MADRID. Počet obetí prívalových dažďov a rozsiahlych záplav na juhovýchode Španielska stúpol zo 158 na najmenej 205, informovali miestne úrady.
Záchranári sa naďalej pokúšajú dostať do odrezaných oblastí a v budove súdu v meste Valencia podľa agentúry Reuters zriadili dočasnú márnicu.
Desiatky osôb sú naďalej nezvestné, vláda do pátrania nasadila ďalšie stovky vojakov.
Varujú pred ďalšími búrkami
Záplavy, ktoré od utorka zmietajú vozidlá, rúcajú mosty a pokrývajú mestá bahnom, sú podľa agentúry AFP najničivejšou takouto katastrofou v Španielsku za posledné desaťročia. Podľa národnej meteorologickej služby AEMET v meste západne od Valencie v utorok večer za osem hodín spadol takmer ročný úhrn zrážok.
Živel zasiahol najmä región Valencia, odkiaľ hlásili už 202 potvrdených úmrtí. Dve obete od štvrtka evidujú v regióne Kastília-La Mancha a jednu v Andalúzii.
Do pátracej a sanačnej operácie vo Valencii sa v piatok zapojilo ďalších 500 príslušníkov armády, uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová pre štátnu spravodajskú stanicu RTVE.
Pridali sa tak k 1205 vojakom, ktorí prečesávajú mestá a dediny pokryté nánosmi bahna, aby našli preživších a spriechodnili cesty. Pri prehľadávaní trosiek im pomáhajú aj drony a psy.
Bez dodávok elektriny vo Valencii zostáva podľa stanice BBC asi 40-tisíc ľudí. Približne 114-tisíc postihnutých odberateľov malo elektrinu v piatok opäť k dispozícii.
Vo Valencii je stále obmedzená premávka na desiatkach ciest, najmä druhej triedy, a nejazdia vysokorýchlostné vlaky medzi Valenciou a Madridom.
Minister dopravy Óscar Puente povedal, že dúfa v obnovenie prevádzky na vysokorýchlostnej železnici medzi Valenciou a Madridom do dvoch týždňov, hoci predtým hovoril až o troch týždňoch. Dnes uviedol, že niektoré úseky nie sú tak poškodené, ako sa pôvodne domnievali.
Skeptický bol však na strane prímestských vlakov do Valencie. Tri z piatich liniek majú podľa neho dlhé úseky veľmi poškodené a potrvá "mesiace" kým budú opravené. Na zvyšných dvoch by však mohla byť prevádzka obnovená čoskoro.
Premiér Pedro Sánchez zopakoval, že Španielsko urobí všetko, čo bude potrebné, aby pomohlo ľuďom zotaviť sa z náhlych povodní.
Po návšteve španielskej meteorologickej služby a civilnej agentúry pre mimoriadne situácie ocenil "bezhraničnú obetavosť španielskej spoločnosti".
Miestne médiá tiež informovali, že polícia od utorka zadržala päť desiatok ľudí kvôli rabovaniu obchodov v oblastiach zasiahnutých záplavami vo Valencii.
Španielske úrady podľa svetových agentúr varujú pred očakávanými ďalšími búrkami. Meteorologická služba už vydala výstrahy pred prudkými dažďami v meste Tarragona v Katalánsku, ako aj na časti Baleárskych ostrovov.
V celom Španielsku pokračuje trojdňový štátny smútok, ktorý vláda vyhlásila od štvrtka do soboty.
K vzniku ničivej búrky prispelo oteplenie mora
K vzniku ničivej búrky výrazne prispelo oteplenie Stredozemného mora. Zhodujú sa na tom experti oslovení médiami. Vyššie teploty mora zosilneli intenzitu búrky typu DANA, ktorá je v Španielsku pomerne bežná. Bilanciu obetí však ovplyvňuje aj účinnosť varovných systémov.
Búrky typu DANA, ktoré majú v španielčine aj všeobecný názov studená kvapka (gota fría), sú pre túto oblasť typické. Často ich sprevádzajú intenzívne zrážky. Dažde však v regióne Valencie boli medzi utorkom a stredou mimoriadne výdatné.
Podľa agentúry Reuters tento typ búrok vzniká, keď sa masa studeného vzduchu dostane nad teplejšie more. To vedie k formácii veľmi vlhkého prostredia a silne nasýtených mrakov. Tomuto fenoménu sú nadmerne vystavené regióny na juhu a východe Španielska aj kvôli blízkosti k Stredozemnému moru a Atlantickému oceánu.
Španielsky klimatológ Jorge Olcina v rozhovore s agentúrou EFE povedal, že kvôli otepleniu Stredozemného mora vznikajú búrky DANA, ktoré vedú k zrážkam porovnateľným s hurikánom v Karibiku či tajfúnom v Ázii. Kvôli svojej vysokej teplote Stredozemné more "odovzdáva veľké množstvo energie a vytvára búrky s veľkou energiou".
Ničivé povodne v uplynulých týždňoch zasiahli aj Francúzsko a strednú Európu, pripomenul denník Le Monde. "Vo všetkých týchto prípadoch bolo oteplenie Stredozemného mora dynamitom," povedal francúzskemu denníku expert na prírodné katastrofy z univerzity v Zaragoze Antonio Aretxabala. "Frekvencia a intenzita týchto extrémnych prejavov počasia sa bude zosilňovať," dodal Aretxabala.
Najvyššia teplota Stredozemného mora dosiahla v okolí Španielska v polovici augusta, keď namerali 28,47 stupňa, povedala agentúre AP expertka Carola Koenigová.
Podľa Olcinu však teploty zostali vysoké aj v poslednom čase a dosahovali 23 až 24 stupňov. Za rizikovú sa pritom v tomto období považuje teplotu mora nad 20 stupňov.
Systém varovania
Medzinárodné štatistiky Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) však ukazujú, že počet obetí, ktoré spôsobujú extrémne prejavy počasia, výrazne ovplyvňuje aj fungovanie systémov varovania. Ich zlepšenie viedlo v rokoch 2011 až 2020 k poklesu počtu obetí. Práve o fungovaní systému varovania sa v súvislosti s ničivými povodňami z tohto týždňa vedie medzi politikmi a expertmi v Španielsku diskusia.
Niektoré miestne médiá v tejto súvislosti poukazujú aj na to, že mnoho Španielov nevie, ako sa v takýchto situáciách správať.
"Učili nás, čo máme robiť pri požiari alebo ako sa chrániť počas horúčav. Stále však mnohí nevedia, čo robiť a nerobiť pri prívalových dažďoch či povodniach. A to, ako sme teraz videli, môže viesť k tragédiám," citoval denník El Periódico experta na komunikáciu o klimatických zmenách z madridskej Nebrijovej univerzity Daniela Rodriga.
Na záberoch zo súčasných záplav napríklad vidno mladých ľudí utekajúcich zatopenými ulicami, ako sa snažia ukryť v autách, zatiaľ čo voda stúpa. To je ale veľmi nebezpečné. Na fotografiách vidno stovky áut nahromadených v uliciach, ktoré zmietla veľká voda.
"Bolo to ako cunami, videl som autá, ako ich voda vyniesla do prvého poschodia budov," opísal podľa televízie RTVE policajt Iván García, ktorý pomáhal vo valencijskom meste Alfafar.
Denník ABC napísal, že v jednom z najhoršie zasiahnutých valencijských miest Paiporta, kde sú desiatky obetí, mnohí zomreli, pretože sa snažili zachrániť svoje autá.
Odborníci citovaní denníkom El Periódico apelujú aj na posilnenie preventívnych opatrení proti udalostiam, ako sú prívalové dažde a povodne. "Mnohí sa hnevajú, keď požadujeme zastaviť niektoré činnosti, pretože sa domnievajú, že to narúša ich životy," uviedol Santi Segalà z katalánskeho meteorologického strediska.
V tejto súvislosti spomenul príklad Spojených štátov, kde sú ľudia zvyknutí evakuovať sa pred príchodom hurikánov.
"Je lepšie prijať preventívne opatrenia, aj keď sa nakoniec nič vážne nestane," povedal Delgado. Treba podľa neho väčšiu osvetu, aby sa nestávali také prípady ako teraz, keď ľudia počas prívalových dažďov vychádzali zo svojich domovov a snažili sa ujsť autom, zatiaľ čo voda už začala stúpať.
Podľa expertov sa musí začať v školách. "V Stredomorí sú prívalové dažde bežné a my vieme, že so zmenou klímy budú tieto javy čoraz bežnejšie a extrémnejšie. Preto je nepochopiteľné, že školy neučia deti, ako sa v týchto prípadoch správať," myslí si environmentálny pedagóg Sera Huertas. Napríklad v južnom Taliansku sa podľa neho deti odmalička učia, ako reagovať v prípade zemetrasenia. V Japonsku sa v školách hovorí o tom, čo robiť, keď príde tajfún. "Aj v Španielsku by sa to isté malo učiť, a to pre prípady všetkých klimatických javov, ktorým sme vystavení," dodal Huertas.
Ale nielen deti by mali dostať takéto informácie. "Potrebujeme informačné kampane zamerané na dospelých, rovnako ako sa to robí pri príchode vlny horúčav, a tiež pre skupiny, ktoré sú obzvlášť zraniteľné," uviedol Huertas.
