Ukrajina Rusko Online: Ústupky Rusku sú pre Ukrajinu neprijateľné a pre Európu samovražedné, vyhlásil Zelenskyj v Budapešti

Na Ukrajine padol ôsmy ruský generál, ktorý sa zúčastnil invázie. Generálmajor Pavol Klimenko zahynul v stredu.

Okolnosti jeho smrti sa objasňujú. Ruskej službe BBC smrť ruského dôstojníka potvrdil jeho príbuzný. Rodiny viacerých ruských vojakov ho podľa stanice vinia z toho, že svojich mužov posielal do útoku bez ohľadu na ich straty. Server Astra napísal, že Klimenko organizoval mučiareň pre ruských vojakov na území ukrajinskej Doneckej oblasti.

Štyridsaťsedemročný Klimenko velil 5. samostatnej motostreleckej brigáde, ktorú podľa BBC vytvorili ako prápor Oplot v roku 2014 úrady takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), teda medzinárodne neuznaného proruského separatistického útvaru na východe Ukrajiny, ktorý teraz Moskva okupuje. Od roku 2023 sa zoskupenie - podobne ako väčšina vojenských formácií vytvorených na okupovaných územiach Ukrajiny - stalo súčasťou ruskej armády, píše BBC.

Klimenko sa narodil v Rusku, slúžil v námornej pechote ruskej Čiernomorskej flotily a zúčastnil sa bojov na severnom Kaukaze.

Na Ukrajine podľa portálu Astra vojaci 5. motostreleckej brigády pod velením Klimenka mučili a vydierali okrem iného ruských odporcov vojenskej služby v opustenej bani v Donecku. Údajne tam umučili k smrti Američana Russella Bentleyho, ktorý bojoval na ruskej strane proti Ukrajine. Rusko sa k obvineniam ani smrti Klimenka nevyjadrilo. (ČTK)

Putin na Valdajskom fóre v Soči hovoril o Číne ako o spojencovi Ruska a podporil aj jej nárok na územie Taiwanu.

Zdôraznil tiež, že rusko-čínske väzby už nikto nenaruší, no podotkol, že ostatné krajiny sa nemusia obávať ich posilňovania. Informuje o tom agentúra Reuters.

Čína ani Rusko oficiálne nevyhlásili vojenské spojenectvo, no čínsky prezident Si Ťin-pching a Putin spoločne podpísali v roku 2022 dohodu o partnerstve "bez obmedzení".

K podpisu došlo iba necelé tri týždne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. V máji tohto roka zároveň súhlasili s prehĺbením "komplexného partnerstva a strategickej spolupráce" v nadchádzajúcom období, píše Reuters.

"Nemyslíme si, že Čína vedie v regióne agresívnu politiku," vyhlásil Putin k téme Taiwanu a naznačil, že práve Taiwan sa v rámci sporov s Čínou pokúša vyvolať krízu v Ázii. Čína totiž považuje Taiwan za súčasť svojho územia a pravidelne uskutočňuje vojenské cvičenia v blízkosti ostrova.

"Okolo Taiwanu sa toho deje veľa. Každý oficiálne uznáva, áno, že Taiwan je súčasťou Číny. Ale v skutočnosti? V skutočnosti sa správa úplne inak. Provokuje situáciu k eskalácii," povedal ruský prezident. "Podporujeme Čínu. A preto sme presvedčení, že (Čína) vedie úplne rozumnú politiku. A tiež preto, že je to náš spojenec. Máme veľmi veľký obchodný obrat a spolupracujeme (aj) v oblasti bezpečnosti," skonštatoval.

Prezident v rámci fóra vo štvrtok tiež vyhlásil, že strategické partnerstvo so Severnou Kóreou je znakom stability v regióne. Zároveň podotkol, že by obe krajiny mohli usporiadať spoločné vojenské cvičenia. "Uvidíme, mohli by sme zorganizovať cvičenia. Prečo nie?" povedal. (TASR)

Donald Trump od svojho volebného víťazstva zatiaľ s Putinom nehovoril. Myslí si však, že spolu budú hovoriť. (ČTK, TASR)

Spojené štáty chcú urobiť všetko preto, aby poskytli vyčlenenú pomoc pre Ukrajinu ešte pred koncom vlády Bidena.

Uviedol to hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller, informuje agentúra Reuters.

Urýchlenie pomoci pre Kyjev následne potvrdil vo vyhlásení aj Biely dom. Novozvolený prezident Donald Trump opakovane kritizoval Bidenovu pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti Rusku, čo vyvoláva obavy ohľadom ďalšej podpory pre Kyjev zo strany USA.

Už v stredu priniesol týždenník Politico informácie, že odchádzajúca administratíva chce čo najviac urýchliť pomoc Ukrajine vo výške viac ako šesť miliárd dolárov (5,56 miliardy eur), aby stihla prísť ešte pred inauguráciou nového prezidenta 20. januára budúceho roka.

Po ohlásení pomoci však zvyčajne trvá niekoľko mesiacov, kým sa munícia a iné vojenské vybavenie na Ukrajinu dostanú. Veľká časť podpory by tak mohla do vojnou zmietanej krajiny doraziť až po Trumpovom vymenovaní za prezidenta. Ten by mal právomoc ju ešte zastaviť, píše Politico. (TASR)

Putin vyhlásil, že prebieha boj o vytvorenie nového svetového poriadku, keďže sa ten z čias studenej vojny rozpadol.

Zároveň odsúdil snahy Spojených štátov o strategickú prehru Ruska vo vojne na Ukrajine.

Informuje o to agentúra Reuters.

"Dostali sme sa k nebezpečnej hranici," povedal Putin na Valdajskom fóre v čiernomorskom letovisku Soči iba deň po tom, čo Trump vyhral prezidentské voľby v USA.

"Výzvy Západu na zapríčinenie strategickej porážky Ruska, krajiny s najväčším arzenálom jadrových zbraní, ukazujú prehnaný avanturizmus západných politikov," povedal Putin.

Rusko podľa neho nepovažuje západné krajiny za nepriateľov napriek pokusom USA a ich spojencov izolovať Moskvu.

Svet sa podľa šéfa Kremľa tak či tak zmení a mnohé silné krajiny nechcú izolovať Rusko. "Doterajšia podoba sveta nenávratne zaniká, môžeme povedať, že už zanikla, a začína sa vážny a nezmieriteľný boj o vytvorenie novej," povedal Putin. "Svet potrebuje Rusko a nezmenia to žiadne rozhodnutia údajných vedúcich predstaviteľov vo Washingtone či Bruseli," zdôraznil.

Putin na fóre zároveň v rámci prejavov zagratuloval Trumpovi k jeho víťazstvu v amerických prezidentských voľbách a oznámil, že je pripravený hovoriť s ním, pretože podľa ruského lídra si akékoľvek nápady týkajúce sa ukončenia konfliktu na Ukrajine zaslúžia pozornosť.

Ruský prezident zároveň podotkol, že naňho urobilo dojem, ako sa Trump zachoval vo chvíľach po júlovom pokuse o atentát, a označil ho za statočného muža. (TASR)

Úvahy o prímerí bez bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sú podľa Zelenského nebezpečné a nezodpovedné.

Uviedol to na tlačovej konferencii počas návštevy Budapešti, kde sa koná summit Európskeho politického spoločenstva. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

"Prímerie bez akýchkoľvek bezpečnostných záruk je len prípravou na pokračovanie okupácie," deklaroval Zelenskyj.

Na margo postoja zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa k ukrajinskému konfliktu uviedol, že nepozná detaily Trumpovho plánu na ukončenie vojny a zatiaľ spolu o tom nehovorili. Zelenskyj verí, že Trump si želá vojnu rýchlo ukončiť, avšak podľa ukrajinského prezidenta to ešte neznamená, že sa tak aj stane.

Trump a Zelenskyj spolu v stredu telefonovali. Ukrajinský prezident Trumpovi pogratuloval k víťazstvu. Obaja sa dohodli na pokračovaní v "úzkom dialógu a napredovaní spolupráce". Trump patrí medzi kritikov vojenskej pomoci Ukrajine zo strany aktuálnej administratívy prezidenta Joea Bidena a v predvolebnej kampani sľuboval, že konflikt na Ukrajine rýchlo vyrieši. (TASR)

Účastníci summitu v Budapešti sa zhodli v tom, že v Európe by mal byť čo najskôr mier, uviedol maďarský premiér Orbán.

"Situáciu, o ktorej sme dnes rokovali, možno označiť za ťažkú, komplikovanú a nebezpečnú," podčiarkol maďarský premiér a zdôraznil, že európsky mier, stabilita a prosperita sú ohrozené súčasne.

"Vojna, ktorú začalo Rusko proti Ukrajine, zúri už tretí rok, Blízky východ je v plameňoch a hrozí eskalácia, destabilizácia konfliktov v severnej Afrike, ilegálna migrácia je neutíchajúcou výzvou a blíži sa k predchádzajúcemu vrcholu. V globálnej ekonomika sa tvoria bloky, čo je od obdobia studenej vojny nevídané," zdôraznil.

Na zasadaní došlo podľa neho k zhode aj v tom, že treba reagovať na výsledky amerických volieb a že v Európe by mal byť čím skôr mier.

"Došlo k dohode, že Európa by mala v budúcnosti prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný mier a bezpečnosť. Nemôžeme očakávať, že Američania budú jediní, ktorí nás budú chrániť. Došlo tiež k dohode, že Európa by mala zostať zmysluplným hráčom v rokovaniach a procesoch, ktoré sú pred nami a ktoré rozhodnú o našej budúcnosti," dodal.

V reakcii na novinársku otázku Orbán poznamenal, že je zrejmé, že tábor zástancov mieru sa zväčšuje, k čomu prispeli aj výsledky amerických volieb. Na summite EPC podľa neho zazneli rozdielne názory v otázkach pokračovania vojny, rýchleho prímeria či mierového rokovania. (TASR)

Francúzsko si predvolalo vyslanca KĽDR na protest proti severokórejskej podpore ruskej invázie na Ukrajinu.

Informuje o tom agentúra AFP.

Paríž si diplomata predvolal 28. októbra. "Dali sme jasne najavo, že takáto podpora nezostane bez odozvy," povedal hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Christophe Lemoine.

Dodal, že Francúzsko vývoj veľmi pozorne sleduje a je plne odhodlané "reagovať v koordinácii s partnermi".

Francúzsko a Severná Kórea nemajú diplomatické väzby, no KĽDR má v Paríži zastupiteľský úrad, vysvetľuje AFP.

Severná Kórea patrí medzi najväčších podporovateľov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila 24. februára 2022. Západ dlhodobo obviňuje KĽDR z toho, že Rusku dodala delostreleckú muníciu a rakety.

Podľa informácií západných tajných služieb vyslala Severná Kórea do Ruska približne 10-tisíc vojakov, čo naznačuje hlbšie zapojenie do konfliktu na Ukrajine. Zelenskyj sa sťažoval, že západní spojenci Kyjeva na situáciu nereagujú adekvátne. (TASR)

Dodávky plynu európskym odberateľom cez Ukrajinu budú závisieť od vopred uzavretých zmlúv, vyhlásil hovorca Kremľa.

Informovala o tom agentúra TASS.

"Všetko bude závisieť od toho, či budú prítomní kupci," povedal Peskov. "Predajca je prítomný, ale ak sa pamätáte, prezident povedal, že existuje určitý cyklus pre nákupy plynu. Ak chcete začať nakupovať v deň X, požadované množstvo je potrebné zarezervovať v deň Y predchádzajúci tomuto dňu X," poznamenal.

Konkrétne detaily sú "záležitosťou firiem", pripomenul Peskov.

"Poznáme však pozíciu Ukrajiny, ktorá odmietla obnoviť dohodu o tranzite. Uvidíme, čo bude neskôr," dodal hovorca Kremľa. (TASR)

Ukrajina po prezidentských voľbách v USA neuvažuje o scenári prerušenia dodávok vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov.

Uviedol to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj, informuje  agentúra Reuters.

Kyjev podľa hovorcu zároveň víta snahu odchádzajúcej administratívy prezident Joea Bidena o čo najrýchlejšie vyčerpanie všetkých financií vyčlenených na vojenskú pomoc Ukrajine.

"Neskúmame scenáre prerušenia vojenskej pomoci zo strany USA, pretože... si nemyslíme, že je v najlepšom záujme Spojených štátov, aby takýto krok vôbec urobili," povedal Tichyj.

"Vo svete sa ozývajú hlasy, ktoré predpokladajú, že ak budú prerušené dodávky vojenskej pomoci na Ukrajinu, Ukrajina bude nútená rokovať... To nie je pravda, to sa jednoducho nestane, aj keby sa takýto scenár uskutočnil," zdôraznil hovorca ukrajinskej diplomacie. Podľa jeho slov by takýto scenár viedol skôr k rozšíreniu vojny.

Víťaz prezidentských volieb v USA Donald Trump počas predvolebnej kampane spochybnil pokračovanie americkej vojenskej podpory pre Kyjev a tvrdil, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín. Republikán však odmietal prezradiť, ako to chce dosiahnuť. (TASR)

Európska únia musí okrem Ukrajiny začať viac financovať opatrenia určené na boj s ilegálnou migráciou, vyhlásil Fico. (TASR)

Štyri obete a 18 zranených si vyžiadal ruský útok na ukrajinské mesto Záporožie. Dve zranené osoby sú vo vážnom stave.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov informoval, že medzi zranenými je štvormesačné dievča a dvaja chlapci vo veku jeden a desať rokov. Ruská armáda podľa neho podnikla na mesto päť úderov.

V dôsledku útokov bolo zničených niekoľko budov, poškodené bolo onkologické centrum, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Záchranná operácia pokračuje a pod troskami môžu byť uväznení ďalší ľudia, dodali miestni predstavitelia.

Zelenskyj v reakcii na útok požiadal spojencov o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Záporožie leží na juhovýchode Ukrajiny asi 30 kilometrov od frontovej línie, kde zvádzajú boje ukrajinské a ruské jednotky. Mesto je častým cieľom ruských útokov. Pred vypuknutím vojny tam žilo približne 710-tisíc obyvateľov. (TASR)

Litva je presvedčená, že nemecká brigáda bude na jej území rozmiestnená do roku 2027, ako bolo dohodnuté.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis zároveň vyjadril nádej, že politická situácia v Nemecku sa rýchlo stabilizuje. Podľa vlastných slov neočakáva žiadny vplyv na plánované umiestnenie približne 5000 nemeckých vojakov v tejto pobaltskej krajine.

"Stabilné Nemecko je pre Litvu, Ukrajinu a Európsku úniu mimoriadne dôležitým faktorom, keďže pretrvávajúca labilná situácia škodí všetkým. Mohlo by to mať priamy vplyv na našu dohodu o brigáde? Myslím si, že nie," povedal.

V reakcii na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Nemecko súhlasilo s trvalým umiestnením svojej bojovo pripravenej jednotky v Litve. Jednotka je pritom schopná samostatného nasadenia.

Litovská premiérka Ingrida Šimonyté v rozhovore pre litovský rozhlas označila nasadenie jednotky za povinnosť, ktorá je príliš dôležitá na to, aby ju zmaril volebný cyklus.

Litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas uviedol, že rozhodnutie je v tejto fáze nezvratné. Obaja lídri tiež poznamenali, že najväčšia nemecká opozičná strana, Kresťanskodemokratická únia, plánované nasadenie podporila. (TASR)

Vďaka 7380 finančným príspevkom vo výške takmer 660-tisíc eur už môže Ukrajina využívať odmínovací stroj Božena 5.

Ako ďalej informovala iniciatíva Mier Ukrajine, odmínovač s kompletným príslušenstvom doručili na Ukrajinu koncom októbra a nasadený je v Charkovskej oblasti, kde po intenzívnych bojoch zostáva rozsiahle územie zamorené mínami.

Stroj bol vyrobený v krupinskom závode Way Industries na jar roku 2024 a povolenia na vývoz cez slovenské hranice sa dočkal na jeseň.

„Chcem úprimne poďakovať všetkým, ktorí prispeli. Ďakujeme za dôveru, za každý dar, vďaka ktorému sme mohli tento stroj dostať tam, kde je skutočne potrebný. Vzhľadom na stále intenzívnu ruskú inváziu trvajúcu už takmer 1000 dní je dôležité, aby pomoc Ukrajine pokračovala aj naďalej,“ uviedla Zuzana Izsáková z občianskeho združenia Mier Ukrajine.

Boženu 5 na Ukrajinu prepravili členovia organizácie Team4ukraine, ktorú tvoria najmä vojaci aktívnych záloh. Samotný transport zabezpečilo 11 ľudí a trval šesť dní. Stroj si prevzal riaditeľ odboru civilnej ochrany Štátnej pohotovostnej služby Ukrajiny Viktor Vitoveckij a vedúci Štátnej pohotovostnej služby Ukrajiny v Charkovskej oblasti Artem Astachov.

Za vyzbierané finančné prostriedky sa tiež podarilo kúpiť aj ťahač Scania a prepravný náves, dodávku Citroen vybavenú externou nádržou na 1000 litrov paliva pre odmínovací stroj a ďalšie vybavenie, napríklad kompletné náradie na servis stroja, krycie plachty alebo upínacie súpravy. (SITA)

Ústupky Rusku sú pre Ukrajinu neprijateľné a pre Európu samovražedné, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Lídrov európskych krajín na summite v Budapešti upozornil, že je to práve Rusko, ktoré eskaluje situáciu nasadením severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine.

Mier treba dosiahnuť prostredníctvom sily, poznamenal Zelenskyj v narážke na heslo Donalda Trumpa, ktorý tento týždeň zvíťazil v amerických prezidentských voľbách.

Ukrajinský prezident na summite Európskeho politického spoločenstva tiež varoval, že čím bližšie je niektorá európska krajina voči Rusku, tým slabší sa javí koncept jej neutrality. O ukončení vojny by mala rozhodnúť Ukrajina a účet za vojnu by malo zaplatiť Rusko, vyhlásil prezident brániaciej sa krajiny.

Od vypuknutia vojny je to po prvýkrát, čo Zelenskyj pricestoval do Maďarska, napísala agentúra Unian. (ČTK)

Šéf NATO Rutte verí, že s Trumpom budú spoločne čeliť aj vstupu Severnej Kórey do ruskej vojny na Ukrajine.

"Stále viac vidíme, že Severná Kórea, Irán, Čína a samozrejme Rusko spolupracujú proti Ukrajine," povedal Rutte v Budapešti, kde sa zúčastňuje na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC).

"Je to čoraz väčšia hrozba, nielen pre európsku časť NATO, ale aj pre Spojené štáty, pretože Rusko dodáva do Severnej Kórey najnovšie technológie," uviedol šéf NATO.

"Teším sa na stretnutie s Donaldom Trumpom, na ktorom budeme diskutovať o tom, ako môžeme spoločne vzdorovať týmto hrozbám," dodal. (TASR)

Británia oznámila najväčší balík protiruských sankcií za posledný rok a pol. Terčom sú aj africké žoldnierske skupiny.

Sankcie postihnú aj osoby zapojené do vojny na Ukrajine aj ruského agenta spájaného s útokom novičkom v anglickom meste Salisbury v roku 2018.

Sankcie sa vzťahujú na dovedna 56 subjektov a jednotlivcov, pričom ich deklarovaným cieľom je uškodiť "vojnovej mašinérii... a škodlivej činnosti Ruska na celom svete", informoval britský rezort diplomacie.

Medzi sankcionovanými je aj desať subjektov sídliacich v Číne, ktoré údajne dodávajú ruskej armáde techniku či súčiastky.

Väčšina z týchto sankcií sa zameriava na spoločnosti sídliace v Rusku, Číne, Turecku a Kazachstane. Londýn ich viní z toho, že Rusku pomáhajú v agresii na Ukrajine tým, že mu dodávajú techniku, mikroelektroniku či komponenty do bezpilotných lietadiel.

Podľa Reuters sú medzi nimi aj firmy, o ktorých zdroje z európskych tajných služieb predpokladajú, že sa podieľajú na snahe Ruska o vytvorenie zbrojného programu v Číne.

Najnovšie postihy sú okrem toho zamerané na 11 jednotlivcov a tri súkromné žoldnierske skupiny s väzbami na Kremeľ, ktoré pôsobia v Líbyi, Mali a Stredoafrickej republike, vrátane skupiny Africa Corps.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mladé africké ženy nalákali na prácu a štúdium v Rusku, namiesto toho montujú drony Čítajte 

Medzi sankcionovanými je aj agent ruskej vojenskej spravodajskej služby (GRU) Denis Sergejev, ktorého Londýn obviňuje z pokusu o vraždu bývalého ruského špióna a dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije.

Skripaľovcov našli v marci 2018 v bezvedomí na lavičke v meste Salisbury na juhu Anglicka. Otrávení boli nervovoparalytickou látkou novičok, ktorý sa pri vyšetrovaní našiel aj na kľučke vchodových dverí Skripaľovho domu v tomto meste.

Londýn z otravy a pokusu o vraždu obviňuje troch ruských agentov GRU, a to Denisa Sergejeva, Alexandra Miškina a Anatolija Čepigu, ktorí v Británii používali pseudonymy Sergej Fedotov, Alexandr Petrov a Ruslan Boširov.

Britská polícia sa však domnieva, že všetci traja sa nachádzajú v Rusku, s ktorým Británia nemá zmluvu o vydávaní osôb. Znamená to, že prakticky neexistuje šanca dostať ich pred súd v Spojenom kráľovstve.

Pri pokuse o vraždu Skripaľovcov prišli do kontaktu s novičkom zrejme nešťastnou náhodou aj iní dvaja britskí občania, Dawn Sturgessová a jej partner Charlie Rowley.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako Skripaľovci prežili? Šťastie, tekutiny, rýchla pomoc Čítajte 

V prípade Strugessovej, ktorá na následky otravy po niekoľkých týždňoch zomrela, sa v októbri začalo v Británii tzv. verejné vypočutie. V rámci neho odznelo, že Skripaľ sa domnieva, že jeho otravu nariadil samotný šéf Kremľa Vladimir Putin. (TASR)

Až 93 percent obyvateľov Ukrajiny má voči Rusku negatívny postoj. Pozitívny vzťah k východnému susedovi majú len tri percentá Ukrajincov.

Najmenej ľudí, ktorí Rusko hodnotia pozitívne, je na západe Ukrajiny, a to len 1 percento. Najviac je ich na juhu krajiny (5 %).

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), informuje web Ukrajinská pravda.

Ešte pred tým, ako Moskva odštartovala rozsiahlu vojnu proti Ukrajine vo februári 2022, malo negatívny vzťah k Rusku len 50 percent Ukrajincov a 34 percent oslovených sa o ňom vyjadrovalo pozitívne.

Vo februári 2014, čiže predtým ako Moskva obsadila Krym, Rusko pozitívne hodnotilo až 78 percent Ukrajincov a negatívny postoj voči nemu malo len 13 percent obyvateľov krajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský súd na Moskvou anektovanom Kryme v neverejnom procese odsúdil muža na 13 rokov vo väzení za údajnú špionáž.

Najvyšší súd tzv. Krymskej republiky oznámil, že odsúdil 36-ročného muža menom A. Dovgan za "zhromažďovanie a uchovávanie (informácií) a poskytovanie informácií nepriateľom, ktoré by mohli byť použité proti ruskej armáde".

Na začiatku októbra odsúdil ruský súd na anektovanom Kryme 47-ročného obyvateľa prístavného mesta Sevastopol Ihora Kopyla na 14 rokov v trestaneckej kolónii za údajnú pomoc ukrajinskej armáde.

Rusko nezákonne anektovalo Krym v roku 2014 a považuje ho za svoje územie. Podľa väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva však patrí tento polostrov Ukrajine. (TASR)

V Budapešti sa začína summit Európskeho politického spoločenstva. Venovať sa bude aj ruskej agresii. (TASR)

Biden plánuje ešte pred inauguráciou Trumpa vyčerpať celý zostatok financií vyčlenených na vojenskú pomoc Ukrajine.

Bidenova administratíva má v súčasnosti k dispozícii 4,3 miliardy dolárov na poskytnutie zbraní zo zásob americkej armády, ktoré sa potom nahradia, a 2,1 miliardy dolárov na nákup zbraní na základe zmlúv s americkými obrannými spoločnosťami.

Dva zdroje portálu Politico z Bieleho domu však poukazujú na to, že odoslanie zbraní z USA na Ukrajinu „zvyčajne trvá mesiace“. Je tak nepravdepodobné, že by balíky pomoci ohlásené v najbližších týždňoch dorazili v plnom rozsahu pred koncom januára 2025. Potom by už Trump mohol zásielky pozastaviť.

Počas predvolebnej kampane dal Trump jasne najavo, že v prípade víťazstva v prezidentských voľbách drasticky zníži vojenskú pomoc Ukrajine. Odmietol tiež povedať, či chce, aby Ukrajina vojnu vyhrala. (SITA)

Ruský prezident Putin navštívi 27. novembra Kazachstan, kde je práve na návšteve minister zahraničných vecí Lavrov.

Kazachstan je spojencom Ruska, ale nepodporil ruskú inváziu na Ukrajinu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v roku 2022 tiež kritizoval ruskú okupáciu oblastí na východe Ukrajiny.

"Štátna návšteva ruského prezidenta v Kazachstane 27. novembra bude mať zásadný význam pre podporu (nášho) viacrozmerného partnerstva," povedal kazašský minister zahraničných vecí Nurtleu.

Lavrov uviedol, že sa pripravuje "niekoľko desiatok dokumentov, aby bolo nadchádzajúce stretnutie čo najproduktívnejšie".

Ruský prezident naposledy navštívil Kazachstan v júli. Zúčastnil sa na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) - euroázijskej politickej, ekonomickej, obrannej a bezpečnostnej organizácie, ktorej členmi sú Rusko, Čína, Irán a štáty strednej Ázie. (TASR)

Rusko plánuje značne sprísniť pravidlá upravujúce príjmy osôb považovaných za "zahraničných agentov".

Podľa ruského zákona sa akákoľvek osoba alebo organizácia, ktorá dostáva finančnú podporu zo zahraničia alebo je pod zahraničným vplyvom, musí zaregistrovať ako "zahraničný agent".

Predseda Štátnej dumy uviedol, že parlament pracuje na sprísnení pravidiel týkajúcich sa platieb za autorské práva a duševné vlastníctvo zahraničným agentom tým, že ich prinúti používať na tieto platby osobitné rubľové účty.

Pravidlá by sa vzťahovali na všetky príjmy z duševnej činnosti a značiek vrátane vedeckých, literárnych a umeleckých diel, predstavení, vysielania, vynálezov a ochranných známok.

"Tí, ktorí ničia Rusko urážaním jeho občanov, účastníkov špeciálnej vojenskej operácie, by sa nemali obohacovať na úkor krajiny," uviedol Volodin na sieti Telegram.

Volodin dodal, že Rusko pracuje na opatreniach na sprísnenie pravidiel týkajúcich sa príjmov ľudí, ktorí sa neradia k zahraničným agentom, ale odišli z krajiny a rozprávajú o nej v negatívnom zmysle.

Ruské ministerstvo spravodlivosti klasifikovalo ako zahraničných agentov celkovo 881 osôb a organizácií vrátane bývalého oligarchu a kritika Kremľa Michaila Chodorovského, novinára a nositeľa Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova a blogera Juriho Duda. Zákon sa uplatňuje takmer na všetkých lídrov rozdelenej opozície a niektorí disidenti ho považujú za čestný odznak.

Podporovatelia ruského prezidenta Vladimira Putina tvrdia, že zákon o tzv. zahraničných agentoch je potrebný na obranu proti pokusom Západu zasahovať do vnútorných záležitostí Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorú Putin označuje za vojnu medzi Ruskom a Západom.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že Rusko sa zbavuje prozápadnej kultúrnej elity, ktorá vyrástla po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991, a nahrádza ju vlasteneckými spevákmi, spisovateľmi a umelcami, ktorí zabezpečia, aby Rusko zostalo suverénne.

Putinovi oponenti označujú zákon za súčasť komplikovaného systému represií, ktoré zmenili Rusko na krehký autoritársky štát, v ktorom je potlačená legendárna ruská umelecká a vedecká tvorivosť. (TASR)

Ukrajinský prezident  Zelenskyj pricestuje do Budapešti na summit Európskeho politického spoločenstva.

Pozvali ho maďarský premiér Viktor Orbán a končiaci predseda Európskej rady Charles Michel. 

Ukrajinský prezident to potvrdil v stredu vo videoposolstve s poznámkou, že toto podujatie by mohlo byť dejiskom dôležitých diplomatických rokovaní.

Na 5. summit EPC pricestujú hlavy štátov a predsedovia vlád 47 krajín Európy, z ktorých 26 lídrov členských krajín Európskej únie vrátane slovenského premiéra Roberta Fica zostane v piatok na neformálny summit Únie. Maďarsko je v druhom polroku tohto roka predsedajúcou krajinou v Rade EÚ.

Na summite EPC budú popri predstaviteľoch EÚ aj lídri takmer všetkých európskych krajín, spolu s britským premiérom Keirom Starmerom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. (TASR)

Úlomky zostrelených ruských dronov spôsobili zranenia najmenej dvom ľuďom a poškodili viacero budov v Kyjeve. 

 Budovy boli poškodené fragmentmi zostrelených bezpilotných lietadiel, potvrdil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko s tým, že materiálne škody vznikli aj na budove zdravotníckeho zariadenia a obchodného centra.

Útok tiež spôsobil požiar v reštaurácii na 33. poschodí v obchodnej štvrti Pečersk v centre Kyjeva. Došlo okrem toho aj poškodeniu ďalších troch obytných budov v iných častiach ukrajinskej metropoly, dodal Popko.

Úrady v Kyjeve zverejnili fotografie, na ktorých bolo vidieť spálené vozidlá v zničených garážach a vybité okenné tabule, ako aj zuhoľnatené steny budov.

Popko dodal, že počas najnovšieho ruského dronového útoku v noci na štvrtok bolo nad Kyjevom a jeho okolím zneškodnených viac než 30 bezpilotných lietadiel

"Aktuálne nie je v Kyjeve vyhlásený letecký poplach. Vo vzdušnom priestore Ukrajiny sú však drony, ktoré môžu smerovať na Kyjev," upozornil Popko vo štvrtok ráno v príspevku na platforme Telegram.

Agentúra Reuters dodáva, že sirény leteckého poplachu sa v Kyjeve opäť ozvali okolo 9.00 h miestneho času.

Euromaidan Press
@EuromaidanPress

Russia has once again sent a barrage of missiles to Kyiv, striking residential buildings in the centre of the capital and forcing people to hide in the subway

The U.S. doesn't allow Ukraine to strike the origin of these attacks, "fearing escalation" https://t.co/ynTixfuCRB

7.11.2024 o 8:24 · archivované: 7.11.2024 o 9:16

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 400 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 704 300, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 224 tankov, 18 612 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 194 delostreleckých systémov.

Juhokórejský prezident nevylúčil dodávky zbraní Ukrajine. Soul podľa neho upravuje svoj doterajší postup.

Dôvodom je nasadenie severokórejských vojakov pri bojoch na Ukrajine na strane Ruska, napísala agentúra AFP.

Južná Kórea sa obáva, že armáda suseda, s ktorým je oficiálne stále vo vojnovom konflikte, získa na Ukrajine cenné skúsenosti, ktoré posilnia jej bojaschopnosť.

"Teraz vzhľadom na úroveň severokórejského zapojenia (do vojny na Ukrajine) postupne upravíme v niekoľkých etapách našu stratégiu podpory. To znamená, že nevylučujeme možnosť dodávok zbraní," poznamenal prezident.

 Jun Sok-jol uviedol, že nasadenie severokórejských vojakov na Ukrajine predstavuje hrozbu pre juhokórejskú bezpečnosť.

Podľa neho vďaka účasti v bojoch na strane Ruska získa severokórejská armáda prvýkrát skúsenosti zo skutočnej vojny. Ako odmenu za vyslanie svojich vojakov potom KĽDR zrejme získava od Ruska vojenské technológie.

Južná Kórea, ktorá je významný svetovým exportérom zbraní, síce Ukrajinu podporuje, svoje zbrane jej zatiaľ priamo oficiálne neposkytla. (ČTK)

Kandidát na eurokomisára pre obranu Kubilius uviedol, že Únia musí vynaložiť viac prostriedkov na obranu.

Zbrojenie je podľa neho dôležité pre hrozby zo strany Ruska a nie preto, že to požaduje zvolený prezident USA Donald Trump. 

Republikánsky kandidát počas svojho predchádzajúceho pôsobenia v úrade tiež kritizoval členské štáty NATO za nedostatočné výdavky na obranu. Vo februári tohto roka dokonca vyhlásil, aby si Rusko "robilo čo chce" s tými krajinami Aliancie, ktoré neinvestujú viac prostriedkov na obranu.

Bývalý litovský premiér Kubilius poukázal na to, že európske krajiny po vpáde ruských síl na Ukrajinu už zvýšili svoje rozpočty na obranu. "Musíme však vynakladať viac prostriedkov, ale nie preto, že to požaduje prezident Trump, ale pre Putina a hrozbu, ktorú predstavuje" povedal Kubilius na vypočutí v Európskom parlamente.

Kubilius uviedol, že najnovšie informácie od tajných služieb naznačujú, že Rusko môže do konca tohto desaťročia "otestovať odhodlanosť EÚ alebo NATO", preto "musíme urýchlene zvýšiť pripravenosť EÚ na prípadnú vojenskú agresiu". Kandidát na eurokomisára to zároveň označil za spôsob odvrátenia konfliktu. "Nechceme vojnu. Chceme mier. Preto sa musíme pripraviť na obranu," dodal. (TASR)