WASHINGTON. Miliardár Elon Musk, narodený v Juhoafrickej republike, počas krátkeho obdobia v 90. rokoch pracoval v Spojených štátoch nelegálne, keď budoval startup.
V sobotu na to upozornil americký denník The Washington Post (WP).
Pracoval nelegálne
WP uviedol, že Musk prišiel v roku 1995 do mesta Palo Alto v americkom štáte Kalifornia, aby nastúpil na Stanfordovu univerzitu, no na štúdium sa nikdy nezapísal. Namiesto toho vytvoril softvérovú spoločnosť Zip2, ktorú v roku 1999 predal za približne 300 miliónov dolárov.
Denník citoval dvoch odborníkov na prisťahovalecké právo, podľa ktorých by sa Musk bol musel zapísať na riadne štúdium, aby si ako študent zachoval platné pracovné povolenie. To podľa dvoch jeho bývalých spolupracovníkov získal okolo alebo v roku 1997.
Sám Musk v podcaste z roku 2020, ktorý cituje WP, povedal, že v USA bol legálne, ale "mal som sa venovať študentskej činnosti". "Mal som povolené robiť prácu, ktorá akoby podporovala čokoľvek," tvrdil.
Na žiadosť o vyjadrenie sa k článku WP bezprostredne nereagoval Musk, jeho právnik Alex Spiro a ani jedna z jeho štyroch spoločností - SpaceX, Tesla, sociálna platforma X a The Boring Company.
Musk vo svojich príspevkoch na X podľa agentúry AFP často odsudzuje počet prisťahovalcov bez dokladov, ktorí prekračujú hranice Spojených štátov z Mexika, alebo opakuje zdiskreditované konšpiračné teórie.
Podporuje Trumpa
Najbohatší muž sveta taktiež otvorene podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA vypísaných na 5. novembra. Na podporu jeho kampane už údajne daroval približne 119 miliónov dolárov.
Exprezident USA dlhodobo vykresľuje migrantov ako votrelcov a zločincov a počas svojho úradovania v rokoch 2017-2021 prijal prísne opatrenia na obmedzenie legálnej a nelegálnej migrácie.
V prípade svojho znovuzvolenia tiež sľubuje uskutočniť najväčšie deportácie v dejinách Spojených štátov a Muska dosadiť do vedenia komisie pre efektívnosť vlády, ktorú chce zriadiť.
WP v piatok oznámil, že v nadchádzajúcich voľbách v USA nepodporí demokratku Kamalu Harrisovú ani republikána Trumpa. Redakcia novín pritom podporovala niektorého z uchádzačov o Biely dom viac ako tri desaťročia.
