TBILISI, BRATISLAVA. Na námestí pred gruzínskym parlamentom sú zhromaždené tisícky ľudí.
Blikajú modré policajné majáky, z megafónu sa ozýva hlas rečníka. Účastníci nesú gruzínske a európske vlajky, z reproduktorov sa po prejave ozve Beethovenova Óda na radosť.
V gruzínskej metropole Tbilisi sa od víkendu konajú protesty, keďže parlamentná opozícia a prezidentka Salome Zurabišvili sú presvedčené, že voľby boli zmanipulované v prospech proruskej populistickej strany Gruzínsky sen.
V tejto atmosfére navštívil gruzínsku metropolu maďarský premiér Viktor Orbán a vstúpil do sporu na strane Gruzínskeho sna, keď vyhlásil, že niet pochýb o tom, že voľby boli slobodné a demokratické. Na námestí ho však opozičný protest vypískal.
"Opozícia sa snaží dokázať, že voľby boli sfalšované, Gruzínsky sen sa snaží dokázať, že boli regulárne," komentuje pre denník SME Teimuraz Inasaridze, gruzínsky novinár, ktorý voľby pokrýval v dvoch regiónoch.
Hovorí, že sám bol svedkom množstva zásahov a porušení zákona od prvého momentu.
"Od našich pozorovateľov mám informácie o množstve incidentov a o sofistikovanosti a rôznych podobách nezrovnalostí," vyhlásila gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili.
Tvrdí, že oficiálne výsledky idú proti dlhodobým trendom prieskumov verejnej mienky, osobitne odkedy krajina schválila "ruský zákon" a odkedy boli protesty v uliciach, "v ktorých ľudia ukázali, že si želajú európsku cestu".
Ruským zákonom kritici označujú zákon o "zahraničných agentoch", ktorý vznikol podľa podobných noriem v Rusku a Maďarsku.
V článku sa dočítate:
- Aká atmosféra vládne v Gruzínsku po pochybných voľbách,
- čo videl gruzínsky novinár vo volebných miestnostiach,
- kam sa môže krajina uberať ďalej.
Zvládli to aj bez Rusov
Gruzínsko je dlhodobo rozdelené medzi priaznivcov proeurópskej cesty, ktorí sú stúpencami prezidentky a opozičných strán, a priaznivcami strany Gruzínsky sen, ktorá býva označovaná za proruskú.
"Čokoľvek, čo sa v tomto regióne deje, je nejako ovplyvnené Ruskom. Gruzínsky sen už 12 rokov razí politiku normalizácie vzťahov s Ruskom, osobitne v ekonomickej rovine. Takže sa tak zväčšuje aj rola Ruska," komentovala stav pre Deutsche Welle analytička Sonja Katharina Schiffers z Nadácie Heinricha Bölla.
"Osobne som nevidela ruskú aktivitu pri falšovaní hlasov, ale podľa mňa to ani nie je nevyhnutné. Kremeľ vládnucu stranu podporuje verejne, napríklad pri schvaľovaní zákona o zahraničných agentoch, pri spochybňovaní zahraničných pozorovateľov. Tí, ktorí tu zasahovali do volieb, vedia, ako to majú robiť a ruskú pomoc ani nepotrebujú," zhodnotila.
"Pozoroval som voľby v dvoch okrskoch, od prvých momentov ich sprevádzali incidenty," hovorí pre SME gruzínsky novinár Teimuraz Inasaridze. Pred volebnými miestnosťami podľa neho agitovali aktivisti organizácií prepojených na vládu a tlačili na voličov, aby volili "správne".
"Volební pozorovatelia boli pod tlakom, aby nezaznamenali narušenia volieb a nesťažovali sa. Moji kolegovia aj ja o tom máme fotografické dôkazy aj videozáznamy," dodáva.
"Podľa mojich pozorovaní voľby sprevádzalo množstvo porušení, ktoré môžu mať významný dosah na finálne výsledky," zhodnotil novinár.
Protesty sa podľa neho momentálne konajú v Tbilisi, no regióny sú pokojné.
Nemecká analytička považuje za podozrivé aj nadmerne vysoké počty hlasov pre Gruzínsky sen v oblastiach s nadpriemernou účasťou. Podľa nej to naznačuje, že tam voličov k miestnostiam zvážali hromadne.
Prezidentka Salome Zurabišvili v rozhovore s BBC neobvinila Kremeľ z ovplyvňovania volieb priamo, no vyhlásila, že výsledok ovplyvnila "ruská špeciálna operácia". Vláda podľa nej používala ruské metódy propagandy a mala k dispozícii ľudí z Ruska.
"Nezrovnalosti sa dejú všade, v každej krajine," reagoval pre britskú stanicu gruzínsky premiér Irakli Kobachidze zo strany Gruzínsky sen, ktorá voľby formálne vyhrala so ziskom 54 percent hlasov.

Aká kampaň, také voľby
Hoci Viktor Orbán, premiér aktuálne predsedajúcej krajiny v Rade Európskej únie, vyhlásil, že niet pochybností o demokratickosti volieb, pozorovatelia medzinárodných organizácií sú si menej istí.
"Voľby sprevádzala vysoká polarizácia politického aj mediálneho prostredia, nenávistné prejavy proti opozícii a občianskej spoločnosti a nepriateľstvo proti úradu prezidentky," napísal v správe Iulian Bulai, šéf delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Kvalita volieb podľa jeho hodnotenia odráža predvolebný vývoj, v správe spomína aj podozrenia z kupovania voličských hlasov, organizovaného zastrašovania osobitne vo vidieckych oblastiach a pochybnosti o nestrannosti štátnych inštitúcií.
"Vyjadrujeme obavy ohľadom podmienok volieb, osobitne ohľadom nespravodlivého prostredia, ktoré podkopáva dôveru vo volebné výsledky a vysvetľuje aj reakciu na ne. Týmito pochybnosťami by sa inštitúcie mali zaoberať," konštatuje správa pozorovateľskej misie.