BRUSEL. Európska únia zvažuje možnosť zaviesť sankcie voči predstaviteľom strany Gruzínsky sen a v hre môže byť aj pozastavenie účinnosti dohody o vízovej liberalizácii s Gruzínskom.
Uviedol v pondelok týždenník Politico s odkazom na vyhlásenia novej šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej. Informuje o tom spravodajca TASR.
Odsúdenie násilia a porušenia ústavy
Kallasová v nedeľu v spoločnom vyhlásení s eurokomisárkou pre rozšírenie Martou Kosovou uviedla, že EÚ vyjadruje poľutovanie nad vyhlásením premiéra Irakliho Kobachidzeho, že vládnuca strana Gruzínsky sen sa rozhodla nepokračovať v procese otvorenia prístupových rokovaní s EÚ a odmietla aj finančnú podporu EÚ do roku 2028.
"Toto oznámenie znamená odklon od politiky všetkých predchádzajúcich gruzínskych vlád a od európskych ašpirácií veľkej väčšiny gruzínskeho národa, ako sú zakotvené v ústave Gruzínska," uviedli Kallasová a Kosová.
Pripomenuli, že postup gruzínskej vlády a jej odklon od demokracie viedol k zmrazeniu prístupového procesu už v júni tohto roka a k zastaveniu finančnej pomoci z EÚ. Podľa ich slov Gruzínci vyšli do ulíc, aby potvrdili svoje túžby po vstupe do EÚ.
Únia zároveň dôrazne odsudzuje násilie voči pokojným demonštrantom požadujúcich európsku a demokratickú budúcnosť.
Vodné delá verzus ohňostroje. Gruzínci vyšli do ulíc štvrtý večer po sebe Čítajte "Tieto kroky gruzínskej vlády majú priame dôsledky na naše vzťahy. Gruzínske orgány musia rešpektovať právo na slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu a zdržať sa použitia sily proti pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií. Všetky násilné činy musia byť vyšetrené a zodpovední musia byť braní na zodpovednosť," uvádza sa vo vyhlásení.
Kallasová a Kosová zároveň spresnili, že pre Gruzínsko zostávajú dvere do EÚ otvorené a návrat k európskym hodnotám a integrácii do EÚ je "v rukách gruzínskeho vedenia".
Úvahy o sankciách aj prísnejšom vízového režimu
Kallasová okrem toho v nedeľu na sieti X vzhľadom na masové demonštrácie v Tbilisi varovala, že násilie voči demonštrantom a odklon krajiny od rokovaní z Bruselom povedú k "priamym následkom zo strany EÚ".
Politico v tejto súvislosti oslovilo viacerých diplomatov EÚ, podľa ktorých jej slová možno interpretovať ako zavedenie sankcií voči tým členom strany Gruzínsky sen, ktorí nariaďujú zásahy proti demonštrantom.
Vhodným termínom na zavedenie sankcií môže byť zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli zo 16. decembra, ktorému bude Kallasová prvýkrát predsedať, avšak samotné sankcie môžu byť navrhnuté aj skôr a bude sa čakať na ich schválenie.
Ďalšou možnosťou je pozastavenie dohody o liberalizácii vízového režimu, ktorá platí od roku 2017 a ktorá umožňuje Gruzíncom pobudnúť na území Únie bez víz až tri mesiace. Postihlo by to najmä Gruzíncov naklonených EÚ, ale pre Brusel je to možný nástroj nátlaku voči gruzínskej vláde.
Pobaltské krajiny sa rozhodli konať
Podľa bruselského týždenníka sa Litva, Estónsko a Lotyšsko rozhodli nečakať na kroky EÚ. Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v nedeľu oznámil, že tri pobaltské krajiny zavedú svoje vlastné sankcie voči tým, ktorí nariadili zásah proti demonštrantom v Tbilisi.
"Tri pobaltské štáty sa spoločne dohodli na uvalení národných sankcií voči tým, ktorí potlačili legitímne protesty v Gruzínsku. Oponenti demokracie a porušovatelia ľudských práv nie sú v našich krajinách vítaní," uviedli po anglicky v samostatných príspevkoch na platforme X ministri zahraničných vecí troch krajín.
Sankcie by sa mali vzťahovať na dovedna 11 gruzínskych predstaviteľov, ktorí majú do pobaltských krajín zakázaný vstup.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna zverejnili aj zoznam sankcionovaných vrátane gruzínskeho ministra vnútra Vachtanga Gomelauriho a najbohatší Gruzínca a zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzinu Ivanišviliho.
Rusko obhajovalo zásahy, Ukrajina je proti
Ukrajina v pondelok kritizovala gruzínske orgány za násilné potláčanie masových protestov.
"Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv a použitie sily proti pokojným demonštrantom v Gruzínsku. Násilie nezostane bez následkov," oznámilo ministerstvo vo vyhlásení.
"Sme presvedčení, že európska integrácia je kľúčom k stabilite, prosperite a posilňovaniu demokratických inštitúcií v Gruzínsku. Usilujeme sa o úspešnú budúcnosť našich národov vo veľkej európskej rodine," uviedlo ministerstvo v Kyjeve.
Agentúra AFP poznamenala, že Rusko, naopak, v pondelok zásahy proti demonštrantom obhajovalo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že miestne orgány prijímajú "opatrenia na stabilizáciu" situácie v krajine, pričom obvinil demonštrantov zo snahy podnecovať nepokoje.
Nemecko necháva dvere otvorené
Nemecko v pondelok vyhlásilo, že naďalej podporuje kandidatúru Gruzínska na členstvo v EÚ.
"Dvere do Európy zostávajú pre Gruzínsko naďalej otvorené. Dôležité však je, aby sa Gruzínsko rozhodlo ísť touto cestou a aby ľudia, ktorých vidíme protestovať, chceli ísť touto cestou," oznámil hovorca nemeckej diplomacie Sebastian Fischer.
Počas protestov dochádza k stretu medzi prodemokratickými demonštrantmi a políciou a preto "so znepokojením sledujeme vývoj situácie", povedal Fischer. Podľa jeho slov protesty dokazujú, že "mnohí ľudia v Gruzínsku si stále želajú budúcnosť v EÚ".
Podľa hovorcu Nemecko "dalo opakovane najavo, že podporujeme prístupový proces Gruzínska do EÚ a v budúcnosti vidíme krajinu ako súčasť Európskej únie".
Kroky strany Gruzínsky sen sú podľa Česka antidemokratické
K vyjadreniu Kallasovej a Kosovej sa pridalo aj Česko, ktoré vyjadrilo poľutovanie nad pozastavením prístupových rokovaní s EÚ a vyzvalo vedenie Gruzínska, aby prijalo komplexné a udržateľné reformy v súlade s európskymi hodnotami.
"Česko dôrazne odsudzuje násilie proti pokojným demonštrantom, novinárom a predstaviteľom opozície," uviedol rezort diplomacie.
Ministerstvo podotklo, že Česko je dlhodobým partnerom Gruzínska a podporuje jeho členstvo v EÚ a NATO v súlade s prianím veľkej väčšiny Gruzíncov.
Čoraz viac antidemokratické kroky vlády strany Gruzínsky sen podľa českého rezortu diplomacie vedú k porušovaniu práv a slobôd gruzínskych občanov a ohrozujú ich budúcnosť.
"Vyzývame gruzínske vedenie, aby zmenilo svoj protidemokratický kurz a prijalo komplexné a udržateľné reformy v súlade s európskymi hodnotami. Česko stojí na strane gruzínskych občanov a bude aj naďalej podporovať gruzínsku občiansku spoločnosť a nezávislé médiá a oprávnené demokratické a európske ašpirácie gruzínskeho ľudu," uviedlo v stanovisku ministerstvo.
