PARÍŽ, BRATISLAVA. Prekvapivými predčasnými voľbami chcel ešte v júni francúzsky prezident Emmanuel Macron zabrániť nárastu krajnej pravice.
Teraz má v rukách budúcnosť jeho vlády. Dôvodom je návrh rozpočtu na budúci rok, cez ktorý chce vláda drasticky znížiť vysoký deficit. Očakáva sa, že ten v tomto roku dosiahne 6,1 percenta HDP.
Francúzska vláda si však pre rozpočet nedokázala zaistiť podporu väčšiny poslancov v Národnom zhromaždení. Jej predseda, Michel Barnier, preto siahol po článku ústavy 49.3, ktorý mu umožňuje presadiť legislatívu bez hlasovania v parlamente.
Presadenie rozpočtu tak automaticky znamená, že francúzska opozícia dostane priestor na vyslovenie nedôvery vláde. Tú zrejme v stredu čaká koniec.
V článku sa dočítate:
- Čo stojí za súčasnou rozpočtovou krízou,
- prečo Le Penová zohrá kľúčovú úlohu,
- ako výsledok hlasovania ovplyvní politickú budúcnosť Francúzska.
Rozpočtová kríza
Francúzsko má problémy s nadmerným deficitom od roku 2020. Príčinou bol pokles ekonomiky počas covidu v kombinácii s rastom výdavkov spojených s vládnymi opatreniami na podporu podnikateľov a občanov počas pandémie a energetickej krízy, ale aj nadmerné znižovanie daní, ktoré sa stalo kľúčovou agendou prezidenta Macrona.
Nastupujúci premiér Barnier si tak v septembri určil ozdravenie verejných financií za jednu zo svojich priorít.
Musel tak urobiť aj z dôvodu narastajúceho tlaku finančných trhov, ktoré pre vysoký deficit, nadmerný dlh a nestabilnú politickú situáciu prehodnocovali úverové ratingy Francúzska, uvádza agentúra Bloomberg.
Francúzsko taktiež čelilo konaniu zo strany Európskej komisie, ktorá od členských štátov vyžaduje udržanie rozpočtového schodku pod troma percentami. Kým Komisia je spokojná s Bernierovým plánom rozpočtu na budúci rok, francúzska opozícia ho tvrdo kritizovala od samého začiatku.
Závislí od krajnej pravice
Hlavný politický spor vo Francúzsku aktuálne stojí na Barnierovej snahe znížiť deficit prostredníctvom škrtov v sociálnom systéme a zvýšením daní. S tým majú problém ľavica aj krajná pravica.
Ľavicový Nový národný front (NFP) varoval, že plánované opatrenia disproporčne zasiahnu nízkopríjmové skupiny a zhoršia prístup k zdravotnej starostlivosti alebo k vzdelávaniu.
„Škrty vo verejných výdavkoch a v systéme sociálneho zabezpečenia majú väčší vplyv na životy pracujúcich a strednej triedy,“ vraví pre Euronews poslanec za krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) a šéf finančného výboru v parlamente Eric Coquerel.
Navyše, ľavicové strany v Národnom zhromaždení nemajú nijaký dôvod podporovať súčasnú vládu.
Napriek tomu, že ich volebná koalícia získala najvyšší počet hlasov v júnových parlamentných voľbách, prezident Macron nominoval za predsedu vlády práve Barniera a vytvoril menšinovú koalíciu s konzervatívnou Republikánskou stranou. Ľavica označila toto rozhodnutie za škandalózne a obvinila Macrona z popierania demokratických princípov.
Od samého začiatku tak životnosť novej vlády závisela od neoficiálnej podpory krajne pravicového Národného združenia (RN), ktoré založila Marine Le Penová.
Napriek tomu, že RN nemá vo vláde svojich zástupcov, vďaka svojej pozícii bolo schopné ovplyvniť zloženie nového kabinetu, napríklad pri nominácii Bruna Retailleaua za ministra vnútra, známeho pre svoje tvrdé postoje k imigrácii či snahy sprísňovať trestný zákon.
Barnier, kedysi hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, sa do poslednej chvíle snažil s RN o rozpočte rokovať. Prijal niekoľko ústupkov, napríklad v prípade úhrad liekov, novej dane na elektrickú energiu alebo okresania zdravotnej starostlivosti pre iregulárnych migrantov. Napriek tomu napokon musel využiť článok ústavy, ktorým hlasovanie v parlamente obišiel.
Mathilde Panotová, predsedníčka klubu Nepoddajné Francúzsku (LFI), už avizovala, že podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde.
Barnierov krok obísť hlasovanie o rozpočte označila za "neprimerané uzurpovanie si moci zo strany nelegitímnej vlády" a podľa CNN dodala, že "Barnierov pád bol nevyhnutný. Ďalší na rade je Macron".
Neistá politická budúcnosť
Macron a Barnier mali v utorok len niekoľko hodín, aby dokázali zabrániť pádu vlády. Kľúčovú rolu zohrá ich schopnosť vyjednať si podmienky s Marine Le Penovou, ktorá je už roky Macronovou hlavnou politickou súperkou.
Barnier vyzval poslancov, aby nepodporili vyslovenie nedôvery, pretože "francúzska spoločnosť nám neodpustí, ak uprednostníme záujmy jednotlivcov pred budúcnosťou krajiny", uvádza agentúra Reuters.
Le Penová však už v pondelok deklarovala, že jej strana chystá vlastný návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporí aj ten, ktorý predloží ľavica, pokiaľ vláda nepristúpi na ich podmienky. Podľa parlamentnej líderky RN „Francúzi toho majú dosť“ a dodala, že i keď občania "možno s nástupom Michela Barniera očakávali posun k lepšiemu, veci sa len zhoršili".
Ak Le Penová uspeje, k pádu vlády takouto formou dôjde vo Francúzsku prvýkrát za posledných šesť desaťročí, pripomína server Euronews. Barnier by sa tiež stal najkratšie slúžiacim premiérom od roku 1958. Hlasovať by sa malo počas stredy.
Pád vlády skomplikuje najmä situáciu pre Emmanuela Macrona.
Vo francúzskom poloprezidentskom systéme si Macron môže nominovať nového predsedu vlády. Vzhľadom na súčasné rozloženie politických síl je však nepravdepodobné, že by si dokázal v parlamente zabezpečiť stabilnú väčšinu.
Situáciu komplikuje aj ústava, ktorá nedovoľuje konanie parlamentných volieb skôr ako dvanásť mesiacov od uskutočnenia tých posledných.
Vo Francúzsku by teda musela vládnuť úradnícka vláda až do júla budúceho roka, keď by sa mohli uskutočniť predčasné voľby.
