BUKUREŠŤ. V prvom kole prezidentských volieb v Rumunsku v nedeľu prekvapivo zvíťazil nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu.
Premiér Marcel Ciolacu zo Sociálnodemokratickej strany (PSD) je po sčítaní takmer 99 percent hlasov na druhom mieste, vyplýva z údajov volebnej komisie.
Podľa týchto výsledkov získal Georgescu 22,59 percenta a Ciolacu 19,55 percenta hlasov. Rozhodnutie o novej hlave štátu tak padne v druhom kole volieb, ktoré sa budú konať 8. decembra – týždeň po parlamentných voľbách.
Odhady po skončení hlasovania pripisovali Georgescovi ešte tretie miesto po kandidátke stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elene Lasconiovej, ktorá podľa neúplných výsledkov sčítania dostala 18,7 percenta hlasov.
Štvrtým je krajne pravicový kandidát George Simion, predseda AUR, so ziskom 14 percent.
Proruský Georgescu
Dosiaľ menej známy nestraník Georgescu (62) už predtým podľa APA upútal pozornosť proruskými a protizápadnými postojmi.
Agronóm a zverolekár viedol kampaň prevažne na platforme Tiktok. V minulosti bol členom krajne pravicovej opozičnej strany Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR), z ktorej však po spore vystúpil.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Moskva nevie veľa o Georgescových názoroch na medzinárodné záležitosti.
"Nemôžem povedať, že by sme veľmi dobre poznali svetonázor tohto kandidáta, čo sa týka vzťahov s našou krajinou," povedal Peskov. "Pokiaľ však ide o súčasné vedenie, Rumunsko pre nás nie je priateľskou krajinou a my budeme aj naďalej sledovať, ako sa veci vyvinú," dodal.
Iohannis upevnil prozápadnú pozíciu Rumunska
O priazeň viac ako 18 miliónov voličov sa uchádzalo celkovo 13 kandidátov. Volebná účasť prekročila 52 percent.
Odchádzajúci prezident Klaus Iohannis (65) nemohol po dvoch päťročných funkčných obdobiach opätovne kandidovať. Počas svojho pôsobenia od roku 2014 upevnil silnú prozápadnú pozíciu Rumunska, ale vyčítali mu, že nerobí dosť v boji proti korupcii, uviedla agentúra Reuters.
Rumunsko je poloprezidentská republika, v ktorej má prezident významné politické právomoci. Podľa ústavy okrem iného určuje zahraničnú a obrannú politiku, predsedá Najvyššej rade národnej obrany a podieľa sa na kontrole tajných služieb, priblížila agentúra DPA.
