PARÍŽ. Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame, známej aj ako Chrám Matky Božej, očakávajú v Paríži po jej rekonštrukcii nadchádzajúci víkend (7. a 8. decembra) desaťtisíce návštevníkov, ako aj okolo 50 hláv štátov a vlád vrátane zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpam
Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019.
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340.000 a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.
Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully.
Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. Po revolúcii sa nachádzala v dezolátnom stave, istý čas slúžila aj ako sklad vína.
O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára. Korunu nasadil aj svojej manželke Jozefíne.
Na obnovu stavby sa organizovali rôzne zbierky, ale viac-menej neúspešne. Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Vďaka tomu sa podarilo vyvolať záujem o osud katedrály a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.
Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
Do tragického požiaru v apríli 2019 navštevovalo katedrálu Notre-Dame ročne okolo 13 miliónov ľudí. Obdivovali majestátnosť stavby, veľkoleposť výzdoby a množstvo artefaktov a relikvií nevyčísliteľnej hodnoty. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.
Vyšetrovanie príčin požiaru pokračuje aj po viac ako piatich rokoch. Predpokladá sa, že nebol založený úmyselne a pravdepodobne ho počas renovačných prác spôsobil skrat, zváračský horák alebo neuhasená cigareta
