TEHERÁN. Irán v piatok začne jadrové rozhovory s Britániou, Francúzskom a Nemeckom. Stretnutie na úrovni námestníkov ministerstiev zahraničných vecí sa bude týkať aj situácie v regióne Blízkeho východu.
Oznámil to v nedeľu hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bagháj, uviedla agentúra AFP.
Spomínaná trojica krajín spolu so Spojenými štátmi vyjadrila v sobotu hlboké znepokojenie nad zámerom Iránu sprevádzkovať nové pokročilé odstredivky pre obohacovanie uránu.
Rokovania sa uskutočnia v piatok 29. novembra v Ženeve, informovala s odvolaním sa na iránske diplomatické zdroje agentúra Kjódó. Podľa Bághája budú rokovania zahŕňať aj "otázky týkajúce sa Libanonu a Palestíny".
Uránu majú dostatok
Oznámenie o rozhovoroch prichádza po tom, ako vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) prijala rezolúciu, v ktorej Irán vyzýva na výrazné zlepšenie spolupráce s agentúrou ohľadom jeho jadrového programu.
Západ predložil MAAE rezolúciu kritizujúcu Irán za nedostatok spolupráce Čítajte Rezolúciu navrhli Británia, Francúzsko, Nemecko a USA. Irán v reakcii na rezolúciu oznámil sprevádzkovanie nových odstrediviek.
Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely. Šéf MAAE Rafael Grossi ale už v minulosti varoval, že Irán má dostatočné množstvo obohateného uránu, aby vyrobil niekoľko jadrových bômb, ak sa k tomu rozhodne.
Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. Obohatenie uránu z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok.
Grossi minulý týždeň navštívil Teherán, kde sa stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom a šéfom iránskej agentúry pre atómovú energiu Mohammadom Eslámom.
Pri návšteve Irán vyzval, aby zlepšil svoju spoluprácu s MAAE. Podľa Grossiho je medzinárodný dohľad nad iránskym jadrovým programom tým, čo "nás vzďaľuje od konfliktu a koniec koncov aj vojny".
Grossi to povedal v čase zvýšeného napätia, keď v Izraeli a Spojených štátoch silnejú hlasy vyzývajúce na vojenské riešenie problému iránskeho jadrového programu.
Jadrová dohoda stroskotala
V roku 2015 Irán podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami MAAE vo svojich jadrových zariadeniach.
Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.
Po odstúpení USA od dohody za vlády prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení sankcií na Irán prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE.
Vlani v septembri potom Irán zakázal v krajine pracovať radu popredných expertov MAAE na obohacovaní uránu.
