Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Juhokórejský prezident v utorok nakrátko vyhlásil stanné právo, čím pozastavil občianske práva, parlament zablokoval vojakmi a médiá dostal pod kontrolu vlády. Poslanci stanné právo nakoniec rýchlo zrušili a juhokórejského prezidenta podnietili k vyhláseniu, v ktorom svoje kroky odvolal.
Je otázne, či by takáto ústavná kríza nemohla nastať aj v Spojených štátoch, keďže novozvolený prezident Donald Trump prejavil niektoré autoritárske tendencie.
Počas svojho prvého funkčného obdobia vyslovil myšlienku použitia stanného práva, aby sa udržal pri moci po tom, ako prehral voľby, poslal Národnú gardu, aby rozohnala demonštrantov protestujúcich za rasovú spravodlivosť, a počas jedného z posledných dní vo funkcií odmietal niekoľko hodín odvolať svojich priaznivcov, ktorí vtrhli do Kapitolu.
Vo svojom druhom funkčnom období povedal, že bude diktátorom len „v prvý deň“ – aby „uzavrel hranice“ a umožnil rozsiahlu ťažbu ropy. Naznačil tiež, že by použil armádu na „nepriateľa zvnútra“.
Netreba však opomenúť ani to, že Trump počas svojho prvého funkčného obdobia síce pravidelne brojil proti médiám a niektorým politickým oponentom, ale oficiálne nepozastavil občianske slobody, ako to v utorok urobil juhokórejský prezident.
A hoci Trumpovi spojenci vypracovali plány na použitie armády v jeho druhom prezidentskom období na potlačenie protestov, hovorca zvoleného prezidenta vtedy povedal, že Trump „vždy stál na strane práva a poriadku a ochrany ústavy“.
Stanné právo vyzerá v USA inak ako v Južnej Kórei. Podľa odborníkov na americkú ústavu existujú určité paralely – ale aj rozdiely – medzi tým, čo sa stalo v Južnej Kórei, a tým, čo by sa mohlo stať v Spojených štátoch.
V článku sa dočítate:
- čo znamená stanné právo,
- koľkokrát bolo v USA použité stanné právo,
- akú podporu bude mať Trump v Kongrese.
Štátny prevrat
Stanné právo znamená, že armáda bude riadiť každodenný život v krajine. Vojská riadia súdy a zavádzajú zákaz vychádzania, aby udržali ľudí v ich domovoch. Predpokladá sa, že sa použije v prípade mimoriadnych udalostí - teda v situáciách, ako sú vojna, invázia alebo národné nepokoje.
„Je to naozaj nebezpečná vec, s ktorou sa neradno zahrávať,“ povedala Rachel Kleinfeldová, odborníčka na národnú bezpečnosť z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
S denníkom The Washington Post hovorila na konci Trumpovej prvej vlády, keď nadniesol myšlienku stanného práva. „Nemôžete normalizovať mimosúdne opatrenia mimo právneho štátu a veriť, že demokracia sa udrží. Demokracie sú krehké, dokonca aj tá naša.“
Stanné právo v minulosti desiatkykrát využili guvernéri, ale len niekoľkokrát prezidenti. Vo väčšine bývalých konfederačných štátov platilo stanné právo niekoľko rokov po občianskej vojne.

Dnes majú guvernéri právomoc vyhlásiť stanné právo vo svojich štátoch, ale mnohí právni experti tvrdia, že prezident nie. Najvyšší súd nikdy nerozhodol o tom, či prezident môže vyhlásiť stanné právo bez súhlasu Kongresu.
„V USA v skutočnosti neexistuje ‚stanné právo‘,“ povedal David Alexander Bateman, odborník na ústavné právo na Cornellovej univerzite.
„Ak máte stanné právo, máte úplnú suspenziu ústavy. Takže to je štátny prevrat,“ zhrnula Kleinfeldová pre The Post v roku 2021.
Z vlastnej právomoci
Prezidenti však môžu používať aj iné nástroje na obmedzenie občianskych slobôd. Patria medzi ne napríklad:
- Pozastavenie habeas corpus.
Išlo by o radikálne obmedzenie každodennej právnej ochrany ľudí. Habeas corpus je ústavné právo, ktorým môže osoba spochybniť svoje zadržanie, ale bez jeho platnosti štát nemusí odôvodniť jej zatknutie.
Americká ústava hovorí, že habeas corpus by sa malo pozastaviť len vtedy, keď "si to v prípadoch vzbury alebo invázie vyžaduje verejná bezpečnosť“.
Juhokórejský prezident odôvodnil stanné právo tým, že vyhlásil opozičnú stranu za hrozbu, pričom využil nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Severná Kórea. V USA boli po 11. septembri 2001 pozastavené práva habeas corpus väzňom zadržiavaným v zálive Guantánamo na Kube.
Kongres by mal mať v tejto veci slovo, ale bývalý prezident Abraham Lincoln to napríklad podľa Batemanových slov urobil počas občianskej vojny z vlastnej právomoci.

- Odvolávanie sa na zákon o povstaní.
Tento americký zákon umožňuje prezidentovi v prípade núdze povolať vojsko na presadzovanie práva v krajine, čo je úloha, ktorú armáda zvyčajne nesmie plniť.
Trumpovi spojenci začali plánovať, ako by sa mohol odvolávať na tzv. Insurrection Act v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, aby utlmil akékoľvek protesty proti jeho prezidentskému úradu.
- Využitie Národnej gardy na vyčistenie ulíc.
V roku 2020 Trump poslal do Washingtonu príslušníkov Národnej gardy, aby vyčistili ulice od demonštrantov protestujúcich proti rasovej nespravodlivosti.
V týchto spomenutých prípadoch ide o stáročia staré zákony alebo ústavnú ochranu, ktoré podľa mnohých odborníkov potrebujú zásadnú revíziu. Ich obmedzenia sú dostatočne vágne na to, aby ich motivovaný prezident mohol obísť.
„Prezident by pravdepodobne nemohol sám od seba pozastaviť habeas corpus,“ povedal Bateman. „Ale zabránili by mu v tom súdy?“
Je to na armáde
Čo by teda mohlo zastaviť prezidenta, ktorý by chcel otestovať hranice týchto zákonov?
V USA, podobne ako v Južnej Kórei, môže väčšinu z nich zrušiť väčšinové hlasovanie Kongresu, ale prezident v Južnej Kórei pôvodne zablokoval vstup zákonodarcov do parlamentu, potom ignoroval ich hlasovanie o pozastavení stanného práva a až nakoniec súhlasil s jeho zrušením.
Kongres na budúci rok ovládnu republikáni - skupina čoraz lojálnejšia Trumpovi.
Väčšina republikánskych zákonodarcov, ktorí hlasovali za obžalobu Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia, Kongres opustila.
„Republikánska strana stojí dostatočne za Trumpom, takže je ťažké predstaviť si veľký odpor zo strany komory kontrolovanej republikánmi,“ povedal Josh Chafetz, profesor ústavného práva na Georgetownskej univerzite.
Právnemu systému by mohlo trvať príliš dlho, kým zareaguje, a odborníci, s ktorými The Washington Post hovoril, si nie sú istí, či by súdy rozhodli v neprospech prezidenta, ktorý vyhlási stav národnej núdze, aby sa odvolal na tieto zákony.
V najextrémnejšom prípade by teda bolo na americkej armáde, aby odmietla vyhovieť prezidentovej žiadosti o neprimerané pozastavenie občianskych práv.
„Ak je prezident skutočne odhodlaný urobiť zo seba diktátora, otázkou nakoniec je, či je armáda a ostatné agentúry federálnej vlády, ktoré nasadzujú silu, ochotná súhlasiť. Ak áno, Kongres alebo súdy s tým nemôžu veľa urobiť,“ povedal Chafetz.