BIŠTEK. Stredoázijské krajiny Kirgizsko a Tadžikistan oznámili uzavretie demarkačnej dohody, čo môže ukončiť desaťročia trvajúce územné spory v regióne.
Informovala o tom agentúra AFP.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 dochádzalo na hraniciach medzi týmito krajinami k občasným smrtiacim zrážkam.
Hlavnou príčinou je prístup k vode a ďalším zdrojom. Časť vzájomnej 970 kilometrov dlhej hranice nebola presne vymedzená, pričom patrí medzi najhornatejšie na svete.
Dohodu dosiahli šéfovia vplyvných tajných služieb Biškeku a Dušanbe dva roky po krvavom pohraničnom konflikte, pri ktorom v septembri 2022 zahynulo približne 100 ľudí.
Vlády oboch krajín uviedli, že "dosiahli dohodu a úplne dokončili vytýčenie zostávajúcich úsekov kirgizsko-tadžických štátnych hraníc". Delegácie sa stretli v kirgizskom meste Batken na juhozápade krajiny.
Dohoda prichádza so všeobecným oteplením vzťahov medzi piatimi bývalými sovietskymi republikami Strednej Ázie.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a jeho tadžický náprotivok Emomali Rachmon rokovali o otázkach hraníc počas zriedkavého stretnutia na vlaňajšom samite OSN, čo vyvolalo optimizmus, že dohoda je možná. Krátko nato sa krajiny zaviazali, že budú pracovať na demarkácii.
Kirgizsko aj Tadžikistan sú členmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) pod vedením Moskvy a v roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.
Biškek uviedol, že rokovania boli "náročné", pretože ani jedna zo strán nemala prístup k presným pôvodným mapám zo sovietskej éry, ktoré by mohli objasniť, kadiaľ majú viesť sporné hranice.
