Text vyšiel pôvodne na ruskom nezávislom webe Meduza.
Ruský investigatívny projekt Systema Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) získal kópiu pôvodného ruského návrhu „mierovej dohody“ s Ukrajinou, ktorý Kremeľ vypracoval krátko po tom, ako v roku 2022 začal proti krajine plnohodnotnú vojnu.
Dokument presne odhaľuje, o čo sa Rusko v prvých týždňoch plnohodnotnej vojny usilovalo a ako si predstavovalo budúcnosť Ukrajiny, ak by sa vzdala. Meduza prináša skrátenú verziu článku o neverejnom návrhu, ktorý ukazuje, ako sa Putinove zámery a požiadavky Ruska vyvíjali v nasledujúcich mesiacoch, keď sa mu nepodarilo dosiahnuť svoje ciele na bojisku.
Rusko predložilo svoj návrh, ktorý obsahuje zoznam podmienok na prímerie a mierovú dohodu, ukrajinskej delegácii počas tretieho kola rokovaní krajín v Bielorusku 7. marca 2022. Rádio Slobodná Európa získalo dokument od ukrajinského zdroja oboznámeného s priebehom rokovaní a zdroj z ruskej strany potvrdil jeho pravosť.
V článku sa dočítate:
- o pôvodných požiadavkách Ruska,
- čo by dostala Ukrajina ako odplatu,
- ako sa podmienky Ruska zmenili,
- čo chce Putin dosiahnuť dnes.
Pripúšťali neutralitu
Prvé oficiálne stretnutie ruských a ukrajinských vyjednávačov sa uskutočnilo len niekoľko dní po začiatku plnohodnotnej invázie. Ukrajinská delegácia, ktorú viedol poslanec Najvyššej rady Davyd Arahamia, odcestovala do Poľska a potom sa vrtuľníkom presunula do rezidencie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v Ljaškoviči neďaleko poľsko-bieloruskej hranice. Tam sa skupina stretla s ruskou delegáciou vedenou Putinovým poradcom Vladimirom Medinským.
Šesťstranový dokument obsahuje hlavný text návrhu dohody a štyri strany príloh. Osemnásť článkov návrhu sa týka širokého spektra tém vrátane požiadaviek na neutralitu Ukrajiny, určenia hraníc či zmien v jazyku, náboženstve alebo histórii.
Návrh Rusko napísalo dávno pred anexiou štyroch ukrajinských regiónov v septembri 2022 a nezahŕňa Chersonskú a Záporožskú oblasť. Zahŕňa však dlhodobú požiadavku Ruska, aby sa Ukrajina úplne vzdala akýchkoľvek nárokov na Krym a Sevastopoľ, ako aj na Doneckú a Luhanskú oblasť.
V pôvodnej verzii tejto „mierovej dohody“ Rusko trvalo aj na takmer úplnom odzbrojení Ukrajiny pod dohľadom Moskvy, izolácii krajiny od západnej pomoci a dlhodobom umiestnení ruských jednotiek na územiach dobytých v prvých týždňoch vojny. Niektoré z týchto požiadaviek zostali nezmenené počas celého procesu rokovaní.
Začiatkom marca ukrajinská delegácia predbežne súhlasila s tým, čo sa zdá hlavná požiadavka Ruska: stať sa „trvalo neutrálnym štátom“, ktorý nikdy nevstúpi do NATO ani nedovolí umiestnenie cudzích vojsk na svojom území. Počas celého procesu rokovaní v roku 2022 až do jeho prerušenia v apríli zostal tento bod nezmenený a ani jedna strana ho nespochybňovala.
Komunistické symboly aj koniec sankcií
Po porovnaní tejto verzie navrhovanej dohody s neskoršími verziami sa novinárom RFE/RL podarilo identifikovať viacero bodov, ktoré z dokumentu buď zmizli, boli výrazne upravené, alebo o nich ukrajinská delegácia začala úplne odmietať diskutovať.
Tieto detaily objasňujú, aké rozsiahle boli pôvodné požiadavky Ruska:
- Ukrajinská armáda sa musí zmenšiť na minimum: 50-tisíc ľudí vrátane 1500 dôstojníkov. Číslo je päťkrát menšie, ako bol počet vojakov ukrajinskej armády v roku 2022.
- Ukrajina nesmie „vyvíjať, vyrábať, vynájsť ani rozmiestniť na svojom území žiadne raketové zbrane akéhokoľvek typu s dosahom väčším ako 250 kilometrov“. Rusko si tiež vyhradzuje právo zakázať Ukrajine používať „akékoľvek iné typy zbraní, ktoré môžu byť vyvinuté ako výsledok vedeckého výskumu“ v budúcnosti.
- Ukrajina musí „uznať nezávislosť“ samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky – vrátane celého územia v rámci hraníc ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Rusko bod navrhlo aj napriek tomu, že kontrolovalo len časť týchto území, ako je to aj v súčasnosti.
- Ukrajina musí prevziať náklady na opravu celej infraštruktúry na Donbase, ktorá bola zničená od roku 2014.
- Ukrajina a jej partneri musia zrušiť všetky sankcie proti Rusku a stiahnuť všetky žaloby podané proti Rusku od roku 2014.
- Ukrajina musí urobiť z ruštiny oficiálny štátny jazyk a obnoviť všetky vlastnícke práva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.
- Ukrajina musí „zrušiť a natrvalo zakázať všetky zákazy symbolov spojených s víťazstvom nad nacizmom“. Inými slovami, musí znovu legalizovať sovietske a komunistické symboly.
V blízkosti Kyjeva celé roky
V podstate jediné, čo Rusko v tomto pôvodnom návrhu Ukrajine ponúklo, bol „režim prímeria“ a „opatrenia na zastavenie bojových operácií“. O stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia sa v ňom nehovorilo – Rusko sa len zaviazalo, že nebude okupovať územie nad rámec toho, ktoré už kontroluje.
Moskva zároveň chcela, aby Ukrajina stiahla všetky svoje sily na ich stále základne (alebo na miesta „určené Ruskom“) a aby zahraniční partneri Kyjeva okamžite ukončili všetku pomoc Ukrajine a stiahli všetok personál, ktorý sa podieľa na činnosti ukrajinských jednotiek, vrátane vojenských poradcov.
Ruské jednotky, ako aj sily národnej gardy mali zostať na mieste, kým nebudú splnené „všetky požiadavky tejto dohody“.
Keďže tieto požiadavky zahŕňali rozsiahle legislatívne zmeny, odzbrojenie a medzinárodné záruky, dohoda mohla reálne viesť k tomu, že ruská armáda by bola umiestnená v blízkosti Kyjeva celé roky. Rusko tiež navrhlo prevziať kontrolu nad procesom sťahovania vojsk a umožniť zapojenie Ukrajiny a v prípade potreby aj generálneho tajomníka OSN.
„Treba rozlišovať medzi Putinovými verejnými vyhláseniami o cieľoch invázie a jeho skutočnými zámermi, ktoré sa časom stali jasnejšími,“ povedal pre RFE/RL Eric Ciaramella, expert na Ukrajinu a Rusko z Carnegieho centra.
Kremľu pomáha súdruh z pekla. Vojaci KĽDR sa ale s Rusmi nedohovoria, varujú Briti Čítajte Podľa neho napríklad Putin síce vo verejných vyhláseniach používal termín „denacifikácia“, ale toto slovo zakrývalo jeho skutočné ciele: násilné zvrhnutie demokraticky zvoleného vedenia Ukrajiny, jeho nahradenie proruskou administratívou, obsadenie Kyjeva a ďalších veľkých ukrajinských miest a zriadenie filtračných táborov pre vlasteneckých a proukrajinských aktivistov a politických lídrov.
To isté platí aj o Putinovej požiadavke na „neutralitu“ Ukrajiny, uviedol Ciaramella. „Niektorí ľudia, ktorí počujú slovo ‚neutralita‘, si môžu myslieť: ‚Čo je na tom zlé? Putin jednoducho nechce vidieť Ukrajinu v NATO.‘“ Podľa môjho názoru však v skutočnosti hovoril o niečom radikálnejšom – nie o neutralite, ale o neutralizácii Ukrajiny ako nezávislého štátu. Cieľom Ruska bolo od začiatku zničiť schopnosť Ukrajiny brániť sa.“
Túto interpretáciu Putinových cieľov podporuje dokument zo 7. marca vrátane požiadavky Ruska na zníženie počtu príslušníkov ukrajinskej armády na 50-tisíc osôb. „V tejto paradigme by Ukrajina jednoducho nemala schopnosť brániť sa,“ povedal Ciaramella.
“Cieľom Ruska bolo od začiatku zničiť schopnosť Ukrajiny brániť sa.
„
V ranej verzii svojej „mierovej dohody“ Rusko v skutočnosti navrhovalo podmienky kapitulácie Ukrajiny, povedal Ciaramella. „Dokument bol zostavený tak, ako keby Ukrajina bola agresorom a bola porazená na bojisku – čo, samozrejme, nie je pravda,“ povedal pre RFE|RL Systema.
„Ťažko povedať, či išlo o skutočný pokus o vyjednávanie, pretože takéto podmienky by boli neprijateľné pre každého Ukrajinca. Neutralizovali by Ukrajinu do takej miery, že by ju ponechali úplne bezbrannú.“
Otázka sťahovania vojsk
Rokovania v prvých týždňoch vojny boli intenzívne: po prvých stretnutiach v Minsku začiatkom marca si ruská a ukrajinská delegácia často telefonovali, vymieňali si návrhy a denne zaznamenávali nové verzie a revízie.
„Zo správania ruskej delegácie bolo jasné, že Putin osobne dohliada na proces,“ povedal pre RFE/RL ukrajinský politik oboznámený s rokovaniami. „Niekedy, keď [ukrajinská delegácia] niečo navrhla, vedúci ruskej delegácie Medinskij vstal a odišiel telefonovať – zjavne do Moskvy. Potom sa vrátil a prezentoval Putinovo stanovisko k danej veci.“
Ďalšie zdroje z Moskvy aj Kyjeva potvrdili, že Putin mal podľa všetkého skutočný záujem o podpísanie nejakej dohody.
Pri porovnaní ruských návrhov zo 7. marca 2022 s poslednou verziou návrhu dohody z 15. apríla toho istého roku je zarážajúce, do akej miery sa ukrajinskej delegácii podarilo presvedčiť Moskvu, aby znížila svoje požiadavky a zmenila kľúčové body.
„Ukrajinskí vyjednávači dokázali odstrániť niektoré najútočnejšie body a zahrnúť dôležité prvky pre Ukrajinu, ako napríklad potrebu bezpečnostných záruk,“ konštatuje Ciaramella, ktorý preskúmal niekoľko rôznych verzií dohody.
Najvýznamnejšia zmena sa týkala bezpečnostných záruk pre neutrálnu Ukrajinu zo strany navrhovaných signatárskych štátov – medzi ktorými boli Spojené kráľovstvo, Čína, USA a Francúzsko; Rusko navrhlo aj Bielorusko, zatiaľ čo Ukrajina navrhla Turecko. Tento článok bol vytvorený podľa vzoru článku 5 NATO: ak by Ukrajina bola v budúcnosti napadnutá, ostatné krajiny by boli povinné brániť ju vojenskými silami.
Osobnosti vytkli Ficovi vystúpenie v ruskej televízii, spustili petíciu Čítajte Ďalšia hlavná zmena sa týkala územnej celistvosti Ukrajiny a medzinárodného uznania jej hraníc. V marci 2022 sa v Ruskom navrhovanej dohode uvádzalo, že Krym a Sevastopoľ sú súčasťou Ruska, že existujú nezávislé „republiky“ Doneck a Luhansk a že zvyšok Ukrajiny je potrebné odzbrojiť a prepracovať jej zákony.
Do apríla sa obe strany dohodli na inom rámci: Ukrajina zostane v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc vrátane Krymu, Sevastopoľa a určitých nešpecifikovaných území, na ktoré sa nebudú vzťahovať bezpečnostné záruky. V komuniké prijatom koncom marca v Istanbule sa uvádza, že štatút Krymu a Sevastopoľa sa vyrieši diplomatickou cestou.
Toto ustanovenie bolo „ohromujúce“, ako napísali Foreign Affairs v roku 2024: Rusko dlhé roky verejne trvalo na tom, že Krym a Sevastopoľ sú jednoznačne ruské regióny, a teraz akoby „mlčky priznávalo, že to tak nie je“.
V aprílovej dohode sa ukrajinská a ruská delegácia stále nezhodli na veľkosti budúcej ukrajinskej armády. Ukrajina trvala na sile 250-tisíc vojakoch, čo bola jej približná veľkosť pred plnou inváziou, zatiaľ čo Rusko navrhovalo obmedziť ju na 85-tisíc.
Okrem toho ruská strana požadovala, aby ukrajinské jednotky zložili zbrane a vrátili sa do kasární. Ukrajinská strana na to reagovala symetrickou požiadavkou: Ruské jednotky by mali zložiť zbrane a vrátiť sa na svoje stále základne.
Medinského tento návrh prekvapil, spomínal jeden z účastníkov: „Povedal, že sa cítil, akoby ukrajinské jednotky stáli na Červenom námestí, zatiaľ čo Rusi mali mávať bielou vlajkou z Kremľa. Odpoveď z ukrajinskej strany bola: ‚My vás len žiadame o to isté, čo vy žiadate od nás.‘“ Delegácie nakoniec neboli schopné dosiahnuť konsenzus v otázke sťahovania vojsk.
Úplná kapitulácia
Podľa zdroja oboznámeného s Putinovým postojom k rokovaniam neexistuje nič také ako „ciele špeciálnej vojenskej operácie“ – týmito „cieľmi“ sa jednoducho stane hocičo, čo bude podľa Putina potrebné na vyhlásenie víťazstva v momente, keď sa rozhodne ukončiť vojnu.
„Ak bude chcieť, povie, že vytvoril pozemný koridor na Krym a získal späť ‚Novorossiju‘; alebo bude možno preferovať vyhlásenie, že zničil celú ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Za svoje víťazstvo a dosiahnutie svojich cieľov môže kedykoľvek vyhlásiť akýkoľvek výsledok, ktorý si vyberie.“
Jedinou otázkou je, kedy sa Putin rozhodne ukončiť vojnu – a aké podmienky na bojisku sú na to potrebné.
V októbri 2024 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil svoj „plán víťazstva“ – podrobný náčrt toho, čo by podľa ukrajinských orgánov mali západní partneri poskytnúť Ukrajine, aby Rusko nemalo pocit, že má navrch, a dotlačiť ho k zmrazeniu konfliktu a k rokovaniam. Dokument okrem iného zahŕňa aj oprávnenie Kyjeva na vykonávanie hĺbkových úderov na území Ruska a prijatie Ukrajiny do NATO.
Západní predstavitelia a vedúci predstavitelia NATO v posledných mesiacoch čoraz častejšie hovorili o nevyhnutnosti cesty Ukrajiny do NATO.
Proeurópska moldavská prezidentka vyhrala napriek ruským zásahom do volieb Čítajte Zároveň je v tejto otázke medzi spojencami Ukrajiny stále veľa nezhôd. Konečný výsledok bude závisieť od výsledkov prezidentských volieb v USA aj od budúcich postojov jednotlivých členov NATO, poznamenal denník Le Monde.
Podľa Ciaramellu je však základnou logikou týchto vyhlásení ovplyvniť to, ako Putin prehodnotí svoje ciele vo vojne: situácia by sa mohla zmeniť, ak sa rozhodne, že nie je možný scenár, v ktorom by Ukrajina kapitulovala a vrátila sa do sféry vplyvu Ruska.
„Myslím si, že západní lídri prichádzajú k záveru, že jediný spôsob, ako prinútiť Putina k tomuto uvedomeniu, je dosiahnuť seriózny pokrok v súvislosti so súborom bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktorý by mohol veľmi dobre zahŕňať členstvo v NATO. To je proste jediná forma bezpečnostných záruk na Ukrajine, ktorej Rusko skutočne rozumie.“
Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by Putin dospel k rovnakému záveru. V lete 2024 ruský prezident vyhlásil, že na začatie akýchkoľvek rokovaní musí Ukrajina súhlasiť s tým, že Krym, ako aj Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť sú súčasťou Ruska.
Zdroj oboznámený so súčasným Putinovým postojom k rokovaniam pre RFE/RL uviedol, že po cezhraničnej ofenzíve ukrajinskej armády v ruskej Kurskej oblasti Putin aktívne tlmočí svojmu najbližšiemu okoliu, že Rusko bude bojovať, kým Ukrajina úplne nekapituluje.
