Text pôvodne vyšiel na webe denníka The Washington Post.
TBILISI. Gruzínsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, sa desaťročia snažilo o väčšiu integráciu so Západom. Po sporných parlamentných voľbách sa však dostáva späť do ruskej sféry vplyvu.
Vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa netají proruskými postojmi, sa so ziskom 54 percent vyhlásila za víťaza októbrových volieb a jej kampaň sprevádzalo varovanie: pridajte sa k Západu a postihne vás osud Ukrajiny.
Zatiaľ čo opozícia označuje voľby za ukradnuté, vládnuca strana využila najmä ich roztrieštenosť a strach Gruzíncov z vojny. Pomohli tomu ruské dezinformácie a nejednoznačná podpora Západu v krajinách, ktoré sa snažia z ruskej sféry vplyvu vymaniť.
Ak sa vládnucej strane podarí upevniť svoje víťazstvo, čo je každý deň pravdepodobnejšie, gruzínsky odklon od snahy stať sa súčasťou Európskej únie bude slúžiť ako varovný príklad pre Ukrajinu a ďalšie bývalé sovietske štáty, ktoré dúfajú, že sa priblížia k Západu, aj keď sa ruský prezident Vladimir Putin snaží obnoviť regionálnu hegemóniu bývalého Sovietskeho zväzu.
Po tom, ako vplyv Ruska v regióne v posledných rokoch slabol, ruská invázia na Ukrajinu ohromila viaceré susedné krajiny, ktoré sa snažia o užšie vzťahy so Západom.
Agresívna prítomnosť Ruska je podľa bývalého gruzínskeho prezidenta Giorgiho Margvelašviliho najúčinnejšia hrozba Kremľa proti svojim bývalým sovietskym satelitom. „Bez ohľadu na to, čo robíte, my sme stále tu. Môžete mať 30-ročnú úspešnú cestu smerom na Západ, ale na konci dňa vás opustia a vy sa vrátite k nám,“ opisuje ruský odkaz.
V článku sa dočítate:
- ako Gruzínsky sen vykreslil opozíciu ako vojnových štváčov,
- či si vládna strana ešte dokáže predstaviť vstup do EÚ,
- ktoré hodnoty chce udržiavať,
- prečo je opozícia vyčerpaná a reakcia EÚ vlažná.
Zvrat v Európe
Drvivá väčšina Gruzíncov – podľa prieskumov verejnej mienky stabilne viac ako 80 percent – podporuje európsku integráciu a nemá v láske Moskvu. Aj opozícia sa snažila voľby prezentovať ako voľbu medzi Európskou úniou a Ruskom.
Napriek tomu je 20 percent gruzínskeho územia po krátkej vojne medzi oboma krajinami v roku 2008 stále pod faktickou kontrolou Ruska a nad krajinou stále visí tieň vojenskej veľmoci z Moskvy. Aj vzhľadom na to ponúkol Gruzínsky sen voličom oveľa hrozivejšiu voľbu: medzi mierom a vojnou.
Obrat strany k Rusku je relatívne novým javom. Keď sa v roku 2012 dostala k moci, urobila veľké kroky smerom k členstvu Gruzínska v Európskej únii. S vojnou na Ukrajine sa však strana priklonila k Rusku.
Vláda začala vykresľovať Západ a miestnu opozíciu ako „Stranu globálnej vojny“, ktorá sa snaží využiť Gruzíncov ako pešiakov v boji proti Moskve.
Ani v súčasnosti sa Gruzínsky sen neidentifikuje ako proruský, ale snaží sa uprednostňovať záujmy krajiny tým, že spolupracuje s viacerými mocenskými subjektmi. V praxi sa táto politika často premieta do všeobecne proruského postoja.
Predavač novín v Tbilisi. (zdroj: Ines Verheyleweghen - The Washington Post)V strede odklonu od Európy je zakladateľ Gruzínskeho sna Bidzina Ivanišvili, miliardár a bývalý premiér, ktorý niekoľkokrát odišiel z politiky, no jeho vplyv v politike nezoslabol. Svoje bohatstvo nadobudol v Rusku v 90. rokoch a jeho kritici tvrdia, že jeho rétorika a politika sa zhoduje s rétorikou ruského vodcu.
„Gruzínsku a Ukrajine nebolo umožnené vstúpiť do NATO a zostali mimo neho,“ povedal Ivanišvili počas zriedkavého verejného vystúpenia na jednom z tohtoročných zhromaždení. „Všetky takéto rozhodnutia prijíma Strana globálnej vojny, ktorá má rozhodujúci vplyv na NATO a EÚ a ktorá Gruzínsko a Ukrajinu považuje len za potravu pre delá.“
Na samom začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vyjadrilo Gruzínsko podporu Kyjevu. Ukrajinské vlajky stále zdobia okná v hlavnom meste, ale vláda sa vyhla uvaleniu sankcií alebo príliš hlasnej kritike Moskvy.
„Ako vláda sme urobili všetko, čo bolo možné, aby sme podporili Ukrajinu a ukrajinský ľud,“ povedal pre The Washington Post Archil Talakvadze, podpredseda Gruzínskeho sna. Predstavitelia „v zahraničí“ však podľa neho chcú zatiahnuť Gruzínsko do vojny. „Boli sme presvedčení, že tým sa Gruzínsko vystavuje neopodstatnenému riziku.“
Volebná kampaň, v ktorej sa objavovali plagáty porovnávajúce zničené ukrajinské mestá s neporušenými gruzínskymi mestami, mala ohlas najmä u ľudí na vidieku v blízkosti deliacej línie.
Hudobník pred plagátmi vládnej strany Gruzínsky sen. (zdroj: Ines Verheyleweghen - The Washington Post)Ako sa vyhnúť vojne
Na poslednú vojnu majú Gruzínci stále živé spomienky. Cesta do Chorvily, malej dediny na južných svahoch Kaukazu, odkiaľ pochádzajú Ivanišviliho predkovia, vedie pozdĺž deliacej čiary s odštiepeneckým regiónom Južné Osetsko. Rusko je vzdialené len niekoľko kilometrov.
Ivanišvili je tu považovaný takmer za ľudového hrdinu, boháča, ktorý sa svojej komunite odvďačil výstavbou domov a ciest a ktorý platil obyvateľom aj účty za komunálne služby, až kým nevstúpil do verejnej funkcie.
„Som proti vojne. Som presvedčený, že Gruzínsky sen udrží mier. Nechceme, aby bola nejaká krajina naším nepriateľom, ani nechceme byť nepriateľom niekoho iného,“ povedal Gogi Gurzenidze, správca miestnej školy, ktorý si pamätá, ako im v roku 2008 nad hlavami hučali ruské lietadlá.
V tomto srdci Gruzínskeho sna majú hlbokú podporu dva piliere Ivanišviliho kampane - mier prostredníctvom zdanlivej neutrality a obrana tradičných gruzínskych hodnôt.
Gruzínsko bojuje o výsledky volieb, Orbána v Tbilisi vypískali Čítajte Gruzínsky sen stále trvá na tom, že ich cieľom je členstvo v EÚ do roku 2030, avšak s dodatkom: Gruzínsko by vstúpilo len s „dôstojnosťou“ a ako ochranca svojich tradícií.
„Samozrejme, chcem vstúpiť do EÚ, ale musíme chrániť dôstojnosť našich predkov. Žena má byť ženou a muž má byť mužom,“ vraví Mamia Machavarianiová, obyvateľka Chorvily.
Túto dôstojnosť majú brániť dva zákony, ktoré potenciálne členstvo Gruzínska v EÚ zásadne brzdia, keďže sú v rozpore s európskymi normami. Jedným z nich je zákon o „rodinných hodnotách a ochrane neplnoletých“, ktorý zakazuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia, zdravotnú starostlivosť pri tranzícii a podujatia ako Pride a ktorý sa môže využiť aj na cenzúru mediálneho obsahu.
Ďalej je tu zákon o zahraničných agentoch, ktorý ukladá občianskym a mediálnym organizáciám, ktoré dostávajú viac ako 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia, povinnosť registrovať sa ako skupiny „slúžiace záujmom cudzej moci“. Oba zákony sú takmer kópiou ruských právnych predpisov.
Chorvila, obec, z ktorej pochádza Ivanišvili. (zdroj: Ines Verheyleweghen - The Washington Post)Európa sa vzďaľuje
V hlavnom meste Tbilisi cítiť zúfalstvo, pretože obyvatelia sa obávajú, že ich šanca stať sa plnohodnotnou demokraciou a vstúpiť do Európskej únie sa vzďaľuje.
„Toto nie je víťazstvo. Je to uzurpácia moci,“ vraví Giorgi, 38-ročný obyvateľ Tbilisi, ktorý zo strachu pred odvetou uviedol len svoje krstné meno.
„Musíme smerovať k EÚ, pretože žiadna normálna krajina sa dnes nesnaží o užšie vzťahy s Ruskom; pre každú krajinu je to podobné samovražde, pretože Rusko nedodržiava žiadne dohody.“
Opozícia odmieta samozvanú misiu Gruzínskeho sna, ktorej cieľom je zabrániť zatiahnutiu krajiny do vojny, ako propagandu, pričom niektorí tvrdia, že ich skutočnou snahou je zostať pri moci a vytvoriť systém jednej strany.
Líder strany Za Gruzínsko Giorgi Gacharia tvrdí, že k zmene postoja prispelo to, že Gruzínsky sen a Ivanišvili si uvedomili, že vstup do EÚ by znamenal, že musí dôjsť k striedaniu moci. „Jeho hlavným cieľom je zostať pri moci,“ povedal. „Potom však pochopil, že to nie je možné, pretože európska demokracia znamená zmenu moci prostredníctvom volieb.“
Protesty proti výsledkom volieb však boli v porovnaní s jarnými protestmi proti novým zákonom oveľa miernejšie, čo naznačuje aj určitú vyčerpanosť opozície.
Opoziční lídri sa teraz obracajú na vedúcich predstaviteľov Európskej únie so žiadosťou o pomoc a naliehajú na blok, aby vyslal vyšetrovaciu misiu, čo sa však môže stať len so súhlasom vlády pod vedením Gruzínskeho sna.
Brusel by mohol na stranu vyvinúť tlak, ale reakcia európskych predstaviteľov bola odmeraná. Pozorovatelia síce zaznamenali niekoľko závažných porušení, ale nepovedali, že voľby boli ukradnuté.
Vyšetrovanie volebných porušení môže trvať týždne až mesiace a existuje množstvo nepriamych manipulácií s voličmi, ktoré je ešte ťažšie dohľadať.
„Nastala tak trochu patová situácia, keď Západ nie je ochotný podniknúť tieto kroky bez dostatočných dôkazov a opozícia nemôže tieto dôkazy dostatočne získať, pokiaľ Západ nevyvíja tlak,“ povedal John DiPirro z gruzínskeho programu Medzinárodného republikánskeho inštitútu.
Ivanišvili zjavne stavia na to, že Európa stratí záujem o Gruzínsko, a v lete predpovedal, že víťazstvo Donalda Trumpa vyrieši vojnu na Ukrajine.
„Máme už len maximálne rok na prežitie, potom by sa globálne a regionálne záujmy zmenili a s nimi aj záujmy vo vzťahu ku Gruzínsku,“ tvrdil. S koncom vojny sa „skončia aj všetky nedorozumenia s Európou a Amerikou“.
