Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Najbližší spojenci Washingtonu v Európe sa pripravujú na možné narušenie transatlantických vzťahov v prípade, že v utorkových voľbách zvíťazí bývalý prezident Donald Trump.
Európski lídri tvrdia, že po tom, čo už jednu vládu Donalda Trumpa zažili, sú na ďalšie roky lepšie pripravení.
Vedia, ako okolo Trumpa diplomaticky našľapovať a majú pripravené rôzne pohotovostné plány v oblasti bezpečnosti a obchodu.
Napriek tomu tieto prípravy podľa ich slov nezmiernili obavy z návratu lídra, ktorý pohrozil rozvrátením spojenectva v rámci NATO, prisľúbil vysoké dovozné clá a povedal, že Spojené štáty opäť odstúpia od Parížskej klimatickej dohody.
A v niektorých ohľadoch pripúšťajú, že Európa je teraz menej pripravená na to, aby sa s Trumpom vyrovnala, ako bola v minulosti.
V článku sa dočítate:
- prečo je Nemecko obzvlášť zraniteľné,
- o Trumpovom prístupe k ruskej vojne na Ukrajine,
- akých spojencov by Trump v EÚ získal.
Odkázaní sami na seba
Naposledy, keď bol Trump v Bielom dome, narazil v Európe na "rozhodný hlas" - nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Dnes však kontinent nemá žiadneho lídra jej formátu, ktorý by slúžil ako Trumpova protiváha.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron je politicky oslabený, keďže stratil vládnu väčšinu. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa zmieta v koaličných bojoch a čelí rastu krajnej pravice. Rating britského premiéra Keira Starmera po tri a pol mesiacoch vo funkcii dosahujú rekordné minimá.
„Čo sa stane, ak bude v Amerike po druhýkrát zvolený prezident, ktorý vyhlási NATO za zastarané a nebude viac ochotný plniť bezpečnostné sľuby?“ pýtal sa minulý týždeň svojich priaznivcov Friedrich Merz, líder nemeckej Kresťanskodemokratickej únie. „Potom budeme odkázaní sami na seba. A tým nemyslím len nás Nemcov, ale aj nás Európanov.“
Rozhovory s pätnástimi úradníkmi, politikmi, diplomatmi a poprednými analytikmi v piatich európskych krajinách naznačujú, že bez ohľadu na to, kto vyhrá, čaká európsky región prehodnocovanie svojej závislosti od Spojených štátov.

Viceprezidentka Kamala Harrisová vyhlásila, že aliancia NATO je „železná“. Niektorí vysokopostavení európski predstavitelia a diplomati sa však domnievajú, že ako prezidentka by išla viac v stopách prezidenta Baracka Obamu než prezidenta Joea Bidena a pozornosť USA by nasmerovala na východnú Áziu.
Jej poradca pre národnú bezpečnosť, Philip Gordon, je odborníkom na Európu a podporuje „pretrvávajúcu“ podporu Ukrajine. Vyslovil sa však aj za „realistickejšiu dohodu medzi Európou a Spojenými štátmi“.
„Bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby v USA, sa pozornosť USA v budúcnosti bude čoraz viac sústreďovať na Indo-Pacifik. Európania budú musieť pre svoju bezpečnosť urobiť ešte viac,“ povedal pre denník The Washington Post hovorca nemeckého ministerstva obrany Michael Stempfle.
V prevažnej miere sa však obavy európskych predstaviteľov sústreďujú na Trumpa. Aj v Bruseli si na jeho návrat pripravujú stratégiu, uvádzajú diplomati.
Príprava na obchodnú vojnu
Naposledy, keď bol Trump vo funkcii, zaviedol clá na dovoz ocele a hliník z Európskej únie. Tentoraz však tvrdí, že by zašiel ešte ďalej. V kampani sa zasadzoval o najvýraznejšie zvýšenie ciel za posledných takmer sto rokov.
„Poviem vám, Európska únia znie tak pekne, tak krásne, však? Všetky tie milé európske malé krajiny, ktoré sa spájajú,“ povedal v utorok na zhromaždení v Pensylvánii. „Neberú si naše autá. Neberú si naše poľnohospodárske výrobky. V Spojených štátoch predávajú milióny a milióny áut. Nie, nie, nie, budú musieť zaplatiť vysokú cenu.“
Nemecko, ktoré je častým Trumpovým terčom, sa zdá byť obzvlášť zraniteľné. Najväčšia európska ekonomika stagnuje. Nemecký automobilový priemysel už hovorí o bezprecedentných škrtoch a zatváraní závodov. A vyhliadka na obchodnú vojnu s Trumpom tu vystupňovala obavy z recesie. Nemecký hospodársky inštitút varoval, že Trumpove clá by mohli viesť k stratám pre nemecké spoločnosti vo výške 162 miliárd dolárov.
Predstavitelia EÚ preto vypracovali zoznamy odvetných ciel a zároveň mapujú, akú stratégiu pri rokovaniach zvoliť. Niektorí odborníci predpokladajú, že by mohli Trumpa upokojiť ponukou spolupráce proti nekalým obchodným praktikám Číny alebo prísľubom, že zvýšia dovoz do USA.
„Mnohí sa nazdávajú, že by sme mali byť lepšie pripravení a nespoliehať sa na to, že obchodná vojna nenastane iba preto, lebo v to dúfame,“ povedal európsky diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa podelil o interné diskusie.
Európska závislosť od Spojených štátov
V Bruseli, administratívnom hlavnom meste Európskej únie a sídle veliteľstva NATO, sa hovorí o bezpečnostných opatreniach voči Trumpovým krokom.
Neistý je tiež Trumpov záväzok voči Ukrajine v jej vojne proti Rusku. Trump síce povedal, že chce pomôcť Ukrajincom, „pretože mu je tých ľudí ľúto“, no zároveň obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zo začatia konfliktu. Trump tiež odmietol povedať, že chce, aby Ukrajina zvíťazila, a podľa ľudí oboznámených s týmto plánom súkromne naznačil, že by vojnu ukončil nátlakom na Ukrajinu, aby prenechala nejaké územie Rusku.
Počas predvolebnej kampane sa Trump chválil, že by rád povzbudil Rusko, aby zaútočilo na spojencov NATO, ktorí nevynakladajú dostatok prostriedkov na obranu.
Európski predstavitelia sa v snahe zabezpečiť sa proti prípadnému obratu Bieleho domu v otázke Ukrajiny snažili presadiť balíky pomoci ešte pred novembrovými voľbami. Nové velenie NATO tiež prevzalo niektoré povinnosti Pentagonu, pokiaľ ide o koordináciu vojenskej pomoci Kyjevu.

Európske krajiny tiež zvyšujú svoje vojenské výdavky - na najvyššiu úroveň od studenej vojny. Je to čiastočne reakcia na predchádzajúce Trumpove reči v súvislosti so záväzkami krajín NATO vynakladať dve percentá HDP na obranu, no aj ruskú hrozbu a pocit, že zaistenie európskej bezpečnosti si vyžaduje menšiu závislosť od Spojených štátov.
„Je fakt, že Joe Biden je pravdepodobne posledným prezidentom, ktorý je skutočne transatlantický v tradičnom zmysle - z hľadiska jeho charakteru a kariéry,“ povedal Thomas Erndl, konzervatívny nemecký politik a podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné veci. „Preto musí Európa prevziať väčšiu zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť.“
O európskej armáde sa v súčasnosti príliš nehovorí. Snaha o „strategickú autonómiu“ však zahŕňa úsilie o zvýšenie výroby zbraní a formalizáciu regionálnych bezpečnostných partnerstiev. Berlín a Londýn minulý týždeň uzavreli prelomovú dohodu, na základe ktorej budú nemecké vojenské plavidlá operovať zo základne v Škótsku a budú spoločne vyvíjať bezpilotné lietadlá a zbrane dlhého doletu.
V súvislosti s týmto úsilím však európski predstavitelia uznávajú, že strata podpory USA v oblasti obrany by znamenala ochromujúci úder. Vojna na Ukrajine jasne ukázala, ako veľmi by Európania mali problém zostať bez spojencov.
Jasní favoriti
Trumpovi právnici podali minulý týždeň Federálnej volebnej komisii mimoriadnu sťažnosť, v ktorej tvrdia, že členovia britskej Labouristickej strany sa zapojili do „očividného zahraničného zasahovania“ tým, že dobrovoľne spolupracovali s kampaňovým tímom Kamaly Harrisovej.
Britský premiér Keir Starmer obvinenia odmietol s tým, že dobrovoľníci chodili tam a späť každé volebné obdobie. Snažil sa tiež zmierniť obavy, že táto epizóda poškodí jeho vzťahy s prípadnou Trumpovou administratívou.
Aj napriek tomu by Trumpovo vládnutie mohlo znamenať diplomatické napätie s niektorými tradičnými spojencami Washingtonu a zároveň posilniť osobnosti európskej krajnej pravice.
„Na akú Európu sa budeme pozerať po Trumpovom víťazstve?“ pýta sa Rosa Balfourová, riaditeľka Carnegie Europe. „Takú, v ktorej budú mať radikálni pravicoví lídri väčšiu možnosť ovplyvňovať agendu, a Európu, ktorá bude potenciálne v rozklade v súvislosti s Ukrajinou.“
Európski diplomati tvrdia, že sa naučili, ako s Trumpom jednať - ako hrať na jeho ego a umožniť mu, aby si mohol nárokovať na nejaké víťazstvo. Európske vlády sa tiež snažili nadviazať viac kontaktov v Trumpovom tábore a v Republikánskej strane, než mali naposledy.
Trump má však v Európe jasných favoritov. Prvoradým z nich je Viktor Orbán. „Je to nekontroverzná postava, pretože hovorí: ‚Takto to bude, a tým sa to končí,‘“ povedal Trump o neliberálnom maďarskom lídrovi, ktorý ovládol v Maďarsku súdnictvo, útočí na mimovládne organizácie a vyhlásil vojnu médiám a LGBT+ ľuďom.

Orbán vo štvrtok vyhlásil, že „drží palce“ Trumpovmu víťazstvu.
„Trump bude mať problém nájsť dobré vzťahy s nemeckou alebo francúzskou vládou, takže bude hľadať zadné dvierka a Orbán by bol rád jednými z nich,“ povedal Péter Kreko, riaditeľ budapeštianskeho think tanku Political Capital.
Orbán by sa mohol objaviť ako Trumpov emisár v Európe, napríklad v otázke stiahnutia podpory pre Ukrajinu. Nie je však jasné, koľkých ďalších európskych lídrov by Orbán mohol získať na svoju stranu.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová by mohla poslúžiť ako vplyvnejší spojenec. Meloniová, vychádzajúca hviezda európskej krajnej pravice, už má s Trumpom blízkeho spoločného priateľa: Elona Muska. Trumpovi predstavitelia verejne označili Meloniovú za „prirodzenú partnerku“.
Takéto partnerstvo však v žiadnom prípade nie je isté. Talianski predstavitelia poznamenávajú, že Meloniová je vernou zástankyňou Ukrajiny a s Bidenom mala pomerne vrelý vzťah. Klesajúce výdavky Talianska na obranu by tiež narazili na jedinú najväčšiu Trumpovu výčitku v Európe: že európske krajiny netiahnu za jeden povraz v NATO. Meloniová tiež pravdepodobne uprednostní Európu pred vzťahmi s USA v prípade obchodnej vojny vyvolanej Trumpom.
„Nebude Trumpovi slúžiť, potrebuje Európu,“ povedal vysokopostavený európsky predstaviteľ oboznámený s talianskou politikou, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nebol oprávnený hovoriť s novinármi.
Prezidentské voľby USA 2024

- Výsledky volieb prezidenta USA 2024
- Novým americkým prezidentom sa stane Donald Trump
- Volebná mapa USA
- Kompletné výsledky prezidentských volieb v USA
- Trump sa vracia do Bieleho domu. Čo to znamená pre Ameriku a Európu
- Trump porazil Európu
- Životopis kandidáta Donalda Trumpa
- Životopis kandidátky Kamaly Harrisovej