Ukrajina Rusko Online: Scholz telefonoval s Putinom, šéf Kremľa trval na svojich požiadavkách

Americkí senátori vyzvali ministerstvá, aby preverili údajné kontakty Muska s predstaviteľmi Ruska vrátane Putina.

Vyplýva to zo spoločného listu, na ktorý sa v odvolala agentúra Reuters.

Muska novozvolený prezident Trump vymenoval do vedenia plánovanej komisie s názvom Odbor pre efektivitu vlády. Podnikateľova firma SpaceX má pritom zmluvy s Pentagónom a tajnými službami v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.

Členka senátneho výboru pre zahraničné veci Jeanne Shaheenová a predseda senátneho výboru pre ozbrojené služby Jack Reed teraz apelujú na šéfa rezortu spravodlivosti Merricka Garlanda a generálneho inšpektora Pentagónu, aby zapojenie Muska v týchto programoch prehodnotili, čo by mohlo viesť k zrušeniu určitých zmlúv so SpaceX.

Už v októbri sa totiž objavili informácie o tom, že Musk komunikuje s ruskými predstaviteľmi. Denník The Wall Street Journal napísal, že Musk je od roku 2022 v pravidelnom kontakte s Putinom. V údajných rozhovoroch pokračovali aj v tomto roku, keď miliardár začal viac kritizovať americkú vojenskú podporu Ukrajine a aktívne sa zapájal do Trumpovej predvolebnej kampane.

"Tieto vzťahy medzi známym nepriateľom USA a Muskom, ktorý profituje zo zmlúv s americkou vládou v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, vyvolávajú vážne otázky týkajúce sa jeho spoľahlivosti ako dodávateľa služieb vláde a držiteľa bezpečnostnej previerky," píše sa v liste dvojice senátorov. (TASR)

Vojna Ruska proti Ukrajine sa po nástupe Trumpa podľa Zelenského skončí skôr. Dôležitý je spravodlivý mier, zdôraznil.

"Vojna sa skončí, ale neexistuje presný dátum. Samozrejme, s politikou tímu, ktorý teraz povedie Biely dom, sa vojna skončí skôr," vyhlásil ukrajinský líder pre verejnoprávny telerozhlas Suspilne. Zelenskyj zároveň zdôraznil, že pre Ukrajinu je životne dôležitý spravodlivý mier.

"Sme nezávislá krajina. A počas tejto vojny sme my, naši ľudia a ja osobne v rokovaniach so Spojenými štátmi a s Trumpom, Bidenom a európskymi lídrami dokázali, že prístup 'sadni si a počúvaj' na nás nefunguje," odpovedal Zelenskyj na otázku, či Trump požadoval, aby sa Ukrajina zúčastnila na rokovaniach s Ruskom.

Novozvolený americký prezident počas predvolebnej kampane opakovane kritizoval rozsah pomoci Západu pre Kyjev, ktorý označoval za priveľký. Víťazstvo Trumpa v nedávnych voľbách preto vyvolalo vo viacerých európskych štátoch obavy z toho, že americká pomoc pre Ukrajinu sa môže výrazne znížiť alebo aj zastaviť.

Trump vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, vojnu ukončí za 24 hodín, a to možno ešte pred nástupom do funkcie. Televízia Fox News informovala, že Trump plánuje onedlho vymenovať svojho mierového vyslanca pre Ukrajinu, ktorý bude viesť rokovania o ukončení vojny s Ruskom.

Niektorí poradcovia podľa Fox News údajne nabádajú Trumpa, aby tlačil na Ukrajinu k súhlasu s podmienkami, ktoré by viedli k zmrazeniu frontovej línie vytvorením 800-kilometrovej demilitarizovanej zóny a umožnili Rusku ponechať si nezákonne obsadené územie Ukrajiny. Ďalším návrhom je, aby Ukrajina súhlasila s tým, že sa najbližších 20 rokov nebude usilovať o členstvo v NATO.

Ukrajina dostane vyše miliardu dolárov vo forme zvýhodnených úverov od Svetovej banky a 150 miliónov eur od Európskej únie.

Povedal to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Predseda ukrajinskej vlády konštatoval, že úver od Svetovej banky Kyjev dostane vďaka podpore od Japonska a Veľkej Británie.

„V rámci tejto dohody budú peniaze smerované na obnovu prístavnej infraštruktúry a projekty rýchlej rekonštrukcie," povedal novinárom Šmyhaľ.

Ukrajina zároveň získala dodatočných 150 miliónov eur od Európskej únie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rozhovor medzi Scholzom a Putinom otvoril Pandorinu skrinku a podkopal snahy o izoláciu Putina, tvrdí Zelenskyj.

„Teraz môžu prísť ďalšie rozhovory, iné debaty. Len mnoho slov. A to je presne to, čo Putin dlho chcel. Preňho je mimoriadne dôležité oslabiť svoju izoláciu,“ poznamenal Zelenskyj.

Po telefonáte Kremeľ uviedol, že Moskva je otvorená novým mierovým rozhovorom a poukázal na Putinov skorší návrh, aby sa Kyjev vzdal územia a ustúpil od svojich plánov na vstup do NATO.

Ale keďže konflikt na budúci týždeň dosiahne 1000. deň, Zelenskyj v piatok večer povedal, že nebude „žiadna nová Minská dohoda“ s Ukrajinou, ktorá chce „spravodlivý mier“.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sú potrebné „rázne kroky, nie telefonáty“, aby sa ruský vodca posunul „k mieru“, pričom Putin vníma Scholzovu iniciatívu ako „prejav slabosti“.

Veľkoobchodné ceny plynu v Európe vzrástli, dôvodom je správa Ruska o zastavení jeho dodávok do Rakúska. (TASR)

Poľský premiér Tusk uviedol, že je spokojný s tým, čo nemecký kancelár Scholz povedal v telefonáte Putinovi.

"Práve mi volal kancelár Scholz a informoval ma o svojom rozhovore s Vladimirom Putinom. S potešením som si vypočul, že nielen odsúdil ruskú agresiu, ale zopakoval aj poľské stanovisko: nič o Ukrajine bez Ukrajiny," napísal Tusk na sociálnej sieti X.

Ukrajinskú národnú gardu posilnia české samohybné húfnice Dita s dostrelom až 40 kilometrov, píše portál RBK-Ukrajina.

Húfnice na osemkolesovom podvozku sa vyznačujú vysokým stupňom automatizácie. 

S odvolaním sa na komuniké národnej gardy to napísal ukrajinský portál RBK-Ukrajina. Garda tiež zverejnila snímky húfnice, ktorá nadväzuje na československý typ Dana.

Garda si od nových diel sľubuje vysokú účinnosť ako pri paľbe na nepriateľské pozície a sústredení živej sily, tak pri ničení delostreleckých batérií nepriateľa.

Automatizácia väčšiny procesov zameriavania a nabíjania umožňuje zredukovať obsluhu dela iba na dvoch mužov, prednosťou je podľa gardy tiež pancierovaná kabína zabezpečujúca lepšiu ochranu posádky, pomerne vysoká rýchlosť streľby päť rán za minútu a vysoká priechodnosť, ktorá umožňuje rýchlo meniť pozície a manévrovať aj v ťažkom teréne.

Od moderných diel, ako je ukrajinská Bohdana a česká Dita, si garda tiež sľubuje výrazné zvýšenie palebnej sily a efektívnejšie ničenie nepriateľa. (ČTK)

V meste Toreck v Doneckej oblasti pokračujú boje, Ukrajinci tu podľa armády každý deň zabijú sto útočiacich Rusov.

„V Torecku zúria aktívne mestské boje. Mestské bitky sú vždy náročné... Len aby ste pochopili, len v Torecku zlikvidujeme za jeden deň až sto nepriateľov. Predstavte si teda, aké veľké sú tieto bitky a aké ťažké sú," povedala hovorkyňa Luhanskej operačnej a taktickej skupiny ukrajinskej armády Anastasija Bobovnikovová.

Dodala, že ruská armáda zhromažďuje techniku a vojakov aj v oblasti mesta Časiv Jar a na fronte pri meste Siversk. „Nepriateľ tam nie je aktívny v porovnaní s inými oblasťami, ako je napríklad Toreck, ale vidíme, že zhromažďujú techniku... A, prirodzene, hromadia personál, pretože Časiv Jar je mesto, a opäť budú mestské boje...Podobne zhromažďujú personál aj na Siverskom fronte," uviedla hovorkyňa Luhanskej operačnej a taktickej skupiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin v telefonáte so Scholzom trval na svojich požiadavkách na ukončenie vojny.

Šéf Kremľa uviedol, že možné dohody o ukončení vojny na Ukrajine by mali brať do úvahy bezpečnostné záujmy Ruska a odrážať "novú územnú realitu".

Zároveň by mali odstrániť základné príčiny konfliktu, uviedol Kremeľ. Podľa agentúry Reuters Putin iba zopakoval svoje požiadavky, ktoré vyslovuje posledné mesiace.

Kremeľ označil telefonát lídrov, prvý od decembra 2022, za "úprimnú a podrobnú výmenu názorov". Podľa neho ho iniciovala nemecká strana. Putin Scholzovi povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam o politickom a diplomatickom ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sú založené na ruských návrhoch z tohto leta.

Putin v júni vyhlásil, že Rusko by vojnu mohlo ukončiť iba vtedy, ak sa Ukrajina vzdá ambície vstúpiť do NATO a zároveň odovzdá celé štyri svoje oblasti, ktoré si Moskva nárokuje a predvlani nezákonne anektovala.

Ruský prezident taktiež so Scholzom hovoril o "bezprecedentnom zhoršení" rusko-nemeckých vzťahov, za ktoré podľa neho môže "nepriateľská politika Berlína". Podľa Kremľa však zároveň zdôraznil, že Rusko je pripravené na vzájomne výhodnú spoluprácu, ak o ňu nemecká strana prejaví záujem. Dohodli sa, že v kontakte zostanú ich poradcovia.

Spolkový kancelár sa budúci týždeň zúčastní na summite G20 v Brazílii, kde sa očakáva účasť aj ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ako si všíma DPA, toto stretnutie mohlo byť podnetom na rozhovor medzi Scholzom a Putinom.

Ruský prezident pôvodne avizoval svoju osobnú účasť na summite, ale v októbri ju zrušil s tým, že nechce "narúšať normálnu prácu fóra". (TASR)

Európska únia sa podľa maďarského premiéra Orbána musí vzdať politiky sankcií voči Rusku, inak riskuje ekonomický kolaps.

Predseda maďarskej vlády pre štátny rozhlas povedal, že sankčný režim EÚ „by sa mal prehodnotiť, pretože s takouto politikou sankcií ceny energií neklesnú“.

EÚ uvalila na Moskvu niekoľko sérií sankcií po tom, ako Putin v roku 2022 odštartoval rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Sankcie sú zamerané na ruský energetický sektor, banky, najväčšiu svetovú spoločnosť na ťažbu diamantov a ďalšie podniky. Orbán, ktorý má s Kremľom najvrelejšie vzťahy v EÚ, sa rozišiel s väčšinou európskych predstaviteľov, otvorene sa proti týmto sankciám postavil a tvrdí, že viac poškodzujú európske ekonomiky ako ruské hospodárstvo.

Minulý týždeň maďarský líder vyhlásil, že novozvolený americký prezident Donald Trump podporu Ukrajine zastaví.

Pôsobenie Trumpa na poste šéfa Bieleho domu podľa Orbána, oživí maďarskú ekonomiku, ktorá je teraz v technickej recesii. „Vyhral prezidentský kandidát, ktorý je za mier, a teraz čakáme na mier,“ povedal v piatok Orbán. (SITA)

Na Ukrajine uvažujú o postupnom otvorení vzdušného priestoru pre civilné letectvo, pričom prvé prístupné letisko by mal Ľvov.

Ukrajinský štátny úrad pre letectvo upresnil, že sa tak stane „za predpokladu, že sa riziká znížia na prijateľnú úroveň a zavedú sa dodatočné bezpečnostné opatrenia“. Konkrétny časový rámec neuviedol.

Ukrajina už takmer rok rokuje s európskymi leteckými úradmi a leteckými spoločnosťami o obnovení leteckej dopravy, uviedol Crispin Ellison z poisťovacej spoločnosti Marsh McLennan.

„Ak sa regulačné orgány dohodnú, že je bezpečné lietať na západ Ukrajiny a prijme sa aj politické rozhodnutie, poisťovací priemysel je pripravený podporiť obnovu civilného letectva v Ukrajine,“ povedal Ellison s odkazom na možné spustenie v roku 2025.

Ellison uviedol, že Marsh McLennan pomáha ukrajinskej vláde pri vývoji poistného programu na pokrytie rizík komerčného letectva. Spoločnosť už poskytuje poistenie pre plavidlá prepravujúce náklad cez čiernomorský koridor. (Ukrajinská pravda)

Gazprom od soboty zastaví dodávky plynu do Rakúska. Dôvodom je zrejme arbitrážne konanie proti Gazpromu.

Rakúsky koncern OMV už vo štvrtok varoval, že Gazprom by mohol z tohto dôvodu zastaviť dodávky plynu ešte pred koncom roka.

Rakúsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré sú stále závislé od ruského plynu, keďže veľká časť zvyšku Európy obmedzila jeho dovoz po útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022.

Do Rakúska, podobne ako na Slovensko, prúdi ruský plyn cez Ukrajinu. Dohoda medzi Moskvou a Kyjevom o transporte plynu vyprší na konci tohto roka. Ukrajina opakovane vyhlásila, že zmluvu s Gazpromom už nepredĺži.

Rakúska spoločnosť OMV uviedla, že sa na prípadné zastavenie dodávok ruského plynu pripravovala už dlhšie a naďalej bude schopná dodávať plyn svojim zákazníkom.

Zabezpečila si tranzitné kapacity z Nemecka a Talianska do Rakúska, ako aj dlhodobé zmluvy s inými dodávateľmi plynu. Takisto môže získať skvapalnený zemný plyn z Holandska.

"OMV uviedla, že získala dostatok plynu odinakiaľ, aby pokryla svoje straty z Ruska. Naďalej však očakávame, že sa tým zhorší energetická kríza v Rakúsku, ktorá spôsobila výrazný pokles dopytu po plyne a zasiahla jeho výrobný sektor," uviedli analytici spoločnosti Eurointelligence. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vystríhal nemeckého kancelára pred telefonátom s Putinom.

Podľa Zelenského to ruskému lídrovi iba pomôže tým, že bude menej izolovaný a vojna na Ukrajine bude v konečnom dôsledku pokračovať, uviedol pre agentúru Reuters nemenovaný zdroj zo Zelenského kancelárie.

Zdroj vyjadril presvedčenie, že Putin nechce "skutočný mier" na Ukrajine, ale iba prestávku v bojoch. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz telefonicky žiadal Putina o stiahnutie ruskej armády z Ukrajiny.

Olaf Scholz takisto počas zhruba hodinu trvajúceho telefonátu vyžadoval od ruského prezidenta ochotu rokovať s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier.

Zároveň zdôraznil odhodlanie Nemecka podporovať Kyjev, kým to bude potrebné. Pre agentúru Reuters to potvrdil hovorca nemeckej vlády.

Scholz pred telefonátom hovoril s ukrajinským prezidentom a po rozhovore s Putinom to urobí znova, uviedol kancelárov hovorca.

Putinovi dal podľa neho Scholz jasne najavo, že nasadenie severokórejských vojakov je vážnou eskaláciou vojny na Ukrajine.

Scholz s Putinom naposledy priamo komunikoval v decembri 2022. Vtedy ho taktiež vyzval, aby stiahol ruských vojakov z Ukrajiny.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková v októbri povedala, že Putin už nie je ochotný hovoriť so Scholzom o nastolení mieru na Ukrajine. (TASR)

Sabotéri vztýčili ruskú vlajku blízko hraníc s Černihivskou oblasťou, ale územie neobsadili, tvrdí ukrajinský predstaviteľ.

Hovorca Štátnej pohraničnej stráže Andrij Demčenko pre Kyjev Independent potvrdil udalosť, ale uviedol, že sa stala v šedej zóne a ruské jednotky nezačali s ofenzívou v oblasti hraničiacej s Ruskom a Bieloruskom.

Ruskí vojenskí blogeri zverejnili videá, ktoré údajne zobrazujú ruské jednotky, ako stavajú vlajku na most cez rieku Sudosť pri pohraničnej osade Hremiač a tvrdili, že vstúpili do Hremiaču a Muravi.

Demčenko poprel, že ruské sily vstúpili do osád a povedal, že neprešli cez most.

"Územie, kde ruská sabotážna skupina operovala od hranice, je v skutočnosti odrezané riekami Desna a Sudosť. V osadách, ktoré sa nachádzajú medzi riekami a hranicou, nikto nežije. Navyše v dôsledku častého zaplavovania tohto územia je nie je možné tam postaviť riadne opevnenie. Ukrajinské obranné sily tento smer úplne kontrolujú a sú v najvýhodnejších pozíciách na udržanie obrany," uviedol Demčenko.

Ďalšie ruské útoky na ukrajinskú energetiku by mohli s blížiacou sa zimou vyvolať ďalšiu vlnu masového vysídľovania.

Upozornil na to koordinátor humanitárnej pomoci Organizácie spojených národov (OSN) na Ukrajine Matthias Schmale.

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa blíži k svojej tretej zime a civilisti sú čoraz zraniteľnejší v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru a únavu podporovateľov zo Západu, uviedol Schmale.

V súčasnosti je podľa OSN vnútorne v rámci Ukrajiny vysídlených 3,6 miliónov ľudí. Vyše šesť miliónov utieklo pred vojnou do zahraničia.

Podľa Schmaleho je v súčasnosti odstavená výroba energie na Ukrajine na asi 65 percent z dôvodu ruských zásahov. To je viac ako v rovnakom období počas rokov 2022 a 2023. Ukrajina sa v súčasnosti spolieha najmä na energiu vyrábanú v jadrových elektrárňach.

OSN a jej partneri realizujú plán humanitárnej pomoci počas zimy, ktorého cieľom je riešiť núdzové potreby dodávkami paliva a ďalších vecí, ktoré pomôžu ľuďom na Ukrajine zostať počas najchladnejších mesiacov v teple.

Tento rok získala OSN na humanitárnu pomoc 1,8 miliardy dolárov (1,7 miliardy eur) z požadovaných 3,1 miliardy dolárov (2,9 miliardy eur), čo je menej ako v rokoch 2022 a 2023, povedal Schmale.

"Trend je teda jednoznačne klesajúci, ale stále dostávame veľa peňazí v porovnaní s inými krízovými situáciami a našou prosbou je, aby sa to zachovalo, pretože vojna sa neskončila," spresnil. (TASR)

Nie je pravda, že Ukrajina uprednostní svoju bezpečnosť na úkor straty územia, uviedol ukrajinský minister obrany Umerov.

"Územná celistvosť je súčasťou našich hodnôt," povedal Rustem Umerov v Osle na spoločnej tlačovej konferencii so svojím nórskym rezortným partnerom.

Na otázku o správach o zmene postoja vo vojne Umerov odpovedal, že sú nepravdivé a že ide len o propagandistické snahy Ruska.

"Našou prioritou je aj naďalej ochrana ľudí, ochrana národa a oslobodenie ľudí od takmer desaťročnej dočasnej okupácie, pretože Donbas a Krym sú súčasťou Ukrajiny," zdôraznil Umerov a dodal, že všetci ľudia žijúci v Ruskom obsadených oblastiach čakajú na oslobodenie.

Rusko ovláda Krymský polostrov, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, približne 80 percent Donbasu zloženého z Doneckej a Luhanskej oblasti, a viac než 70 percent Záporožskej a Chersonskej oblasti. (TASR)

USA plánujú dodať Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 7,1 miliardy dolárov pred odchodom prezidenta Bidena.

"Pentagon aktívne pracuje na splnení tohto sľubu a pripravuje veľké balíky pomoci, ktoré sa budú Ukrajine doručovať takmer každý týždeň," vyhlásila zástupkyňa hovorcu ministerstva obrany Sabrina Singhová.

Dodala, že Pentagon aktívne dopĺňa svoje zásoby, aby udržal vysokú úroveň pripravenosti USA a zároveň zabezpečil, aby Ukrajina mala zdroje potrebné na úspech na bojisku. (Ukrajinská pravda)

Francúzska armáda vycvičila novú ukrajinskú brigádu tvorenú tisíckami vojakov.

Intenzívny výcvik, ktorý trval viac ako dva mesiace, prebiehal na východe a juhu Francúzska. Výcvik Ukrajincov uskutočnila špeciálna francúzska jednotka s názvom Champagne.

Viac ako 2-tisíc ukrajinských vojakov, ktorých cvičili vo Francúzsku, prechádza poslednými skúškami pred návratom na Ukrajinu.

Nová brigáda Anna Kyjevská bude mať 4 500 príslušníkov a bude ju tvoriť pechota, ženisti, delostrelci a ďalší špecialisti. Ďalšie jednotky pre túto brigádu ukrajinská armáda trénuje na Ukrajine.

Vo výzbroji brigády bude 18 francúzskych ľahkých tankov AMX 10, 18 francúzskych húfnic Caesar, 128 obrnených transportérov, protitankové a protilietadlové systémy a ďalšie zbrane, uviedla francúzska armáda. Na výcvik brigády Anna Kyjevská Francúzsko vyčlenilo zhruba 1 500 vojakov. (SITA)

Ukrajinská kontrarozviedka SBU zadržala veliteľa jednotky špeciálnych operácií.

Je podozrivý z prezradenia plánov vojenských akcií ukrajinskej armády za nepriateľskou líniou.

Informácie údajne odovzdal ruskej vojenskej spravodajskej službe GRU.

Zadržaný má hodnosť podplukovníka a mal prístup k informáciám o cieľoch ukrajinskej armády na okupovanom území, plánovaných trasách a zbraniach, ktoré budú pri týchto akciách použité.

SBU uviedla, že bol tzv. spiacim agentom a Rusko ho naverbovalo pred začiatkom celoplošnej invázie na územie Ukrajiny. Spravodajskú činnosť v prospech Ruska začal vykonávať až na jar tohto roka.

"Agresor sa najviac zaujímal o spravodajské informácie o sabotážnych a prieskumných akciách ukrajinských špeciálnych jednotiek za frontovou líniou v Záporožskom, Chersonskom a Krymskom smere," ozrejmila SBU na sociálnej sieti Telegram.

Podozrivému v prípade usvedčenia z vlastizrady hrozí doživotie. (TASR)

Ruský Krasnodarský kraj sa dostal pod útok bezpilotných lietadiel, oznámil gubernátor oblasti Veniamin Kondratiev.

V jednej z cieľových oblastí útoku sa nachádza vojenské letisko.

Gubernátor uviedol, že cieľom útoku boli dve obce v regióne, pričom ruská protivzdušná obrana zachytila ​​približne 36 bezpilotných lietadiel nad okresmi Krymsk a Krasnoarmeisk.

V Kryme spadli úlomky z dronu na štyri civilné nehnuteľnosti, pričom podľa Kondratieva poškodili strechu jedného domu a auto.

V okrese Krasnoarmeisk trosky z dronu údajne spôsobili škody na streche domu. Neboli hlásené žiadne obete.

Ruská telegramová stanica Astra citovala miestne zdroje, podľa ktorých mohli drony mieriť na vojenské letisko Krymsk. Toto tvrdenie oficiálne zdroje nepotvrdili a gubernátor to nekomentoval. Ani ukrajinská armáda.

Ruské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že zneškodnili 51 ukrajinských bezpilotných lietadiel, vrátane 36 nad Krasnodarským krajom, 10 nad Azovským morom, tri nad Ruskom okupovaným Krymom a ďalšie dve nad Belgorodskou oblasťou. (Kyiv Independent)

Rusko podľa ukrajinských úradov masívne zaútočilo na Odesu, jeden človek zahynul.

Podľa šéfa vojenskej oblastnej správy Oleha Kipera úder ruskej armády neskoro večer zničil bytový dom v centre mesta. Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 51 ukrajinských dronov.

"Nepriateľ 14. novembra podnikol masívny útok na centrum mesta za použitia striel a dronov," uviedla podľa ruskojazyčného serveru BBC ukrajinská polícia. Okrem rezidenčných budov úder poškodil tiež obchod, infraštruktúru, automobily a garáže.

"Jedna žena zahynula, ďalších desať ľudí je zranených, vrátane chlapca. Úplný počet obetí spresňujeme," píše sa v policajnom vyhlásení. Kiper, ktorý na telegrame zverejnil snímky horiacej budovy a zásahu záchranárov, pôvodne hovoril o ôsmich zranených.

Ukrajinské letectvo neskôr uviedlo, že okupanti vystrelili rakety vzduch-zem Ch-59/69 a nasadili 29 bezpilotných lietadiel. Obrana zničila 25 z nich a jednu raketu.

Väčšina cieľov sa nachádzal nad Odeskou oblasťou, ale protivzdušná obrana pracovala aj Mykolajivskej, Kirovohradskej a Ternopilskej oblasti.

Rakúsko už nie je závislé od ruského plynu. Informoval o tom rakúsky regulátor pre dodávky E-Control. 

Rakúsko na rozdiel od susedného Nemecka a iných krajín Únie v tomto roku stále pokrývalo v priemere 80 percent svojich potrieb plynu z ruských zdrojov. Teraz sa zabezpečili ďalšie potenciálne zásobovacie cesty, povedal šéf E-Control Alfons Haber.

"Aj keď Rusko zastaví dodávky, v domácnostiach túto alebo budúcu zimu nebude zima," povedal. Rakúske zásobníky plynu sú podľa jeho slov zaplnené na viac ako 90 percent a krajina má možnosť dodávok skvapalneného zemného plynu cez Nemecko a Taliansko, dodal Haber.

Neistotu okolo dodávok ruského plynu zvýšil úspech pološtátnej rakúskej spoločnosti OMV na arbitrážnom súde s Gazpromom. Priznal jej odškodné viac ako 230 miliónov eur a OMV chce pohľadávku započítať do svojich platobných záväzkov voči Gazpromu. Nepredpokladá totiž, že ruský dodávateľ by odškodné uhradil.

Ruský štátny plynárenský gigant ovládaný Kremľom by mohol reagovať zastavením dohodnutých dodávok. Či a kedy to urobí je ťažké predpovedať, spoločnosť OMV je podľa svojho vedenia na takýto scenár v každom prípade pripravená. (TASR)

Severokórejský líder Kim Čong-un vyzval na masovú produkciu samovražedných útočných dronov. 

Kim dohliadal na test samovražedných dronov aj začiatkom roka v súvislosti s rýchlo sa rozvíjajúcou vojenskou spoluprácou KĽDR a Ruska. To vyvoláva obavy, že technickú pomoc na ich vývoj získal od Moskvy.

Takéto zbrane sa v rozsiahlej miere využívajú aj vo vojne na Ukrajine či na Blízkom východe.

"(Kim) zdôraznil potrebu vybudovať systém sériovej výroby čo najskôr a začať sériovú výrobu v plnom rozsahu," citovala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.

Totalitná Severná Kórea vyslala drony aj cez hranice s Južnou Kóreou, ktoré tam lietali celé hodiny vrátane kľúčových oblastí ako je metropola Soul či bezletová zóna obklopujúca úrad juhokórejského prezidenta. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 520 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 717 590, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 330 tankov, 18 968 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 492 delostreleckých systémov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj má v pláne na budúci týždeň odprezentovať desaťbodový plán.

Ten sa týka okrem iného zásobovania energiami a produkcie zbraní v záujme zaistenia vnútornej bezpečnosti krajiny. Oznámil to vo štvrtok vo večerných hodinách v pravidelnom videoposolstve samotný Zelenskyj.

Zelenskyj podrobnosti neposkytol. Vo svojom posolstve však hovoril o frontovej línii a ocenil zdatnosť ukrajinských obrancov v oblasti okolo mesta Kupiansk.

Predtým sa objavili tvrdenia, podľa ktorých ruské obrnené vozidlá vstúpili od tohto strategicky významného mesta na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády neskôr uviedol, že ruský útok v tejto oblasti bol odrazený. DPA pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ruské jednotky okupovali Kupiansk v období od februára do septembra 2022; mesto následne opätovne ovládli ukrajinskí vojaci.

Ruský útok na ukrajinské prístavne mesto Odesa na pobreží Čierneho mora zasiahol obytnú budovu.

Vyradil z prevádzky kotolňu určenú na vykurovanie a poškodil plynovod, uviedli miestni predstavitelia. O život prišiel jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

"Ďalší teroristický akt v Odese. Úder na obytnú budovu," uviedol na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Neoficiálne spravodajské kanály na Telegrame zverejnili videozáznam, na ktorom bolo vidieť budovu v plameňoch. V jej blízkosti sa nachádzali hasičské jednotky.

"Nepriateľský útok poškodil hlavné potrubie určené na vykurovanie," dodal starosta Odesy Hennadij Truchanov na Telegrame s tým, že jednu z kotolní bolo mesto nútené odstaviť.

Tamojší predstavitelia i ukrajinská armáda pred útokom varovali, že k mestu sa približujú bezpilotné lietadlá, píše Reuters. Podľa Truchanova útok pokračoval aj približne 40 minút po tom, ako sa začal letecký poplach. (TASR)