VARŠAVA, BRATISLAVA. V Spojených štátoch vyhral prezidentské voľby Donald Trump, v Nemecku sa po mesiacoch sporov rozpadla vláda Olafa Scholza, ktorý zrejme v predčasných voľbách príde o moc. Vo Francúzsku prezident Emmanuel Macron od tohtoročných predčasných volieb politicky slabne a jeho koalícia je pod tlakom radikálnej pravice aj ľavice.
"Neistota od Paríža po Berlín vytvorila mocenské vákuum, ktoré môže povzbudiť Rusko v jeho vojne proti Ukrajine a podkopáva európsku schopnosť reagovať na globálnu obchodnú vojnu v prípade, že by Donald Trump na budúci rok začal uvaľovať clá na importy do Spojených štátov," píše americký denník New York Times v analýze situácie v Európe po amerických voľbách.
Tá podľa denníka dokáže oslabiť aj európske úsilie o ochranu pred lacným čínskym dovozom, v rámci ktorého menuje predovšetkým elektroautá.
Okrem toho vidí komplikácie aj v ambíciách zainvestovať viac do vlastnej obrany, čo po Trumpovom volebnom víťazstve môže byť pre Európu urgentný problém.
Noviny vidia niekoľko potenciálnych lídrov, z ktorých každý má vlastné problémy. Bruselský magazín Politico medzitým informoval, že poľský premiér Donald Tusk si naplánoval sériu stretnutí s lídrami NATO, Spojeného kráľovstva či rôznych krajín Európskej únie.
V článku sa dočítate:
- Ako vidí problémy Európy analýza NYT,
- ktorí európski lídri by mohli viesť kontinent po amerických voľbách,
- s kým sa stretáva Donald Tusk a o čom chce rokovať.
Nádej vidia aj v Londýne
New York Times sa zamýšľa nad niekoľkými politikmi, ktorí majú vo svojich krajiných stabilnejšiu moc, no každého sprevádza nejaký problém.
Píše o britskom premiérovi Keirovi Starmerovi, ktorý je pri moci relatívne krátko, no jeho štát nie je členom EÚ. Ako ďalšiu nádej spomína taliansku premiérku Giorgiu Meloni, ktorá by mohla mať s Trumpom relatívne dobrý vzťah, no pri vojne na Ukrajine sa s ním nezhodne.
"Je tu viditeľná kríza francúzsko-nemeckého líderstva, ktorú pád nemeckej koalície zosilnil. Francúzsko je popri tom pohltené vlastnými politickými spormi," citujú NYT Alexandru de Hoop Scheffer, prezidentku Nemeckého Marshallovho Fondu v Paríži. Vnútropolitické pnutia v oboch štátoch je podľa nej cítiť v celej Európe.

Denník si všíma aj to, že obaja špičkoví politici, Olaf Scholz aj Emmanuel Macron, vnímajú, že ich vnútropolitické nepríjemnosti prichádzajú v medzinárodne veľmi zlých časoch.
Pripomína slávny Macronov výrok o tom, že Európa sa musí rozhodnúť, či ju tvoria bylinožravci alebo mäsožravci. "Trumpa si zvolili americkí občania a on bude chrániť ich záujmy. To je legitímne a správne," cituje NYT Macrona. "Otázka je, sme pripravení brániť záujmy Európanov," položil si rečnícku otázku na štvrtkovom summite európskych lídrov v Budapešti.
"Ak z nás budú bylinožravci, mäsožravci vyhrajú," povedal.
Vnútropolitické problémy oboch európskych mocností pritom úzko súvisia s ich ekonomikou. Paríž sa snaží dostať pod kontrolu vysoký hospodársky deficit a štátny dlh a NYT varujú, že vôbec nie je jasné, či vláda dokáže presadiť rozpočtové škrty a vyššie dane bez toho, aby obetovala samú seba.
Konsolidovať rozpočet potrebuje aj Berlín, čo spôsobilo spory medzi kancelárom Scholzom a ministrom financií Christianom Lindnerom.
Do vodcovskej polohy sa stavia Tusk
Poľsko je jednou z najvýraznejších opôr brániacej sa Ukrajiny odkedy na ňu Rusko zaútočilo. Tamojší premiér Donald Tusk označil situáciu po Trumpovom volebnom víťazstve za "vážnu výzvu," píše Politico.
Tusk podľa článku plánuje sériu stretnutí. Vo Varšave chce privítať francúzskeho prezidenta Macrona a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Okrem nich by sa mal buď vo Varšave, alebo v Londýne stretnúť s britským premiérom Keirom Starmerom a v Štokholme s lídrami severských a pobaltských štátov.
Varšava sa chce stať koordinátorom spolupráce štátov, ktoré spája spoločný pohľad na geopolitickú situáciu, transatlantické vzťahy a na situáciu na Ukrajine. Spoločným problémom je možnosť, že by sa Spojené štáty z podpory Ukrajiny stiahli.

"Nikto nechce, aby konflikt eskaloval. Ale pritom nikto nechce ani to, aby sa Ukrajina oslabila alebo priamo kapitulovala. Toto by bolo zásadné ohrozenie Poľska a poľských záujmov," cituje Tuska Politico.
Kým pri finančnej či humanitárnej pomoci Ukrajine dominujú členské štáty a inštitúcie Európskej únie, viac ako polovicu vojenskej pomoci napadnutému štátu stále poskytuje Washington.
Svedčia o tom informácie Kielskeho inštitútu, ktorý priebežne sleduje pomoc poskytnutú Ukrajine.
Ak by sa Spojené štáty na Ukrajine prestali angažovať úplne, prišla by nielen o vojenskú materiálnu pomoc, ale aj o humanitárnu pomoc či pomoc s nákladmi na utečencov.
Prezidentské voľby USA 2024

- Výsledky volieb prezidenta USA 2024
- Novým americkým prezidentom sa stane Donald Trump
- Volebná mapa USA
- Kompletné výsledky prezidentských volieb v USA
- Trump sa vracia do Bieleho domu. Čo to znamená pre Ameriku a Európu
- Trump porazil Európu
- Životopis kandidáta Donalda Trumpa
- Životopis kandidátky Kamaly Harrisovej