TEHERÁN, BRATISLAVA. Izraelská armáda v sobotu uskutočnila najrozsiahlejší útok na Irán, ktorý islamská republika zažila od osemdesiatych rokov 20. storočia.
Izraelský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, pre denník The Washington Post uviedol, že medzi ciele patrili vojenské prostriedky vrátane zariadení na výrobu rakiet, miest protivzdušnej obrany a vojenských základní.
Podľa ďalšieho izraelského predstaviteľa, ktorý sa tiež zhováral s The Washington Post pod podmienkou zachovania anonymity, útoky nezasiahli iránsku ťažbu ropy ani miesta jadrového výskumu – ciele, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou vyvolali ďalšiu eskaláciu medzi blízkovýchodnými krajinami.
Spojené štáty sa pokúšali zmierniť očakávanú reakciu Izraela na súkromných rokovaniach aj prostredníctvom verejných vyhlásení: americký prezident Joe Biden povedal, že nepodporí izraelský útok na iránsku jadrovú infraštruktúru a nemyslí si, že Izrael by mal zaútočiť na iránske ropné polia.
Teherán bude teraz musieť posúdiť škody, ktoré Izrael spôsobil na jeho území s vedomím, že ak zaútočí znova, Izrael zasiahne ešte tvrdšie, uvádza BBC.
V článku sa dočítate:
- čo by mohlo znamenať mediálne zľahčovanie situácie,
- kedy niektoré vlády očakávali útok Izraela,
- čoho sa obávajú krajiny Perzského zálivu,
- prečo Irán obvinil USA z podieľania sa na útoku.
Teheránska panoráma
Irán na niekoľko hodín uzatvoril svoj vzdušný priestor, ale iránske médiá zľahčovali rozsah izraelského útoku. Agentúra Tasním, ktorá je napojená na iránsky zbor Islamských revolučných gárd, zdieľala na sociálnych sieťach záber z panorámy Teheránu so slovami: „Na tomto zábere nie je žiadny oheň ani dym.“
„Je to [však] v ostrom kontraste s tým, čo vidíme na iránskych sociálnych sieťach,“ povedal pre BBC Behnam Ben Taleblu, pracovník Nadácie pre obranu demokracií.
Izrael vykonal odvetný útok na Irán, mieril na vojenské ciele Čítajte Mediálne zľahčovanie situácie v Iráne by podľa BBC mohlo napríklad znamenať aj snahu o skoncovanie s prístupom odplaty – podobnú stratégiu by však mohla narušiť existencia dôkazov o rozsahu škôd alebo obetí.
Agentúra DPA uvádza, že Izrael vystrelil rakety minimálne na dvadsať cieľov v troch vlnách. Zahynuli štyria vojaci, tvrdí iránska armáda.
Schopnosť zasiahnuť ciele
Izrael v súčasnosti vedie rozsiahlu vojnu s palestínskou skupinou Hamas v Pásme Gazy a libanonskou organizáciou Hizballáh v Libanone.
Sobotňajšia reakcia bola odvetou za iránsky útok pred troma týždňami, v ktorom na Izrael vystrelil takmer 200 rakiet. Irán vtedy reagoval na zabitie vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v Bejrúte a vpád izraelských vojsk do Libanonu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil iránsky útok za „veľkú chybu“ s tým, že Izrael následne niekoľko týždňov pripravoval a naznačoval blížiacu sa vojenskú operáciu namierenú na Irán.
K palebným výmenám medzi dvoma štátmi dochádza v čase stúpajúceho napätia v regióne, ktoré odštartoval útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Teroristi vtedy zabili 1137 ľudí a zajali 251 rukojemníkov.
Avšak priame ostreľovanie raketami medzi Izraelom a Iránom začalo až pred šiestimi mesiacmi, keď Izrael zrovnal so zemou iránsku ambasádu v Sýrii, kde zahynuli dvaja členovia Islamských revolučných gárd.
Irán následne vyslal na Izrael vyše 300 rakiet a dronov, z ktorých takmer všetky zachytili izraelské a americké systémy protivzdušnej obrany v spolupráci s ostatnými vládami v regióne.
Izrael o niekoľko dní neskôr zase zareagoval operáciou, ktorá bola navrhnutá tak, aby poslala Teheránu správu bez toho, že by zvýšila šance na totálnu vojnu: počas útoku vystrelil na ciele v blízkosti jadrového laboratória, ale útok nepoškodil iránsku jadrovú infraštruktúru, tvrdí jadrový dozorný orgán OSN.
Izraelský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pre The Washinton Post uviedol, že cieľom izraelského útoku bolo vtedy len oznámiť Iránu, že Tel Aviv má schopnosť zasiahnuť ciele v krajine.
Živé spomienky
Každý v regióne vedel, že izraelská reakcia príde, ale niektoré vlády očakávali, že Izrael na Irán zaútočí až po amerických prezidentských voľbách, uvádza BBC.
Podľa Veľkej Británie by Irán nemal reagovať na izraelské útoky. „Ďalšia eskalácia nie je v žiadnom záujme,“ uviedol britský premiér Keir Starmer.
Irán však vyhlásil, že na útok Izraela odpovie. Islamské revolučné gardy v posledných dňoch opakovane zdôrazňovali, že rázne zareagujú na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela. Podľa agentúry Tasním „niet pochýb“ o tom, že Izrael bude čeliť primeranej reakcii na akékoľvek podniknuté kroky.
Saudská Arábia izraelský útok odsúdila, pričom ho označila za porušenie medzinárodných zákonov a noriem a vyzvala všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a znížili eskaláciu konfliktu.
USA podporujú právo Izraela na sebaobranu. Londýn a Rijád vyzvali na zdržanlivosť Čítajte Izraelský útok dôrazne odsúdil aj Katar. Opísal ho ako „jasné“ porušenie medzinárodného práva a tiež vyzval všetky dotknuté strany, aby zachovali zdržanlivosť.
Americký minister obrany Lloyd Austin zase ubezpečil izraelskú vládu, že Spojené štáty podporujú právo Izraela na sebaobranu, no Pentagón uviedol, že nebol do útoku nijako zapojený – arabskí spojenci USA v Perzskom zálive totiž majú dôvod byť podľa BBC nervózni, keďže na Arabskom polostrove sú vybudované americké základne.
Vlády arabských štátov Perzského zálivu nedávno povedali Iránu, že nedovolia, aby ich územia boli použité v izraelskom útoku na islamskú republiku. Iránska misia pri OSN uviedla, že izraelské bojové lietadlá zaútočili na niekoľko iránskych vojenských a radarových miest z Iraku a obvinila USA zo spoluúčasti na sobotňajšom útoku.
BBC pripomína, že Saudská Arábia má stále živé spomienky na to, ako ľahko Iránom podporované milície v Iraku dokázali spôsobiť vážne škody na saudskoarabských petrochemických zariadeniach v roku 2019.
