SOUL. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vyhlásil v krajine stanné právo a opozíciu obvinil zo sympatií voči Severnej Kórei a paralyzovania vlády svojou protištátnou činnosťou.
Oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a opozícia, ktorá má v parlamente väčšinu nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Krok vyvolal odpor parlamentu aj znepokojenie ostatných krajín. Juhokórejskí poslanci v reakcii zvolali schôdzu, na ktorej vyzvali prezidenta na zrušenie rozhodnutia.
Jun Sok-jol následne vyhlásil, že stanné právo skutočne zruší, a to po zasadnutí vlády. Tá už aj zasadla a návrh na zrušenie stanného práva schválila.
BBC informovala o chaotických scénach vo vnútri i mimo parlamentu a o stretoch medzi políciou a demonštrantmi pred hlavnou parlamentnou budovou. Zábery kórejskej televíznej stanice YTN ukazovali desiatky vojakov vo vonkajších priestoroch parlamentu, kde sa zhromaždili aj civilisti a novinári.
Uzurpovanie moci
Vyhlásenie stanného práva Jun Sok-jolom je podľa vedúceho katedry ázijských štúdií na Metropolitnej univerzite Praha Michala Kolmaša flagrantným uzurpovaním moci.
Jun Sok-jola podľa Kolmaša dlhodobo kritizuje opozícia aj občianska spoločnosť. "Ide o populistického lídra bez zjavnej legitimity v parlamente ovládanom opozíciou, s ktorou nie je schopný sa zhodnúť na základných veciach," myslí si expert.
Nespokojnosť je podľa neho cítiť aj v spoločnosti, napríklad na štrajkoch lekárov. "Podľa mňa sa pokúša vymaniť sa z politických problémov prevzatím moci," doplnil.
Vyhlásenie prezidenta
Prezident najprv pred polnocou miestneho času (v utorok popoludní SEČ) vystúpil s prejavom v televízii.
"Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbami severokórejských komunistických síl, na odstránenie proseverokórejských protištátnych síl, ktoré našich obyvateľov okrádajú o slobodu a šťastie, a na ochranu slobodného ústavného poriadku," povedal
Prezident vo svojom príhovore taktiež obvinil opozíciu z toho, že ochromila parlament protištátnymi aktivitami.
Predseda prezidentovej vládnucej strany Sila ľudu (PPP) Han Tong-hun krátko na to povedal, že vyhlásenie stanného práva je nesprávne.
Odpor a hlasovanie opozície
Podľa juhokórejskej ústavy musí byť stanné právo zrušené, ak o to požiada parlamentná väčšina.
Najväčšia opozičná Demokratická strana (DPK) preto po vyhlásení prezidenta vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia.
"V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi," vyhlásil líder hlavnej opozičnej Demokratickej strany I Če-mjong.
"Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje. Moji spoluobčania, prosím, príďte k Národnému zhromaždeniu," dodal.
I Če-mjong tak vyzval aj občanov, aby sa zhromaždili pred parlamentom. Spolu s nimi sa ale k budove dostavili aj desiatky policajných hliadkových vozidiel a autobusov poriadkovej polície.
Jednotky armády sa pokúsili vojsť do hlavnej budovy zákonodarného zboru, kde prebiehalo hlasovanie poslancov.
Na televíznych záberoch bolo vidieť, ako sa vojaci dostali do potýčok s veľkým počtom zhromaždených ľudí, ktorí sa im snažili zabrániť vstúpiť do budovy.
Ďalší ľudia vrátane novinárov sa zhromaždili pred areálom a dostali sa do potýčky s parlamentnou strážou a políciou. Pred hlavnou budovou vojaci postavili aj barikády. Pred polnocou miestneho času (16.00 h SEČ) prileteli do parlamentného komplexu tri vrtuľníky.
Prístup do areálu podľa Jonhapu umožnili iba poslancom, zamestnancom parlamentu a akreditovaným novinárom. Podľa televíznych záberov bola atmosféra v rokovacej sále pokojná.
Parlament napokon väčšinou 190 z 300 poslancov schválil návrh na zrušenie stanného práva.
Opozičný líder vyhlásil, že každý, kto aj naďalej koná na príkaz prezidenta Juna a presadzuje dodržiavanie nariadení stanného práva, porušuje zákon, keďže parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné.
Jun Sok-Jol následne vo vystúpení v stredu pred 5.00 h miestneho času (v utorok večer SEČ) uviedol, že bude rešpektovať výsledok hlasovania a na zasadnutí vlády stanné právo odvolá.
Prezident v televíznom vystúpení tiež uviedol, že vláda stiahla vojenské jednotky. Podľa agentúry AFP účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
Ministri juhokórejskej vlády chcú podať hromadnú demisiu po prekvapivom vyhlásení stanného práva Čítajte USA aj Čína situáciu sledujú
Biely dom pozorne monitoruje situáciu v Južnej Kórei. "Administratíva je v kontakte s vládou Kórejskej republiky a pozorne sleduje situáciu," oznámil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť.
V Južnej Kórei sa nachádza približne 28 500 amerických vojakov, ktorí krajinu chránia pred susednou Severnou Kóreou,
Na vyhlásenie stanného práva reagovalo aj čínske veľvyslanectvo v Soule, ktoré svojim občanom v Južnej Kórei odporučilo, aby zachovali pokoj, "zvýšili bezpečnostné povedomie, obmedzili zbytočné vychádzky a boli opatrní pri vyjadrovaní politických názorov".
Ide o prvé vyhlásenie stanného práva od demokratizácie krajiny v roku 1987. Naposledy bolo stanné právo v Južnej Kórei vyhlásené v októbri 1979.
Prezidentov prekvapujúci krok pripomenul éru autoritárskych lídrov, ktorú krajina nezažila od 80. rokov, píše agentúra AP. "Je to krok, ktorý som v Južnej Kórei 21. storočia nikdy nečakala," komentovala vyhlásenie stanného práva podľa BBC jedna vysokoškolská študentka.
"Žiadnymi slovami nemôžem vyjadriť, ako veľmi sa bojím, aby sa to pre našich občanov nezvrhlo v niečo, ako je Severná Kórea," povedal ďalší z protestujúcich.
Juhokórejský won po vyhlásení stanného práva klesol na dvojročné minimum voči americkému doláru. Kórejská burza zatiaľ nerozhodla, či v stredu otvorí alebo nie.
Čo je stanné právo
Stanné právo je mimoriadny právny režim v štáte alebo jeho časti, ktorého cieľom je potlačiť trestnú činnosť v čase, keď je fungovanie civilnej moci považované za nedostatočné.
Juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Dekrét o stannom práve vydal krátko po prezidentovom vyhlásení veliteľ juhokórejských pozemných síl Pak An-su, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva.
"Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané," vyhlásil Pak.
Podľa neho dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Od vyhlásenia stanného práva dohliadal veliteľ Pak na administratívne a právne záležitosti v krajine a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia.
