ŠTRASBURG. Europoslanci vo štvrtok v Štrasburgu prijatým uznesením odsúdili represie azerbajdžanského režimu voči aktivistom, novinárom, opozičným lídrom a ďalším osobám vrátane občanov Európskej únie.
Úniu zároveň vyzvali na ukončenie závislosti od vývozu plynu z Azerbajdžanu.
Uznesenie bolo prijaté 453 hlasmi za, 31 europoslancov bolo proti a 89 sa hlasovania zdržalo.
Vyzývajú aj na prepustenie novinárov
Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali azerbajdžanské orgány pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva, aby prepustili všetky svojvoľne zadržiavané alebo väznené osoby pre ich politické názory a aby stiahli všetky politicky motivované obvinenia. Europarlament "vyjadruje hlboké znepokojenie nad prostredím strachu, ktoré sa v krajine vytvorilo a v dôsledku ktorého je občianska spoločnosť fakticky umlčaná".
Prijaté uznesenie tiež žiada, aby bola zaručená sloboda tlače a prejavu a aby neboli obmedzované mediálne organizácie. Vyzýva preto azerbajdžanskú vládu, aby prepustila novinárov vrátane Ulviho Hasanliho, Sevinja Vagifqiziho a Alasgara Mammadliho.
Europarlament taktiež vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, najmä predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby nadchádzajúcu klimatickú konferenciu OSN COP29 (11. - 22. novembra) využili ako príležitosť pripomenúť Azerbajdžanu jeho medzinárodné záväzky a aby sa vo svojich kontaktoch s tamojšími orgánmi zmysluplne zaoberali stavom ľudských práv v krajine.
Zvýšený dovoz plynu
Odvolávajúc sa na obavy, že zvýšený dovoz plynu z Azerbajdžanu do EÚ by mohol byť kompenzovaný dovozom ruského plynu z Baku, poslanci vyzvali EÚ na ukončenie jej závislosti od vývozu plynu práve z Azerbajdžanu. Žiadajú tiež Európsku komisiu (EK), aby pozastavila platnosť memoranda o strategickom partnerstve v oblasti energetiky z roku 2022.
Poslanci Európskeho parlamentu v uznesení opäť potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Azerbajdžanu aj Arménska a podporili normalizáciu ich vzťahov na základe zásad vzájomného uznávania územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s Vyhlásením z Almaty z roku 1991. Žiadajú taktiež stiahnutie azerbajdžanských vojsk z celého zvrchovaného územia Arménska.
V uznesení tiež europarlament vyzýva Baku, aby sa zdržal ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v regióne Náhorného Karabachu. V neposlednom rade poslanci odsúdili svojvoľné zatýkanie občanov EÚ na základe falošných obvinení zo špionáže.
Každá budúca dohoda o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom musí byť podľa europoslancov podmienená prepustením politických väzňov z Baku, vykonaním právnych reforiem, zlepšením celkovej situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ako aj preukázaním svojej skutočnej pripravenosti verne sa mierové rokovania so susedným Arménskom po azerbajdžanskej ofenzíve v Náhornom Karabachu v roku 2023.
Varujú pred spoluprácou s Azerbajdžanom
Za uznesenie hlasovali aj slovenské europoslankyne Lucia Yar (Obnovme Európu/PS) a Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH), ktoré varujú pred ďalšou spoluprácou s Baku. Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika) bol proti, i keď s niektorými časťami jeho znenia súhlasí.
Podľa Yar a Lexmann bolo dôležité prijať toto uznesenie, pretože v krajine dochádza k dlhodobému obmedzovaniu občianskej spoločnosti a porušovaniu ľudských práv. Lexmann uviedla, že tamojší režim pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva podkopáva snahy o mier a stabilitu v regióne, a upozornila tiež na etnické čistky arménskych kresťanov.
"Azerbajdžan sa prepadá do čoraz hlbšej autokracie. A potvrdili to aj nedávne prezidentské a parlamentné voľby," povedala Yar.
Myslí si, že je dôležité pred blížiacou sa klimatickou konferenciou COP29 v Baku využiť pozornosť sveta a poukázať na politickej úrovni na represie, ktoré sa v krajine dejú v oblasti ľudských práv a demokracie. Uznesenie je podľa nej zdvihnutý varovný prst pre Azerbajdžan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky, ak chce byť pre EÚ spoľahlivým partnerom.
Situácia v regióne je podľa Uhríka komplikovaná. Prijaté uznesenie obsahuje podľa neho výstižné pasáže, najmä so znepokojením v súvislosti s ničením kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v Náhornom Karabachu, ako aj obmedzovaním slobody prejavu či dodržiavaním ľudských práv.
Lexmann a Yar sú aj pre uvedené dôvody proti spolupráci s Azerbajdžanom, a to aj pokiaľ ide o snahu nahradiť dodávky plynu z Ruska. "Už pred dvoma rokmi som upozornila lídrov EÚ, že Alijev nám predáva ruský plyn, pričom sa tvári, že je ich. Vítam, že sa nám v EP podarilo presadiť uznesenie, ktoré jasne požaduje, aby Únia ukončila dohovory s týmto režimom a dovoz plynu," skonštatovala.
Pokračujúce provokácie Číny voči Taiwanu
Poslanci Európskeho parlamentu odsúdili aj pokračujúce vojenské provokácie Číny voči Taiwanu a odmietli uznať akúkoľvek jednostrannú zmenu súčasnej situácie v Taiwanskom prielive.
Pokusy o zmenu pomerov, najmä za pomoci sily alebo nátlaku, EP nebude akceptovať a vyžiadajú si "rozhodnú reakciu". Uvádza sa v prijatom uznesení, za ktoré zahlasovalo 432 poslancov, 60 bolo proti a 71 sa zdržalo hlasovania.
Zákonodarcovia odsúdili "neopodstatnené" vojenské cvičenie Číny zo 14. októbra a pokračujúce vojenské provokácie proti Taiwanu. Uznesenie zdôrazňuje, že zvyšovanie vojenskej prítomnosti mení mocenskú rovnováhu v indo-pacifickom regióne.
Parlament dôrazne odmietol pokusy Číny skresľovať históriu a medzinárodné pravidlá. Poslanci zdôraznili, že rezolúcia OSN č. 2758 nezaujíma stanovisko k Taiwanu, stavia sa iba proti neustálemu úsiliu Číny blokovať účasť Taiwanu v multilaterálnych organizáciách a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili zmysluplnú účasť Taiwanu v medzinárodných organizáciách, akými sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodná organizácia pre civilného letectva (ICAO), Medzinárodná policajná organizácia Interpol a na Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy.
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali OSN, aby taiwanským štátnym príslušníkom a novinárom udelila právo na prístup do svojich priestorov.
Uznesenie spresňuje, že EÚ zostáva oddaná svojej politike "jednej Číny" ako politického základu vzťahov medzi Úniou a Čínou, europoslanci však dôrazne odsúdili vyhlásenia čínskeho prezidenta, že Čínska ľudová republika sa nikdy nevzdá práva na použitie sily vo vzťahu k Taiwanu. Podľa poslancov trvanie Pekingu na tom, že môže použiť donucovacie opatrenia na dosiahnutie zjednotenia s Taiwanom, je v rozpore s medzinárodným právom.
"Iba taiwanská demokraticky zvolená vláda môže zastupovať taiwanský ľud na medzinárodnej úrovni," uvádza sa v dokumente EP, ktorý zároveň vyjadruje znepokojenie nad tým, že Čína využíva dezinformácie na podkopanie dôvery v taiwanskú demokraciu a zvolenú vládu.
Poslanci upozornili, že čoraz agresívnejšie správanie sa Číny v jej susedstve, napríklad v Taiwanskom prielive a Juhočínskom mori, predstavuje riziko pre regionálnu a globálnu bezpečnosť. Vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoje vlastné námorné kapacity v tomto regióne.
V závere uznesenia EP vyjadril obavy aj z obnoveného záväzku Číny a Ruska posilňovať svoje vojenské väzby a odsúdil čínske dodávky vojenského vybavenia pre ruské ozbrojené sily.
