DAMASK, BRATISLAVA. Sieti sýrskych organizácií, ktoré spája odpor proti Moskvou podporovanej diktatúre prezidenta Bašára Asada, sa prekvapujúcim útokom od minulého týždňa podarilo vytlačiť vládne jednotky z Aleppa a ďalších oblastí.
Asadovmu režimu prišlo na pomoc Rusko, ktoré je však zamestnané vlastnou dobyvačnou vojnou na Ukrajine, a je otázne, ako dlho ešte dokáže sýrsku diktatúru podporovať.
V regióne majú záujmy Spojené štáty, ktoré od čias vojny proti Islamskému štátu podporujú Kurdov.
Proti Kurdom bojuje Turecko, inak spojenec Washingtonu z NATO. Za Asada bojuje Rusko, no na jeho strane je aj Irán a ním sponzorované teroristické hnutie Hizballáh z Libanonu. To však viac bojuje s Izraelom.
S Josefom Krausom, politológom z Masarykovej univerzity v Brne, ponúkame základné zhrnutie záujmov a angažmánov svetových aj lokálnych mocností v Sýrii a rozoberáme možné scenáre a ich dosahy na región a Európu.
V článku sa dočítate:
- Čo sa v Sýrii zmenilo od čias občianskej vojny,
- aké záujmy v nej majú Washington, Moskva, Ankara či Teherán,
- ako vojna v Sýrii súvisí s vojnou na Blízkom východe,
- čo by sa stalo, ak by sa vojna preliala do okolitých štátov - Libanonu a Iraku.
Vojna, ktorá sa neskončila
Hoci sýrska občianska vojna sa začala už v roku 2011 a od roku 2020 sa obmedzila na občasné zrážky, v skutočnosti sa nikdy neskončila. Aj v pôvodnej vojne bolo badať záujmy rôznych mocností, ktoré však aktuálna ofenzíva sýrskej opozície zastihla v úplne inej situácii. Zväčša zložitejšej.
Josef Kraus pripomína, že v hrubých kontúrach je situácia podobná ako v prvej fáze vojny.
"Súčasná situácia nastala preto, že jedna z regionálnych mocností sa snaží využiť príležitosť a zvrátiť priebeh konfliktu, ktorý nebol vyriešený, ale iba zamrznutý. Tou mocnosťou je Turecko," hovorí.
Lídrom minulotýždňového útoku na mesto Aleppo je organizácia HTS - Haját Tahrír al-Šam, teda Organizácia pre oslobodenie Levanty.
