KIŠIŇOV, BRATISLAVA. Po tesnom výsledku referenda, ktoré rozhodlo o tom, že európske smerovanie bude mať krajina v ústave, v Moldavsku hrozilo, že proeurópska prezidentka Maia Sanduová prehrá voľby.
Za jej oponentom Alexandrom Stoianoglom sa po prvom kole zomkli proruskí kandidáti.
Sanduová napriek tomu v nedeľňajšom druhom kole vyhrala a hoci v pondelok podvečer ešte neboli oznámené oficiálne výsledky volieb, Alexander Stoianoglo uznal svoju prehru.
Voľby od prvého momentu sprevádzali informácie o ruských vplyvových operáciách. V Moldavsku majú dobrú šancu na úspech, keďže ide o bývalú sovietsku republiku medzi Rumunskom a Ukrajinou.
Veľká časť moldavských voličov je otvorene proruská. Stoianoglo je pritom skôr pragmatický populista, ktorý dosiaľ propagoval politiku „na všetky štyri svetové strany“, pripomína Ján Cingel, analytik bratislavského think-tanku Strategic Analysis, ktorý sa špecializuje na krajiny východnej Európy a západného Balkánu.
Maia Sanduová vyhrala s 55,33 percenta hlasov proti 44,67 percenta, informovala v pondelok BBC. Podobne ako pri referende, aj v prezidentských voľbách zohrali významnú úlohu hlasy Moldavcov zo zahraničia.
Prezidentka im poďakovala, po rusky sa prihovorila aj voličom Stoianogla. Dokázala vyhrať voľby, ktoré pre ňu v prvom kole vyzerali takmer beznádejne.
V článku sa dočítate:
- aká je politická situácia v Moldavsku a čo rozhodlo o Sanduovej víťazstve,
- čo vieme o ruských vplyvových operáciách počas volieb,
- akú nádej má Moldavsko na vstup do Európskej únie,
- ako ho ohrozuje ruská vojna na Ukrajine.
Víťazstvo po sklamaní
Štáb proeurópskej moldavskej prezidentky si po minulotýždňovom prvom kole vôbec nebol istý víťazstvom. Referendum o európskom smerovaní prešlo iba tesne a hoci Sanduová prvé kolo volieb vyhrala, druhý Stoianoglo za sebou dokázal zjednotiť proruské spektrum.
Čo treba vedieť o politike v Moldavsku
- Moldavsko je parlamentná demokracia,
- jeho jednokomorový parlament má 101 poslancov a volí sa pomerným systémom.
- Podobne ako na Slovensku má prezidentka alebo prezident reprezentatívnu pozíciu, na čele moci je premiér.
- Premiérom je proeurópsky nestraník Dorin Recean, prezidentkou Maia Sandu, zakladateľka proeurópskej Strany akcie a solidarity, ktorá má dnes aj výraznú väčšinu v parlamente.
- Najväčšou opozičnou entitou je proruský Blok komunistov a socialistov, ktorý pozostáva z komunistickej a socialistickej strany.
- Pretrvávajúcim problémom už od vzniku samostatného Moldavska je Podnestersko – separatistický región zovretý medzi riekou Dnester a Ukrajinou.
- V regióne je zhruba 1500 ruských vojakov ako „mierové jednotky“.
Osobitne referendum bolo podľa Cingela varovaním pre prezidentku a vládu, ktorá sa opiera o väčšinu Sanduovej Strany akcie a solidarity, ktorá má 62 zo 101 poslancov parlamentu.
Napriek výraznej väčšine sa však proeurópskej koalícii nedarí tak, ako by si predstavovala.
„Ekonomická situácia je horšia, než bola pred štyrmi rokmi, takže vláda aj prezidentka dostali varovný prst aj od voličov, ktorí s proeurópskym smerovaním sympatizujú,“ komentuje Cingel. „Slabý výkon vládnej zostavy si odniesla aj prezidentka.“
Moldavsko má snahu dostať sa do EÚ, robiť reformy. „Pokojne by som Moldavsko prirovnal k Slovensku po roku 1998, keď sa naštartoval integračný proces pod taktovkou širokej koalície,“ hovorí Cingeľ.
Chýbajú však schopnejší politici, povedal. „Nemajú reformátorov. Niektoré reformy nie sú dotiahnuté, nie každý zákon prechádza na prvýkrát, treba ich opravovať. Toto vládnej strane PAS vyčítajú aj moldavskí komentátori. Na to, akú majú väčšinu, majú slabé výsledky,“ hodnotí.
„Opozícia sa aktuálne sústredí na parlamentné voľby, ktoré sú ešte dôležitejšie. Mali by sa konať v júni budúceho roka, hoci je možné, že Maia Sanduová ich zvolá skôr,“ hovorí Cingel, podľa ktorého budú voľby šancou pre opozíciu a možnosť, že po nich vznikne proruská koalícia, je reálna.
Moldavská socialistická strana výsledky prezidentských volieb nerešpektuje a podľa AFP označila Sanduovú za „nelegitímnu prezidentku“.
Proruským voličom dali lietadlo
Moldavské voľby zahraniční experti označujú za jedny z dvojice kľúčových volieb vo východnej Európe. Druhými sú voľby v Gruzínsku, ktoré po závažných podozreniach z manipulácie prezidentka a opozičné strany odmietajú uznať.
V Moldavsku sa to nestalo, hoci voľby sprevádzali rozsiahle ruské zásahy. Veľa z nich manažuje Ilan Shor, moldavský oligarcha, ktorý sídli v Rusku a ktorého v Moldavsku odsúdili za rozsiahle bankové podvody.
Shor financuje rozsiahlu sieť ľudí, ktorí kupovali voličské hlasy, ponúkali ľuďom po 50 eur, povedal SME po prvom kole volieb Cristian Bolotnicov, moldavský novinár Slobodnej Európy.
„V septembri polícia oznámila, že zhruba 130-tisíc Moldavcov dostalo takéto úplatky. Po (minulej) nedeli prezidentka Sanduová povedala, že cieľom bolo ovplyvniť až tristotisíc ľudí. To je päť až sedem percent moldavských voličov.“
Cingel pripomína, že voľby sprevádzali aj informácie o zvážaní voličov autobusmi, dokonca aj lietadlom. Práve Shor podľa neho zrejme stojí za špeciálnym lietadlom, ktoré prepravilo stovky moldavských voličov z Ruska do azerbajdžanského Baku, kde volili na moldavskom veľvyslanectve.
Moldavské úrady podľa stránky Euronews vyšetrujú viac prípadov zvážania voličov z Ruska a bombových vyhrážok volebným miestnostiam na ambasádach v západných štátoch.
Moldavsko si tesne odhlasovalo európske ambície. Prezidentku čaká druhé kolo Čítajte Podnestersko je opatrné
Moldavsko je etnicky rôznorodé a od jeho vzniku ho sprevádza problém Podnesterska – odštiepeneckého regiónu na východe štátu medzi riekou Dnester a hranicou s Ukrajinou.
V tejto oblasti je zhruba 1500 ruských vojakov a tamojší obyvatelia sa aj podľa Cingela po ruskom vpáde na Ukrajinu obávali, že by Ukrajina zaútočila na tamojší ruský kontingent.
Aj vo voľbách sa prejavili obavy voličov z vojny a v separatistickej oblasti získala proeurópska prezidentka zhruba 23 percent hlasov, ktoré podľa Cingela zrejme pochádzali od etnických Ukrajincov.
Výraznejším problémom môže byť Gagauzsko – autonómna oblasť na juhovýchode Moldavska. Ide o niekoľko území, ktoré obývajú Gagauzovia – turkický národ, ktorý však hovorí aj píše prevažne po rusky.
„Tam takmer všetci volili Stoianogla, je to etnický Gagauz, aj to meno je viac turkické ako moldavské,“ hovorí Cingel.
Ohrozený štát
Cingel vidí Moldavsko ako najmenej problematického kandidáta na vstup do EÚ, keďže ide o pomerne malý štát, ktorý by sa mohol ľahko prispôsobiť.
Veľa však závisí od toho, ako sa vyvinie ruská agresia na Ukrajine. „Ak padne Ukrajina, padne aj Moldavsko. Nemá veľké šance prežiť bez nezávislej Ukrajiny.“
Týka sa to podľa neho aj možnosti, že by Ukrajina zaplatila za mier odstúpením svojho pobrežia Rusku. „Ukrajinské pobrežie sa na západe dotýka Moldavska, krajina je životne závislá od Odesy. Cez tento ukrajinský prístav chodila väčšina obchodu.“
Európska únia je rozširovaniu celkom otvorená, hodnotí expert, no pripomína, že moldavská opozícia často hovorí o Maďarsku ako o vzorovej krajine. Neliberálny, no formálne demokratický štát s intenzívnymi vzťahmi s Ruskom a Čínou, ktorý akcentuje „tradičné hodnoty“ podľa Cingela priťahuje politikov, ktorí formálne nie sú proruskí.
Paradoxne ich v tejto polohe môže udržať aj Stoianoglova prehra v prezidentských voľbách. Ak by s podporou proruských strán vyhral, už by sa „nemohol tváriť, že je za EÚ, aj za Rusko, aj za všetkých“, hovorí analytik. „Jeho voliči ho posunuli do roviny, že ak by vyhral, musel by im prispôsobiť aj svoju rétoriku.“
Tesné referendum o proeurópskej orientácii vidí Cingel aj ako varovanie Európskej únii, ktorá by mala Moldavsku viac pomáhať v boji s ruskými hybridnými hrozbami.
