SOUL, BRATISLAVA. Juhokórejskému prezidentovi Jun Sok-jolovi hrozil po jeho utorňajšom prekvapivom zavedení stanného práva impeachement (obvinenie zo zneužitia právomoci – pozn. red.). Medzi poslancami sa totiž šíria obavy z jeho ďalších úmyslov.
„Ak bude Jun naďalej zastávať prezidentský úrad, existuje značné riziko, že by sa mohli zopakovať extrémne činy podobné vyhláseniu stanného práva, čo by mohlo ohroziť Kórejskú republiku a jej občanov,“ povedal podľa denníka The Guardian šéf vládnucej strany Ľudová moc Han Tong-hun.
V sobotu prezident však napokon hlasovanie ustál, pretože ho bojkotovali vládni poslanci, a tak nebolo dosiahnuté požadované kvórum.
I Če-mjong, líder Demokratickej strany, po vyhlásení neplatnosti hlasovania vyhlásil, že Jun bude odvolaný za každú cenu. „Síce sme neuspeli a nedokázali dosiahnuť výsledok, ktorý sme chceli, ale nikdy sa nevzdáme,“ povedal.
Jun všetkými otriasol, keď oznámil, že zavádza stanné právo s cieľom vykoreniť „protištátne“ sily v krajine. Vlastné vyhlásenie odvolal o šesť hodín neskôr, až po tom, ako parlament hlasoval proti jeho dekrétu.
Odvtedy vyšli najavo viaceré pochybné zámery juhokórejského prezidenta vrátane plánu zatýkať opozičných politikov.
Poslanci aj preto v sobotu chceli urýchlene hlasovať o osude Juna. „Juhokórejský prezident by však mohol vystaviť aj občanov veľkému nebezpečenstvu, ak nebude suspendovaný,“ hovorí Han.
V článku sa dočítate:
- čo spája ľudí za pokusom o prevrat,
- ako situáciu vnímajú obyvatelia Severnej Kórey,
- prečo majú juhokórejskí poslanci obavy.
Všetci z jednej školy
Z doterajších informácií napríklad vyplýva, že veliteľ juhokórejských špeciálnych jednotiek Kwak Jong-geun dostal príkaz poslancov „vyhodiť“ z parlamentu, keď Jun vyhlásil stanné právo, a juhokórejský prezident zároveň riadil počas krátkeho obdobia chaosu poľovačku na kľúčové politické osobnosti.
Spoliehal sa údajne po celý čas na stredoškolské kontakty z vplyvnej siete prezývanej Čungam – všetci podozriví z účasti na vyhlásení stanného práva absolvovali školu Čungam v Soule.

Denník The Guardian vysvetľuje, že školské kontakty v Južnej Kórei – najmä vzťahy medzi seniormi a juniormi z tej istej inštitúcie – často zostávajú vplyvné počas kariéry absolventov a sú vnímané ako kľúčové siete v živote.
Juhokórejská prokuratúra pre vyhlásenie stanného práva vyšetruje prezidenta a ďalších kľúčových predstaviteľov vrátane bývalého ministra obrany Kim Jong-hjuna a ministra vnútra Lee Sang-mina.
Polícia zase vedie samostatné vyšetrovanie na základe podnetov opozičných politikov a aktivistov, ktorí vzniesli obvinenia z povstania.
Jun, Kim, Lee, Kwak, šéf obrannej kontrarozviedky Yeo In-hyeonga a veliteľ armády Park An-su skončili všetci Čungam.
Podľa zdroja, ktorý pod podmienkou zachovania anonymity hovoril s denníkom The Korean Times, sa skutočne zdá, že akciu riadila „čungamská“ klika.
Kim v stredu podal demisiu s tým, že sa považuje za zodpovedného za krízu, ktorú dekrét o stannom práve vyvolal. Lee zase vo štvrtok tvrdil, že sa nikdy nezúčastnil na žiadnom stretnutí absolventov Čungamu.
Južná Kórea je síce demokraciou, ale do roku 1988 v štáte vládla séria diktátorov a júnt.
Čungam sa napríklad prirovnáva k notoricky známej juhokórejskej skupine Hanahoe – vojenskému okruhu, ktorý vytvorili absolventi rovnakej vojenskej akadémie, ktorá podporovala diktatúru Čon Tu-hwana v 80. rokoch.
Podľa lídra Demokratickej strany je vyhlásenie stanného práva vzburou prezidenta, aby si udržal svoju moc. „Je to provojenský prevrat,“ zhrnul I.
Predstavitelia zo školy Čungam sa podľa televízie France 24 za svojich absolventov hanbia. „Zničili povesť národa, aj našej školy,“ napísali na sociálnej sieti Facebook.
Sila demokracie
Zatiaľ nie je jasné, ako ku juhokórejskej kríze pristupuje vedenie v komunistickej Severnej Kórei.
Radio Free Asia však tvrdí, že severokórejskí predstavitelia pracujúci v Číne boli šokovaní, keď sa dozvedeli, že juhokórejský prezident vyhlásil stanné právo – avšak ešte viac ich šokovalo zistenie, že parlament Junov príkaz pohotovo zrušil.
Takýto vzdor by bol v Severnej Kórei podľa slov úradníka, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, „nemysliteľný“ a viedol by ku „krvavému kúpeľu“ ak by sa severokórejskí predstavitelia podobne postavili proti najvyššiemu vládcovi Kim Čong-unovi.
„Osobitne ma dojalo, keď som videl, že uznesenie o zrušení stanného práva bolo prijaté v parlamente, a potom aj sám prezident oznámil ľuďom, že ruší stanné právo,“ povedal s tým, že podobné demokratické kontroly a rovnováhy sú v Severnej Kórei jednoducho cudzím pojmom.
Radio Free Asia vysvetľuje, že severokórejské štátne médiá nevysielali žiadne správy o juhokórejskej kríze, takže väčšina Severokórejčanov zrejme nevie, čo sa stalo, keďže majú prístup k zahraničným správam a médiám zablokovaný.
Podobne šokovaní boli však podľa úradníka aj ďalší Severokórejčania, ktorí s ním pôsobia v Číne. „Vzdor parlamentu proti Junovi ma prinútil uvedomiť si, ako demokracia v skutočnosti vyzerá.“
Ďalšie stanné právo
Šéf vládnucej strany pôvodne tvrdil, že nepodporuje impeachement, ale názor zmenil, keď sa potvrdilo, že Jun mal v úmysle zatknúť a zadržať politických lídrov v Gwacheone, južne od Soulu.
„Včera som povedal, že sa pokúsim zmariť impeachment, ale vo svetle novoodhalených faktov už verím, že okamžité pozastavenie výkonu funkcie prezidenta je nevyhnutné na ochranu Kórejskej republiky a jej občanov,“ povedal Han.
Jun podľa neho stále nepodnikol žiadne personálne kroky proti vojenským predstaviteľom, ktorí na mieste zasahovali a neuznáva, že konal nesprávne.

„Aj keď stále existuje niekoľko členov vládnucej strany, ktorí podporujú Juna, tak sa zdá, že sú dnešné Hanove vyhlásenia výrazne ovplyvnené vážnosťou situácie - najmä mobilizáciou spravodajských agentúr v rámci zatknutia politikov,“ povedal podľa The Guardian politológ Shin Yul. „Han a poslanci zrejme dospeli k záveru, že naozaj existuje významná možnosť, že prezident Jun vyhlási ďalšie stanné právo.“
Juhokórejský prezident sa pred sobotňajším rokovaním o jeho osude v televízii ospravedlnil verejnosti za rozruch, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal. „ Je mi to veľmi ľúto a chcel by som sa úprimne ospravedlniť všetkým ľuďom, ktorých som šokoval,“ povedal Jun.
Pred parlamentom sa cez víkend uskutočnil aj rozsiahly protest za Junov odchod, na ktorom sa zišlo asi 149-tisíc ľudí.