RIGA. Prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy podporujú poľský návrh na spoločný dohľad nad Baltským morom námornými silami západných štátov na jeho pobreží.
"Spoločné hliadky ukážu, že konáme, berieme zodpovednosť veľmi vážne a dokážeme ochrániť svoju kritickú infraštruktúru," povedal litovský prezident Gitanas Nauséda po rokovaniach s estónskym prezidentom Alarom Karisom a lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkévičsom v litovskom prístavnom meste Klaipéda.
Rinkévičs vyhlásil, že myšlienku monitorovacej misie veľmi víta, pretože Baltské more sa stáva čoraz viac "miestom záujmov". Zároveň poukázal na potrebu vysokej úrovne koordinácie a zložitosť tejto úlohy.
"Nemôžeme si byť stopercentne istí, že dokážeme určitým veciam zabrániť. Musíme však čo najviac investovať do ochrany našej infraštruktúry," doplnil Karis.
Čo sa stalo s podmorskými káblami? Nemecko hovorí o sabotáži Čítajte Iniciatíva prichádza po tom, ako v novembri došlo v krátkom časovom úseku k poškodeniu dvoch optických káblov v Baltskom mori. Išlo o kábel medzi Švédskom a Litvou, a o kábel medzi Fínskom a Nemeckom.
Presná príčina je v oboch prípadoch stále nejasná, švédske orgány to vyšetrujú ako možnú sabotáž.
Nauséda uviedol, že existuje "pomerne vysoká pravdepodobnosť", že išlo o vedomú zlomyseľnú činnosť. Zatiaľ však neexistujú dôkazy o úmyselne spôsobenej škode.
Pri vyšetrovaní sa úrady zamerali na čínsku veľkoobjemovú loď I Pcheng 3, ktorá 15. novembra opustila ruský prístav Usť-Luga. Z analýzy dát vyplýva, že zemepisné súradnice lode zodpovedali času a miestu, kde boli káble porušené.
Bezpečnostné zdroje tvrdia, že loď pretrhla podmorské káble vo švédskej ekonomickej zóne kotvou, ktorú ťahala niekoľko desiatok kilometrov po morskom dne. Čína uviedla, že je pripravená pomáhať pri vyšetrovaní. Rusko popiera, že by s incidentom malo čokoľvek spoločné.
