PARÍŽ. Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S) predpokladá, že rok 2024 sa takmer určite stane prvým od začiatku meraní, v ktorom bude priemerná globálna teplota o viac ako 1,5 stupňa vyššia než bol priemer v predindustriálnom období.
Cieľ stanovený v parížskej klimatickej dohode však zatiaľ nepovažuje za nesplniteľný, pretože v tomto prípade sa berú do úvahy dlhodobé priemerné hodnoty.
Služba Copernicus predpovedá, že tohtoročná priemerná teplota by v globálnom meradle mohla byť o vyše 1,55 stupňa nad priemerom z rokov 1850 - 1900. V roku 2023 dosiahla táto odchýlka 1,48 stupňa.
"Je to nový míľnik v globálnych teplotných rekordoch a mal by slúžiť ako akcelerátor na zvýšenie ambícií na nadchádzajúcej klimatickej konferencii COP29," uviedla zástupkyňa riaditeľa C3S Samantha Burgessová. Konferencia sa začne v pondelok v azerbajdžanskej metropole Baku.
Na svetovej klimatickej konferencii v Paríži v roku 2015 sa zúčastnené krajiny dohodli na udržaní nárastu priemernej globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia, ideálne na hranici 1,5 stupňa.
Podľa nemeckého klimatológa Mojiba Latifa je však smiešne stále sa držať hranice 1,5 stupňa. "Padne 1,5 stupňa a padnú aj dva stupne," povedal agentúre DPA.
Obsah oxidu uhličitého v atmosfére totiž rastie čoraz rýchlejšie a pevnina a moria budú v budúcnosti schopné absorbovať menej skleníkových plynov. "Napríklad lesy v Nemecku už v celkovej bilancii neabsorbujú oxid uhličitý, ale stali sa zdrojom CO2, pretože sú na tom zle," konštatoval Latif. Podobný vývoj bol zaznamenaný aj v iných regiónoch sveta.
C3S má k dispozícii údaje siahajúce do roku 1940. Využíva tiež údaje zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc.
Klimatológovia tvrdia, že obdobie, ktoré na Zemi práve prežívame, je pravdepodobne najteplejšie za posledných 100.000 rokov, teda na začiatku poslednej doby ľadovej.
