ŠTRASBURG. Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová otvorila v pondelok večer v Štrasburgu štvordňové novembrové plenárne zasadnutie EP s odkazom na potrebu lepšie chrániť ženy v Európe pred prejavmi násilia.
Metsolová europoslancom pripomenula, že 25. november je Medzinárodným dňom odstránenia násilia páchaného na ženách.
Osvetlené oranžovou farbou
Pred plenárnou rozpravou o tejto otázke uviedla, že budovy Európskeho parlamentu v Štrasburgu boli v rámci kampane "Urobme svet oranžovým" osvetlené oranžovou farbou, čím sa inštitúcia pripojila k rovnomennej kampani OSN s cieľom ukončiť násilie páchané na ženách a dievčatách.
"Poslanci Európskeho parlamentu stoja pri tých, ktorí sú zneužívaní, traumatizovaní, šikanovaní a týraní," vyhlásila v tejto súvislosti Metsolová.
Zdôraznila zároveň prácu vykonanú v europarlamente pri schvaľovaní legislatívy v oblasti boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu i kriminalizácii viacerých foriem zneužívania žien a dievčat offline a online na európskej úrovni.
Upozornila, že zákonodarný orgán EÚ musí ísť v tejto politike ešte ďalej, posilniť ochranu žien v celej Európe a zabezpečiť, aby tí, ktorí sa dopúšťajú násilia na ženách, boli trestne stíhaní.
Boj proti násiliu na ženách
Po otvorení novembrového plenárneho zasadnutia europoslanci diskutovali o aktuálnom stave a nových trendoch v boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni.
Europoslanci upozornili na pretrvávajúce rodovo podmienené násilie na celom svete a vyzvali nastupujúcu Európsku komisiu, aby konala v tejto veci.
Podľa európskych zákonodarcov je potrebná úplná implementácia existujúcich právnych predpisov EÚ a tiež zaujatie pevného postoja voči rastúcemu odporu proti rodovej rovnosti a právam žien.
V apríli 2024 Európsky parlament schválil vôbec prvé pravidlá EÚ o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, čo znamená, že členské štáty musia do 14. júna 2027 zaviesť potrebné zmeny do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
S podporou Európskeho parlamentu sa EÚ vlani v októbri pripojila k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
Schválenie nového kolégia komisárov
Počas druhého dňa schôdze tiež europoslanci plánujú výzvou podporiť plné členstvo Rumunska a Bulharska v schengenskom priestore. Hraničné kontroly medzi týmito dvoma krajinami a ostatnými členmi schengenu boli pre námornú a leteckú dopravu zrušené v marci tohto roka, no na pozemných hraniciach kontroly zostali.
V stredu po diskusii so zvolenou predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou o jej tíme a programe by mali europoslanci hlasovať o schválení nového kolégia komisárov na roky 2024 - 2029.
Parlament rozhoduje o Komisii ako celku vrátane slovenského eurokomisára a kandidáta na portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť Maroša Šefčoviča.
Na potvrdenie potrebuje kolégium komisárov súhlas väčšiny odovzdaných hlasov europoslancov. Očakáva sa, že po schválení europarlamentom a po oficiálnom vymenovaní Európskou radou kvalifikovanou väčšinou sa nová EK ujme svojich povinností 1. decembra.
Dohoda o rozpočte na budúci rok
Europoslanci majú následne schváliť dohodu o rozpočte EÚ na rok 2025 s cieľom riešiť súčasné výzvy a riadiť náklady na splácanie prostriedkov z Plánu obnovy EÚ. Rozpočet by mal byť nastavený tak, aby sa Únia mohla lepšie zamerať na kľúčové opatrenia na zlepšenie života ľudí, zvýšenie konkurencieschopnosti a riešenie problémov, ako sú klíma, zdravie, migrácia alebo obrana.
Počas stredajšej rozpravy chcú europoslanci varovať aj pred legislatívou zameranou proti LGBTQI ľuďom a s Komisiou tiež rozoberú rast cien energií a energetickú chudobu. Podľa údajov EP nemalo v roku 2022 dostatok tepla vo svojich domovoch viac ako 41 miliónov Európanov.
EP vo štvrtok v uznesení pravdepodobne odsúdi ruskú vojenskú spoluprácu so Severnou Kóreou vo vojne proti Ukrajine. V utorok sa na túto tému uskutoční tiež rozprava so zástupcami Komisie.
Ďalšou z tém bude diskusia o možnostiach posilnenia práv detí. Bude to 35 rokov, odkedy boli deti prvýkrát uznané za právne subjekty s nárokom na ľudské práva a základné slobody.
Na programe budú počas týždňa aj ďalšie témy a hlasovania, ako napríklad schvaľovanie pomoci pre Nemecko a Taliansko po tohtoročných záplavách, prijímanie uznesení o ľudských právach a demokracii v Hongkongu, Iráne a Kambodži či potreba riešiť rozdiely v platoch žien a mužov.
