BRUSEL, BRATISLAVA. Sexuálne pracovníčky sa v Belgicku dočkali zákona, ktorý je svetovým unikátom. Ak sú zamestnané, štát im dá napríklad dôchodok, materskú, nemocenské a sľubuje ochranu pred sexuálnym vykorisťovaním.
Právna ochrana sa nevzťahuje na prácu z domu, ani na striptíz či pornografiu.
„Je to najkomplexnejšie pracovné právo súvisiace so sexuálnou prácou, aké sme kedy videli,“ povedala pre denník The New York Times Erin Kilbridová z organizácie Human Rights Watch.
Podmienky v biznise, ktorý niektorí nazývajú aj najstaršou profesiou na svete, sa majú zásadne otočiť k lepšiemu – podľa obhajcov práv má nová legislatíva viac sociálnych výhod ako ktorýkoľvek iný podobný zákon.
V minulosti napríklad niektoré prostitútky poskytovali svoje služby do 70 rokov, keďže nemohli poberať dôchodok; iné pracovali počas tehotenstva, lebo sa ich netýkala materská; a ďalšie aj choré, lebo nemali nárok na nemocenské. Pracovať ich navyše neraz nútili proti ich vôli.
„Zákon priamo reaguje na to, ako sexuálne vykorisťovanie často vyzerá v praxi,“ zhodnotila Kilbridová s tým, že zoznam práv je "osviežujúco praktický".
Podľa iných však môže mať jeho schválenie hrozivý dosah.
Nadpis šedého boxu
- akú právnu ochranu zákon sľubuje sexuálnym pracovníčkam,
- prečo niektoré organizácie odsudzujú novú legislatívu,
- na koho sa právna ochrana nevzťahuje.
Aj odmietnuť klienta
Politici zákon odhlasovali ešte v máji, ale účinnosť nadobudol až v nedeľu. V Belgicku mu predchádzala dekriminalizácia sexuálnej práce v roku 2022, no vládne rozhodnutie vtedy neprichádzalo s poskytnutím právnej ochrany.
Daan Bauwens, líder belgickej sexuálnej organizácie UTSOPI, odhadol, že v krajine môže byť až 26-tisíc ľudí pracujúcich v sexbiznise, hoci prisvedčil, že nie je známy žiadny oficiálny počet.
„Nehovoríme, že je to práca ako každá iná, ale hovoríme, že sexuálne pracovníčky si zaslúžia ochranu – ako každý iný pracovník,“ povedal pre The New York Times Bauwens.
Ľudia podľa lídra UTSOPI vždy budú kupovať a predávať sex. Niekoľko belgických advokátskych skupín vrátane UTSOPI aj preto belgickým úradníkom pomáhalo zákon navrhnúť.
Nová legislatíva má zabezpečiť, aby sexuálne pracovníčky, ktoré podpísali formálne pracovné zmluvy, mohli odmietnuť vykonať určité úkony alebo dokonca niektorých klientov – a to bez toho, aby čelili trestom od zamestnávateľov.
Ďalej sa vo verejných domoch budú zavádzať rôzne bezpečnostné predpisy ako napríklad núdzové tlačidlá v miestnostiach, kde sa zamestnankyne s klientmi stretávajú.
Zákon má tiež zabrániť každému, kto bol odsúdený za znásilnenie, vraždu, obchodovanie s ľuďmi a iné násilné trestné činy, zamestnávať sexuálne pracovníčky.
Belgická únia sexuálnych pracovníčok podľa denníka The Guardian označila zákon za obrovský krok vpred, ktorý ukončí právnu diskrimináciu sexuálnych pracovníčok.
Totálne zlyhanie
Belgická organizácia Isala, ktorá podporuje sexuálne pracovníčky, hoci nie ich povolanie, označila novú legislatívu za legalizáciu kupliarstva, pretože normalizuje prácu v sexbiznise.
„Tým, že sa prostitúcia stáva zamestnaním, umožňuje zákon existenciu zmluvného vzťahu podriadenosti medzi prostitútkou a jej kupliarom, ktorý má teraz postavenie 'zamestnávateľa' podľa obyčajového práva pracovných zmlúv," pripomenula Isala. "To sa rovná normalizácii vykorisťovania ženských tiel a sexuality. Jednoducho to legitimizuje to, že si ich muži môžu kúpiť od kupliara, tretej strany, ktorý bude zaplatený úplne legálne."
Až 70 percent prostitútok trpí podľa belgickej organizácie posttraumatickým stresom.
Nová legislatíva ďalej podľa asociácie vytvorením štatútu zamestnankyne neberie do úvahy ani skutočné potreby prostitútok, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria ženy a dievčatá zo zahraničia.
„Naopak, zákon posilňuje sociálnu a psychickú izoláciu, v ktorej už žijú, a predovšetkým nereaguje na želanie väčšiny z nich: opustiť prostitúciu, a to s dôstojnosťou,“ tvrdí.
Problémové je podľa belgickej organizácie aj porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktoré výslovne zakazuje najímanie ľudí na prostitúciu a zneužívanie ženskej prostitúcie. Okrem toho je podľa nej tiež v rozpore s ochranou pred sexuálnym obťažovaním v práci.
„Pripomíname, že minulé skúsenosti krajín ako Nemecko alebo Holandsko ukázali, že tento model je totálnym zlyhaním. Podobne ako situácia v týchto štátoch, aj vytvorenie štatútu zamestnanca v Belgicku rozšíri trhy s prostitúciou a siete obchodníkov s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania,“ myslí si asociácia.
O probléme vie aj belgická vláda. „Hoci uznávame, že nie všetky sexuálne pracovníčky vykonávajú svoje aktivity z vlastnej slobodnej vôle, tvrdíme, že je oveľa ťažšie dostať sa do kontaktu a informovať sexuálne pracovníčky o ich právach, ak svoje aktivity skrývajú,“ povedala však pre The New York Times hovorkyňa belgického ministerstva zdravotníctva Sandrine Daoudová.
Dúfa, že nová legislatíva umožní všetkým sexuálnym pracovníčkam, ktoré chcú opustiť sektor, aby to mohli urobiť.
Napriek všetkému mnohé z najzraniteľnejších sexuálnych pracovníčok v Belgicku nemajú nárok na formálne pracovné zmluvy, keďže tam často žijú bez legálneho pobytu - čo v praxi znamená, že nebudú mať prístup k rovnakej právnej ochrane.
