TBILISI. Gruzínska volebná komisia vyhlásila za víťaza parlamentných volieb vládnu stranu Gruzínsky sen, uviedol server Hlas Ameriky (Voice of America).
Zoskupenie, ktoré má blízko k Rusku, po sčítaní takmer všetkých hlasov získalo vyše 54 percent.
Výsledok je ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí verili v úspech opozície. Hlavné opozičné strany výsledky neuznávajú.
Monitorovacia misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedla, že voľby boli všeobecne dobre zorganizované, objavili sa však prípady kupovania hlasov a opakovaného hlasovania, atmosféra bola všeobecne napätá.
Porušovali sa pravidlá
OBSE tiež konštatovala, že voľby ponúkli široký výber, nerovnaké finančné podmienky ale podľa nej podkopávajú dôveru vo výsledok. Existujú aj otázky o nestrannosti štátnych inštitúcií. Organizácia hovorila aj o atmosfére nenávisti a zastrašovania.
Gruzínska opozícia odmieta uznať víťazstvo strany Gruzínsky sen vo voľbách Čítajte "V regiónoch sme však bohužiaľ boli očitými svedkami opakovaného hlasovania, fyzického napadnutia pozorovateľov volieb zo strany volebnej komisie, nátlaku na voličov a dokonca aj vkladania viacerých volebných lístkov jednou osobou," poznamenala česká europoslankyňa za Pirátov Markéta Gregorová, ktorá bola súčasťou pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu.
Gruzínska skupina pre monitorovanie volieb ISFED uviedla, že zaznamenala porušenie volebných pravidiel, vrátane situácií, keď niekto nacpal do volebných urien veľa volebných lístkov naraz, zastrašovanie voličov a podplácanie, čo mohlo výsledky ovplyvniť.
Pri sčítaní hlasov, z ktorých väčšina bola odovzdaná elektronicky, ale žiadne závažné pochybenia nevidela.
Na križovatke
Volebná komisia ani strana Gruzínsky sen zatiaľ na tvrdenia skupiny nereagovali, už v sobotu ale hovorili o slobodných a spravodlivých voľbách.
"Je to svetovo vzácny prípad, keď jedna strana dosiahne takýto úspech v takejto ťažkej situácii," poznamenal k výsledkom zakladateľ Gruzínskeho sna, miliardár Bidzina Ivanišvili. Podľa neho to ukazuje na "talent Gruzíncov".
Viacerí politici aj médiá voľby dopredu označovali za hlasovanie, v ktorom ľudia vyberú medzi Európou a Ruskom.
Prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová hovorila o voľbe medzi "európskou budúcnosťou a ruskou minulosťou", zatiaľ čo Ivanišvili varoval pred možnosťou, že Gruzínsko bude zatiahnuté do vojny na Ukrajine. V Gruzínsku žije asi 3,7 milióna ľudí.
Gruzínsko dlho patrilo medzi postsovietske krajiny s najsilnejšou západnou orientáciou. Jej vzťahy so Západom však silno ochladli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani vo februári.
Gruzínska vláda odmietla zaviesť protiruské sankcie a rétorika Gruzínskeho sna začala byť v čoraz väčšej miere proruská. Opozícia aj Západ vládnucu stranu obviňujú zo zavádzania autoritárskej politiky v štýle súčasného ruského režimu.
Gruzínsko je kandidátom na členstvo v EÚ, dvadsaťsedmička ale kvôli krokom vlády prístupový proces pozastavila.
