátu. „Táto autoritárska vláda nám neukradla len voľby, ale aj slobodu gruzínskeho ľudu. Sú viac ruskí ako gruzínski,“ dodáva.
