Text je prepisom z podcastu denníka SME Dobré ráno. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
Premiér Robert Fico v stredu 30. októbra odletel do Číny. Stretne sa s predsedom vlády Li Čchiangom, prezidentom Si Ťin-pchingom, otvorí podnikateľské fórum v Pekingu a zavíta aj do závodu spoločnosti Gotion, ktorá chce na Slovensku stavať prvú veľkú baterkáreň.
„Dnes vidíme, že slovenská zahraničná politika voči Číne sa vrátila do pôvodných koľají, ktoré predchádzajúce vlády Roberta Fica prezentovali. Je to naivný oportunizmus, ktorý sa pozerá na vzťahy čisto ekonomickou optikou a ignoruje všetky ostatné aspekty,“ hovorí výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) MATEJ ŠIMALČÍK.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa mení slovenská zahraničná politika voči nedemokratickým krajinám,
- či môže Ficovo slovo zavážiť, čo sa týka vojny na Ukrajine,
- akou hrozbou by mohla byť spolupráca s Čínou na úrovni strategických investícií,
- ako by sme sa mali k Číne správať.
Robert Fico svoju návštevu Čínskej ľudovej republiky považuje za najvýznamnejšiu cestu v tomto roku. Chystá sa aj do Vietnamu. Zároveň sme rušili ambasády v Nórsku či Dánsku, otvárajú sa nové v Tanzánii a Malajzii. Mení sa slovenská diplomacia voči nedemokratickým krajinám?
Určite sa celkové nastavenie zahraničnej politiky Slovenska za posledný rok významne zmenilo. Aj keď sa na to pozeráme čisto optikou vzťahov s Čínou, tak ani predchádzajúce vlády s ňou neodmietli udržiavanie ekonomických vzťahov, vždy tam však bolo povestné ale a ochota zaoberať sa aj kritickými témami.
Či už išlo o porušovanie ľudských práv priamo v Číne, alebo bezpečnostné dosahy čínskeho pôsobenia v Európe a vzájomných obchodných vzťahov, čo sú pre nás dôležité témy. Bola tu snaha balansovať medzi obchodom a celkovou bezpečnosťou, pokiaľ ide o vzťahy s autoritárskymi režimami. Momentálne tieto tendencie upadli.
Dnes vidíme, že slovenská zahraničná politika voči Číne sa vrátila do pôvodných koľají, ktoré predchádzajúce vlády Roberta Fica prezentovali. Je to naivný oportunizmus, ktorý sa pozerá na vzťahy čisto ekonomickou optikou a ignoruje všetky ostatné aspekty.
Je však zaujímavé, že dnes sa takáto politika voči Číne dostáva do omnoho väčšieho stretu s európskym mainstreamom ako v minulosti.
Vidíte to ako suverénnu politiku na všetky štyri svetové strany, ako to stále Fico prezentuje?
Politika na všetky štyri svetové strany to určite je, ale určite nie je suverénna. Stavia sa do servilných pozícií a vytvára riziká, ktoré môžu byť v budúcnosti negatívne využité proti našej krajine.
Vytvárajú sa riziká nových ekonomických závislostí, ktoré poznáme zo skúsenosti s Ruskom. Vedia byť veľmi problematické. Dnes je tu také riziko v prípade Číny.
Cesta do Číny je podľa Fica mimoriadne dôležitá. Podľa opozície je v rozpore so záujmami Slovenska Čítajte Fico tvrdí, že tam ide riešiť dve veci. Jednou je diskutovanie o mierových možnostiach riešenia konfliktu na Ukrajine. Si Ťin-pching tento rok hostil ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu a vyzval na zorganizovanie medzinárodnej konferencie, na ktorej by sa zúčastnilo Rusko aj Ukrajina. Môže Ficovo dohováranie nejako zavážiť, keď sa pozrieme na veľkosť našej krajiny a na jej váhu v medzinárodnom meradle?
Nestaval by som to do roviny toho, že akú máme váhu. Tá úvaha je sama osebe absurdná.
Čína je dnes jedným z najvýznamnejších partnerov Ruska. Rôznymi spôsobmi mu pomáha od diplomatického cez ekonomické až po takmer vojenské. Minimálne prebieha čulý obchod s tovarmi dvojakého použitia, ktoré sú veľmi dôležité pre ruský zbrojný priemysel. Iní európski politici sa o to pokúšali, zatiaľ neúspešne.
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, Čína má svoje vlastné záujmy, bude ich sledovať. Dialóg s Robertom Ficom alebo akýmkoľvek iným európskym premiérom to nezmení, pokiaľ sa nezmení základ čínskeho kalkulu. To by muselo prísť na program dňa uvaľovanie extenzívnych sankcií napríklad na Čínu v súvislosti s Ukrajinou.
Jediné, čo uvidíme ako súčasť rokovania o Ukrajine medzi Robertom Ficom a čínskymi predstaviteľmi, bude len opakovanie toho istého – prihlásenie sa k čínskemu naratívu o vojne, že odmietame agresiu, ale treba sa rozprávať so všetkými a treba tolerovať údajne ruské legitímne bezpečnostné záujmy v Európe.
Druhý rozmer je to, že Čína sa týmto stáva čoraz významnejším hráčom európskej bezpečnosti. Často vytýka Západu, že sa stará do bezpečnostných problémov v regióne Indo-Pacifiku, že vyváža svoje problémy.
Dnes Čína robí to isté v Európe v čoraz väčšej miere a stáva sa aktérom, ktorý sa snaží ovplyvňovať vývoj bezpečnostnej architektúry v Európe. Pred tým by sme mali veľmi výrazne spozornieť.
Fico sa chce počas svojej návštevy venovať aj ekonomickej spolupráci s Čínou. Vzal so sebou aj 80 zástupcov podnikateľského sektora a má ísť aj na návštevu závodu spoločnosti, ktorá má na Slovensku stavať baterkáreň. Nakoľko je spolupráca s Čínou na úrovni strategických investícií pre Slovensko možnou hrozbou?
Existujú ekonomické záujmy, pre ktoré chcú či už firmy alebo štáty v nejakej miere s Čínou spolupracovať. Druhá vec je však otázka, ako spolupracovať tak, aby sa maximalizovali benefity a minimalizovali riziká. Toto mi zatiaľ v slovenskej diskusii o Číne a o aktuálnej hospodárskej politike voči nej chýba.
Pokiaľ ide o baterkáreň a odvetvie elektromobility, Ficova politika je čiastočne pokračovaním trendu, ktorý bol nastavený v minulom volebnom období.
Prvá väčšia investícia do elektromobility bolo Volvo. Často ho označujeme ako švédsku automobilku, ale v skutočnosti je čínska, keďže jej akcionárom je čínska automobilka Geely. To bola prvá lastovička čínskej elektromobility na Slovensku.
Potom prišlo oznámenie o baterkárni v Šuranoch, ktorú tu má stavať Gotion. Memorandum bolo podpísané už pár dní po tom, ako bola vymenovaná Ficova vláda. To znamená, že gro rokovaní prebehlo ešte za predchádzajúcich vlád.
Napríklad minister dopravy Jozef Ráž mladší (nom. Smeru) spomínal, že si vie predstaviť, že by na Slovensku Číňania stavali aj diaľnice. Bol si dokonca v Číne pozrieť aj raziaci stroj na tunely. Ako sa pozeráte na to, ak by sme Číňanov mali v takýchto investíciách?
V tomto prípade nejde o investície, ale skôr o participáciu na verejných zákazkách. Nejde o dovoz financií z Číny na tieto projekty. Naopak, ide o vyvážanie peňazí zo Slovenska.
Bez ohľadu na to, akú nakoniec bude mať zapojenie čínskeho partnera podobu, nejde o investíciu z čínskej strany. Ide čisto iba o zapojenie sa dodávateľov. Môže to byť potenciálne problematické.
Pokiaľ sa bavíme o rekonštrukcii diaľničných mostov, o výstavbe železničnej trate z Bratislavy do Komárna, spomína sa vodná elektráreň na Ipli či tunel Karpaty, to sú všetko strategicky významné infraštruktúrne projekty. Niekto by si mohol myslieť, že pokiaľ sa bavíme o výstavbe diaľnic a mostov, že ide o liatie betónu a asfaltu. To zďaleka neplatí. To sú vysoko elektronizované projekty. Dochádza tam k enormnému toku dát. Podobné je to aj pri železniciach.
Je to potenciálne bezpečnostné riziko, ak tam budú zapojení takí čínsky dodávatelia, pri ktorých vieme, že existujú problémy, čo sa týka napríklad kybernetickej bezpečnosti. Pokiaľ by tam bol aj element financovania, či už cez PPP projekty, alebo cez úverové linky, tak je otázkou, aké budú benefity pre slovenských dodávateľov.
Zo skúseností iných štátov vieme, že často sa využíva na výstavbu čínsky materiál a čínski pracovníci. To znamená, že kapitál odchádza z krajiny. Nie je reinvestovaný v podobe toho, že by boli zapojení subdodávatelia. To potom vedie k otázke, či takéto projekty majú ekonomický zmysel pre Slovensko.
Musíme hľadať cesty, ako riešiť verejný dlh do infraštruktúry. V kontexte, keď sme členský štát Európskej únie, to nie je pravdepodobne najlepšia cesta, ako sa do tohto pustiť.
Ráž chce diaľnice od Číňanov. Z Poľska ich vyhodili, Čierna Hora takmer skrachovala Čítajte Ak Čínu nemôžeme ignorovať, ako s ňou jednať? Ako sa pripraviť napríklad pri vstupe do obchodného vzťahu tak, aby nakoniec nebol nevýhodný pre Slovensko?
Je viacero postupov, na ktoré sa treba pozerať. V prvom rade je vždy dobré nevystupovať zo základného rámca, na ktorom existuje úzus v rámci Európskej únie.
Číne veľmi vyhovuje, keď môže aplikovať svoju politiku rozdeľovania a panovania, keď k jednotlivým štátom pristupuje odlišne. Tým im dáva popudy na to, aby neboli jednotné v postupe voči nej. Je určite veľmi dôležité hľadať v čo najväčšej miere jednotu, pokiaľ ide o prístup k Číne.
Hľadanie jednoty bolo pri poslednej väčšej príležitosti pomerne náročné. Videli sme to pri hlasovaní o vyrovnávacích clách na elektromobily vyrobené v Číne.
Slovensko sa napríklad proti tomu veľmi ohradzovalo. Premiér vytváral naratív o tom, že Európska komisia sa snaží otvoriť s Čínou obchodnú vojnu, že to poškodí viac EÚ ako Čínu a že čínskym elektromobilom treba konkurovať nie clami, ale kvalitou.
To je veľmi zaujímavý moment, lebo čínske elektromobily sú síce v mnohých ohľadoch veľmi kvalitné, ale nekonkurujú len kvalitou. Vyšetrovanie Európskej komisie ukázalo, že benefitujú z veľkej časti zo štátnej pomoci, a tým dokážu na globálnom trhu znižovať svoju cenu.
Úroveň štátnej pomoci pre rôznych výrobcov v Číne nie je rovnaká. Aj preto sú clá diferencované. Benefitujú z nej nielen čínski výrobcovia. Preto clá dopadajú aj na elektromobily, ktoré sú vyrobené v Číne, ale sú európskych značiek. Výsledkom sú teda diverzifikované colné sadzby, ktoré zmazávajú rozdiel.
Nie úplne, ale odstraňuje nerovné pole pôsobenia a vytvára priestor pre európskych výrobcov automobilov, aby zlepšili svoju ponuku a stali sa konkurencieschopnejšími.
Masívna štátna podpora a obrovská nadprodukcia. Ako Čína ničí západných výrobcov Čítajte Potom je však otázka ohľadom bezpečnosti takýchto modelov áut. Keď napríklad tieto firmy dostávajú štátnu pomoc, do akej miery napríklad potom štát môže ovplyvňovať výrobu napríklad aj pri iných technologických gigantoch z Číny?
Nie všetky firmy, ktoré v Číne pôsobia, sú štátne podniky, veľa je súkromných. To ale neznamená, že čínska vláda nemá nástroje, akými by mohla ovplyvňovať ich konanie.
Dnes vieme o tom, že v najväčších čínskych firmách musia byť povinne zriadené stranícke výbory, ktoré dohliadajú na stranícku morálku. Zároveň vieme o tom, že existujú v Číne zákony, najmä v oblasti bezpečnosti, ktoré prikazujú čínskym občanom a firmám spolupracovať so štátnym aparátom v prípade, že si to vyžiada. Odtiaľ vyplývajú nejaké riziká.
Práve o povinnosti poslúchnuť príkazy čínskych tajných služieb sa veľmi diskutovalo v súvislosti s 5G sieťami a čínskymi dodávateľmi týchto technológií.
Tento rozmer je aj pri elektromobiloch, keďže v omnoho väčšej miere využívajú dáta. Mohlo by to byť v nejakej miere použité proti nám. Doteraz sme v prípade Slovenska videli pomerne malú ochotu umožniť vstup čínskych technologických firiem.
Za minulého volebného obdobia sa podarilo, že dnes v zásade v slovenských 5G sieťach čínski dodávatelia nie sú. Dnes však vidno snahu o zbližovanie sa s týmito firmami.
Ako môže Ficov výjazd byť vnímaný našimi európskymi partnermi?
Pozitívne vnímaný určite nebude.
Do Číny jazdili premiéri z rôznych európskych štátov. Podstatné je to, v akej miere dokázali balansovať protichodné záujmy. Tu vidíme výrazný odklon smerom k rýdzo ekonomickému prístupu bez toho, aby zároveň prebiehala snaha o prenos technológií z Číny ku nám.
Existuje aj rozmer toho, do akej miery sa budú okrem ekonomických vzťahov zbližovať aj politické pozície. To bude na programe dňa pri otázke Ukrajiny.
Na stole je podpis strategického partnerstva medzi Slovenskom a Čínou. Už to iba prispieva k problému, ktorému dnes čelíme. Pre našich spojencov v rámci EÚ a NATO sa stávame nedôveryhodnejším partnerom.
