ALEPPO, BRATISLAVA. Muž v taktickej veste na kopci s výhľadom na sýrske mesto Aleppo strháva transparent, na ktorom je podobizeň sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Aj ďalší muži na inom videu strhávajú zo stien v domoch portréty sýrskeho diktátora a dupú po nich.
Zábery sýrskych rebelov sa objavili na sociálnych sieťach v stredu a vo štvrtok. Za oba dni sa sýrskym opozičným skupinám, ktoré majú blízko aj k teroristom z al-Káidy, podarilo obsadiť viac ako päťdesiat obcí na západnom okraji druhého najväčšieho sýrskeho mesta a dokonca aj odrezať hlavnú spojnicu medzi Aleppom a Damaskom.
Prvýkrát po piatich rokoch sa tak sýrski rebeli dostali na dosah kľúčového mesta severnej Sýrie. Boje, pri ktorých zahynulo asi 120 rebelov a asi šesťdesiatka vojakov Asadovho režimu, pritom neutíchajú.
Povstalci využili napätie v celom regióne, ktoré sa začalo útokom Hamasu na Izrael pred viac ako rokom. Asad sa pritom spolieha nielen na podporu svojich spojencov v Iráne či v Libanone, ale aj na zbrane a vojakov z Ruska.
V článku sa dočítate:
- kto stojí za ofenzívou rebelov na Aleppo,
- prečo sa rebelom po rokoch darí,
- ako situáciu ovplyvňuje Rusko,
- aké má ofenzíva ciele.
Zaneprázdnení spojenci
Sýrska občianska vojna trvá už viac ako trinásť rokov, odkedy režim Bašára Asada krvavo potlačil prodemokratické protesty. Ešte v roku 2015 kontroloval Asadov režim len pätinu sýrskeho územia – severovýchod mali pod kontrolou kurdské jednotky, zo západu aj juhu na Asadove vojská tlačila sýrska opozícia a rebeli a veľkú časť východnej a strednej Sýrie ovládala teroristická organizácia Islamský štát.
Intenzívne zapojenie sa Ruska do konfliktu vytlačilo nielen Islamský štát, ale aj rebelské skupiny a zabetónovalo pri moci práve Asadov režim. Aj keď sa vojna, ktorá si vyžiadala viac ako pol milióna obetí, neskončila, od prímeria v provincii Idlib v roku 2020 intenzívne boje väčšinou ustali.
