BERLÍN, BRATISLAVA. Ešte v stredu ráno sa mohlo zdať, že najväčšou správou týždňa pre európske vlády bude výhra Donalda Trumpa. Americký prezident počas kampane sľuboval oklieštenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu aj zavedenie ciel, pričom v oboch prípadoch by najväčší tlak zrejme pocítilo Nemecko.
V stredu večer však nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil vyhodenie ministra financií Christiana Lindnera, lídra ekonomicko-liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP), čo znamená aj koniec strany v trojkoalícii so sociálnymi demokratmi (SPD) a so Zelenými.
Aj keď Scholzov krok a následný kolaps nemeckej vlády sa môže v čase, keď je nemecká ekonomika v kríze, zdať ako veľmi riskantný, podľa expertov ide o premyslený ťah. Európa sa navyše musí pripraviť na dôsledky Trumpovho víťazstva a nestabilná nemecká vláda, na čele ktorej sú rozhádaní koaliční partneri, tomu nepomáha.
V článku sa dočítate:
- čo koalíciu rozhádalo a prečo nebola funkčná,
- či pád vlády oslabí Nemecko,
- ako sa pripravuje Nemecko na Donalda Trumpa,
- kto má vo voľbách šancu zvíťaziť.
Špinavý rozchod
Nemecké parlamentné voľby sa mali pôvodne konať takmer o rok. Kolaps vládnej „semaforovej“ koalície, podľa straníckych farieb SPD, FDP a Zelených, tak zrejme posunie voľby na jarné mesiace.
Pár minút po tom, čo Scholz Lindnera vyhodil a oznámil koniec spoločnej koalície, si v parlamentnej miestnosti SPD od svojich spolustraníkov vyslúžil potlesk. Ten následne neskôr za zatvorenými dverami bolo počuť aj v rokovacej miestnosti FDP, uvádza magazín Politico.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung označil pád vlády za „špinavý rozchod“, ktorý len ukázal, aká veľká nedôvera medzi oboma stranami v koalícii vládla.
„Táto koalícia vôbec nebola funkčná, potácala sa v kríze už zhruba rok,“ vraví Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov. Dôvodom bolo najmä rozhodnutie ústavného súdu, ktorý vyhlásil za neústavný spôsob, akým vláda zriadila zvláštny fond na financovanie klimatických politík a transformáciu ekonomiky.
„Odvtedy vláda narážala na to, že sú tam strany, ktoré majú úplne odlišné predstavy o tom, ako má fungovať rozpočtová politika. Na jednej strane stojí FDP, ktorá je proti novým dlhom a zvyšovaniu daní, a na druhej strane stáli Zelení a SPD, ktoré chceli investovať, a to aj za cenu požičiavania si a zrušenia dlhovej brzdy. Zvolili si také politiky, kde bolo jasné, že sa nechcú dohodnúť,“ opisuje analytik.
Vzájomné spory eskalovali najmä v posledných týždňoch, keď Lindner predstavil výrazne pravicové riešenia ekonomickej krízy, ktoré idú proti sociálnej aj klimatickej politike ostatných dvoch strán. V čase, keď svet sledoval zvolenie Donalda Trumpa, zase väčšinou nevýrazný kancelár Olaf Scholz nazval Lindnera egoistickým a povedal, že jeho odvolaním chce „odvrátiť škodu na krajine“.
Aj Nemcom sa vráti mafia (komentár) Čítajte Príprava na Trumpa
Pád nemeckej vlády v čase amerických volieb podľa analytika Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) Milana Niča nebol prekvapivý. „Ak by nezvíťazil Donald Trump, ale Kamala Harrisová, možno by ešte vyčkával s istými pozičnými hrami. Trumpovo víťazstvo však všetko urýchlilo a Scholz sa konečne prebudil a prešiel do útoku,“ opisuje.
Obaja analytici sa zhodujú na tom, že pád vlády môže Nemecko z krátkodobého hľadiska oslabiť, no dôležité je, aby bolo silnejšie neskôr.
„Ide o snahu urýchliť politický vývoj v krajine, inak by aj Scholz strácal voličov. Nemecká politika aj ekonomika potrebujú novú dynamiku,“ vraví Nič a pripomína, že Donald Trump začne otázky ciel či Ukrajiny riešiť zrejme až na jar. Navyše končiaci prezident Joe Biden avizoval, že chce pred svojim januárovým odchodom schváliť ďalší balíček pomoci pre Ukrajinu, čo by čiastočne odsunulo vyšší tlak na pomoc z Nemecka.
V ohrození by po zavedení vyšších ciel mohla byť aj nemecká ekonomika. Scholz by teraz chcel dovládnuť s menšinovou podporou do januára, nakedy plánuje hlasovanie o dôvere. Predčasné voľby by sa tak mohli konať v marci alebo apríli. Pomalý odchod neúplnej koalície teraz kritizuje najmä opozícia.
Čaká ho však ešte snaha o presadenie rozpočtu, na čo bude musieť zrejme rokovať aj s opozíciou.
Krajná pravica v mainstreame
Prieskumy ukazujú, že najväčšiu popularitu má aktuálne Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU) na čele s Friedrichom Merzom, ktorú by volilo asi 32 percent voličov. Pred SPD je aj protiislamská Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dosiahla úspechy vo viacerých krajských voľbách.
Eberle však upozorňuje na to, že aj pred predchádzajúcimi voľbami bola SPD na treťom mieste a napokon voľby vyhrala. Za najpravdepodobnejší povolebný scenár považuje návrat veľkej koalície SPD a CDU. „Strany sa na to dlhodobo pripravujú, aj v spolkových štátoch vidíme posledný rok či dva vzájomné koalície. Táto konštalácia je pomerne logická a obe strany tvrdia, že demokrati musia byť schopní spolu hovoriť a dohodnúť sa,“ opisuje analytik.
Postavenie najväčších strán môže ešte stále rozkývať AfD aj ľavicovo-konzervatívna politička Sahra Wagenknechtová s jej stranou BSW. Obe strany navyše spája tvrdá imigračná politika aj pozitívnejší pohľad na Rusko.
Berlín zasiahlo politické zemetrasenie, koniec koalície je ale dobrou správou, píšu médiá Čítajte Aj keď ich dobrý výsledok vo voľbách môže znamenať, že budú môcť blokovať niektoré zákony, do vlády s nimi zrejme žiadna z hlavných strán nepôjde. Eberle však upozorňuje, že AfD aj BSW už vplyv na politiku majú.
„Obe strany tlačia nemeckých politikov výrazne doprava v témach, ako sú migrácia či bezpečnosť. Názory, ktoré kedysi patrili skôr krajnej pravici, dnes preberajú aj mainstreamové strany,“ opisuje a ako príklad uvádza napríklad kontroly na hraniciach, ktoré Olaf Scholz zaviedol. „Takáto politika od sociálnych demokratov by bola pred piatimi rokmi nemysliteľná,“ dodáva Eberle.
