WASHINGTON, BRATISLAVA. Zatiaľ čo v budúcej americkej zahraničnej politike vládne neistota, v tej domácej prevláda odhodlanie pomstiť sa vyšetrovateľom a iným funkcionárom v štátnej správe, ktorí neboli dostatočne lojálni.
Po jednoznačnom víťazstve republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách sa experti a médiá snažia vyskladať mozaiku prvých krokov novej americkej administratívy, ktorá sa ujme moci po 20. januári.
Okrem dobre známej agendy okresávania štátnych výdavkov dával Donald Trump jasne najavo, že sa chce porátať s osobitným vyšetrovateľom, ktorý proti nemu vedie trestné stíhania, a v otázkach ochrany životného prostredia sa presunie na stranu priemyslu.
V nasledujúcich bodoch zhŕňame doposiaľ známe fakty o možných prvých krokoch Trumpovej administratívy.
Aké môžu byť prvé kroky Donalda Trumpa:
- Imigranti: skutočne deportuje 20 miliónov ľudí?
- Životné prostredie: ťažiť, ťažiť, ťažiť.
- Vyriešiť vlastné trestné stíhania a ich vyšetrovateľov.
- Amnestovať účastníkov útoku na Kapitol.
- Uvalenie ciel na dovoz.
- Viac politických nominantov v štátnej správe.
- Menej ochrany pred diskrimináciou voči LGBT+ ľuďom.
- Interrupcie zrejme nezakáže.
- Okolo Ukrajiny panuje neistota.
1. Imigranti: skutočne deportuje 20 miliónov ľudí?
"Tentoraz je to iné. Má plán. Má pri tejto téme akýsi pocit urgentnosti," povedala denníku Guardian o Trumpovi Vanessa Cárdenas, riaditeľka organizácie America´s Voice, ktorá sa zaoberá migráciou.
Kým v Trumpovom predchádzajúcom volebnom období prezidentov tlak na imigrantov brzdili súdy alebo Kongres, nová administratíva by mohla postupovať premyslenejšie, a teda aj úspešnejšie, poznamenáva britský denník.
Vo finále predvolebnej kampane Trump voličom sľuboval, že od prvého dňa v úrade spustí "najväčší deportačný program v amerických dejinách", píše magazín Tim e. "Zachránim každé mesto, do ktorého vtrhli a dobyli ho a my týchto zlých a krvilačných zločincov pošleme za mreže a potom ich čo najrýchlejšie vykopneme z našej krajiny," cituje Time Trumpove kampaňové vyhlásenie.
CNN píše, že administratíva by sa v prvej fáze chcela zamerať na ilegálnych imigrantov, ktorí sa už dopustili zločinov. Potom by sa zamerali na ostatných. Pre tento prípad sa už dlhšie mobilizujú komunity a organizácie, ktoré v USA imigrantom pomáhajú. Hrozí totiž, že nová administratíva by začala rozdeľovať rodiny, ktorých členovia majú rôzne právne statusy.
Trump podľa Time plánuje využiť málo známy zákon o cudzích nepriateľoch (Alien Enemies Act) z roku 1798, podľa ktorého môže prezident deportovať kohokoľvek, kto nie je občanom USA a prišiel z krajiny, s ktorou sú USA vo vojne alebo ktorá hrozí inváziou.
Ak by sa skutočne pustil do masových deportácií, musel by vyriešiť prepravu ľudí, ale najmä dohody so štátmi, ktoré by boli ochotné ich prijať naspäť. Rodiaca sa administratíva chce zaangažovať Národnú gardu, pričom guvernéri blízki Trumpovi už údajne prisľúbili, že nasadia svoje jednotky v štátoch, ktorých guvernéri by váhali.
Ilegálna imigrácia do Spojených štátov bola jednou z najvýraznejších predvolebných tém Donalda Trumpa. BBC koncom septembra napísala, že šesť z desiatich Američanov považovalo tému imigrácie za veľmi dôležitú a voliči vo všeobecnosti v otázke migrácie dôverovali Trumpovi viac ako jeho demokratickej konkurentke Kamale Harrisovej. V tom istom článku stanica uviedla, že k februáru 2022 žilo v Spojených štátoch jedenásť miliónov nelegálnych migrantov.
2. Životné prostredie: ťažiť, ťažiť, ťažiť
"Ťažiť, ťažiť, ťažiť" je zatiaľ asi najvýstižnejšie zhrnutie Trumpových priorít pri ochrane životného prostredia. Nadchádzajúci americký prezident chce opustiť politiku na ochranu prírody a podnebia tam, kde má pocit, že to obmedzuje ekonomiku. V rámci toho chce umožniť ťažbu aj v arktickej divočine, píše Time. Často však podlieha aj klamom a zmeny podnebia opakovane vyhlásil za hoax.
Hoci Spojené štáty sú aj dovozcom surovej ropy a ropných produktov, aktuálne je ich obchodná bilancia kladná a za rok 2023 sú ich čistým vývozcom.
Donald Trump už prisľúbil, že Spojené štáty znova odstúpia od Parížskej klimatickej dohody. V pondelok sa pritom v Azerbajdžane začal klimatický summit COP 29, kde sa majú účastníci vrátane Washingtonu dohodnúť na ďalšom vyraďovaní fosílnych palív z energetického mixu, pripomína Politico.
Odchod Spojených štátov tak podľa Politica postaví ostatné krajiny pred dilemu, či na seba vziať väčšie bremeno boja s klimatickými zmenami, alebo či sa vôbec majú snažiť, ak od stola odchádza druhý najväčší emitent skleníkových plynov na svete.
Magazín Time neočakáva, že by Trump rýchlo zrušil všetky klimatické zákony Bidenovej administratívy, skôr, že selektívne zruší niektoré časti tak, aby pomohol vybraným spoločnostiam a odvetviam priemyslu.
