ANKARA, BRATISLAVA. Dvojica prikrčených útočníkov, muž a žena, oblečená v civile a vyzbrojená automatickými puškami, postupuje z parkoviska k vchodu do budovy, pred ktorým stoja chrómované turnikety. Zaútočila vo chvíli, keď si strážne služby striedali zmeny.
Útok sa začal v stredu večer na predmestí Ankary pred centrálou tureckej štátnej leteckej spoločnosti Turkish Aerospace Industries (TAI) výbuchom bomby na parkovisku. Potom dvojica spustila streľbu, ktorá si nakoniec vyžiadala päť ľudských životov a najmenej 22 zranených. Medzi obeťami boli aj útočníci.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bol v tom čase mimo vlasti, na summite lídrov štátov BRICS v ruskej Kazani.
Hoci sa k útoku priamo nik neprihlásil, Turecko z neho obvinilo Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, Európska únia aj USA považujú za teroristickú organizáciu.
V krajine sa pritom zrejme schyľovalo k nejakej forme mierového dialógu medzi vládou v Ankare a PKK a incident pred leteckou spoločnosťou ho môže narušiť.
Turecko zatiaľ reagovalo útokmi na kurdské ciele v Iraku a v Sýrii.
V článku sa dočítate:
- čo zatiaľ vieme o útoku v Ankare,
- kto za ním môže stáť,
- ako naň zareagovalo Turecko,
- ako mohol vyzerať mierový proces medzi Ankarou a PKK.
Útoky odsúdili Rusko aj NATO
Turecký minister vnútra Ali Yerlikaya, ktorý útok vztiahol na Kurdskú stranu pracujúcich, vo štvrtok povedal, že na miesto vyslali špeciálne jednotky a políciu, ktorým sa dvojicu útočníkov podarilo „neutralizovať“, napísal denník Financial Times.
„Odsudzujem tento otrasný teroristický útok a modlím sa k Bohu za milosť pre našich mučeníkov,“ vyhlásil podľa FT Erdogan, ktorý predčasne opustil summit v Rusku.
Okrem organizátora kazanského summitu Vladimira Putina skutok odsúdila aj Severoatlantická aliancia. „NATO stojí pri Turecku, svojom spojencovi,“ vyhlásil generálny tajomník aliancie Mark Rutte. Turecko je členom NATO od roku 1952.
Útok bol dobre pripravený. „Zdá sa, že útočníci mali informácie o budove a o vchodoch,“ napísal pre televíziu al-Džazíra jej ankarský reportér Sinem Koseoglu, podľa ktorého je mnoho expertov presvedčených, že šlo o plánovaný teroristický útok.
Putin sa už nemusí skrývať. Summit BRICS sa zišiel v Rusku Čítajte Turecko zaútočilo lietadlami
Spoločnosť TAI pracuje na výrobe a údržbe lietadiel a vyvíja aj drony, ktoré Turecko používa v boji proti základniam kurdských rebelantov.
Na teroristický útok Ankara zareagovala leteckými útokmi na pozície Kurdov v hornatej severnej časti Iraku a v Sýrii a podľa Financial Times zasiahla 32 cieľov.
„Turecké sily zasiahli vojenské a spravodajské zariadenia a muničné sklady,“ píšu FT s odvolaním sa na bezpečnostných predstaviteľov. Nejde pritom iba o ciele PKK, ale aj o ciele organizácie YPG – Oddielov ľudovej sebaobrany, ktorá je s PKK spriaznená.
Režim v Ankare zosilnil aj cenzúru internetu a médií.
Denník pripomína, že boj medzi Tureckom a Stranou kurdských pracujúcich pretrváva už štyri desaťročia a Ankara na pozície organizácie v Iraku a Sýrii útočí pravidelne. „Stredajší incident sa stal len niečo vyše roka po samovražednom útoku na vládnu budovu v Ankare, za ktorým tiež stála PKK.“
Mohli narušiť mierový proces
Líder krajne nacionalistickej strany MHP Devlet Bahceli nedávno navrhol, aby väznenému lídrovi Strany kurdských pracujúcich Abdullahovi Öcalanovi štát udelil milosť, ak sa zriekne násilia a organizáciu PKK rozpustí, napísal server Euronews.
Stránka píše, že prezident Erdogan sa medzitým snaží získať na svoju stranu prokurdskú Ľudovú stranu spravodlivosti a demokracie (DEM). S jej pomocou by mohol zmeniť ústavu, ktorá mu bráni kandidovať v ďalších voľbách. Nacionalista Bahceli je Erdoganovým spojencom a v minulosti bol zástancom vojenských útokov proti PKK.
Erdoganovo úsilie o zmenu ústavy a udržanie sa pri moci ho tak možno dotlačilo k rokovaniu s kurdskými stranami. Borzou Daragahi, reportér denníka The Independent, pre Times Radio povedal, že typ útokov, ku ktorému došlo v Ankare, je typický nielen pre Stranu kurdských pracujúcich, ale aj pre jej radikálne ľavicové odnože.
„Je tu aj politický kontext, v Turecku sa hovorilo o možnosti mieru medzi tureckou vládou a PKK. Toto môže byť úsilie niektorej z frakcií PKK, aby narušila mierový proces,“ tvrdí novinár.
Turecké noviny Türkiye Today poznamenali, že PKK sa od čias, keď ju riadil Abdullah Öcalan, zmenila a dnes je v nej viac centier moci. Od PKK, ktorá má základne v Iraku, sa oddelila organizácia YPG (Oddiely ľudovej sebaobrany), ktorá funguje v Sýrii a v boji proti Islamskému štátu sa stala spojencom Washingtonu, čo Ankaru rozčuľuje.
Öcalan už nad organizáciou nemá takú kontrolu ako v minulosti a výzvou na milosť Devlet Bahceli možno len testoval jeho vplyv na PKK, tvrdí turecký denník.
