KIŠIŇOV, BRATISLAVA. Moldavsko si v nedeľňajšom ľudovom hlasovaní tesne zvolilo proeurópske smerovanie.
V krajine na východ od Rumunska, ktorá okrem neho hraničí iba s Ukrajinou, súbežne prebehlo prvé kolo prezidentských volieb a referendum o tom, či sa do ústavy dostane ambícia vstúpiť do Európskej únie.
Proeurópska prezidentka Maia Sandu v prvom kole volieb zvíťazila a získala 40 percent hlasov. Podobne ako v takom prípade na Slovensku aj v Moldavsku sa musí konať druhé kolo volieb.
Voľby aj referendum pritom sprevádzali podozrenia z ruských vplyvových operácií.
Moldavsko získalo nezávislosť rozpadom Sovietskeho zväzu a počas celej samostatnej existencie ho sprevádza problém Podnesterska - separatistického regiónu zovretého medzi riekou Dnester a moldavsko-ukrajinskou hranicou.
V Podnestersku sú ruské "mierové jednotky", zhruba 1500 vojakov.
"Spoločnosť je veľmi polarizovaná a po 20. októbri vidíme, akoby dve Moldavská. Je to preto, že Moldavsko už od svojho vzniku, teda ešte keď vzniklo ako sovietska republika, zahŕňalo rôzne komunity - okrem etnických Moldavcov aj Rusov, prevažne na severe, aj Gagauzov na juhu. A potom je tu Podnestersko," hovorí Cristian Bolotnicov, novinár z moldavskej redakcie rádia Slobodná Európa.
"Tieto rozdiely je na volebných mapách vidieť vždy," povedal.
V článku sa dočítate:
- Ako je moldavská spoločnosť rozdelená,
- čo vieme o ruských vplyvových operáciách v krajine,
- kto sú prezidentskí kandidáti a čo môže rozhonúť o víťazovi,
- ako sa Moldavsko vysporadúva so separatistickou oblasťou.
Voľby v tieni vojny
Moldavsko nie je členom Európskej únie ani NATO, voľby v rozpoltenej krajine tak môžu mať historický význam v tom, kam sa vyberie.
V referende o zakotvení proeurópskeho smerovania do ústavy sa dokonca ešte v pondelok popoludní zdalo, že väčšina voličov sa vyslovila proti takejto zmene. Výsledok sa preklopil, keď volebné komisie začali započítavať hlasy moldavských občanov zo zahraničia.
Pri spočítaní 99,5 percenta hlasov bol výsledok 50,3 percenta za a 49,7 proti, informovala stránka EuroNews.
Moldavsko má od roku 2021 proeurópsku vládu, no priebežne je obeťou intenzívnych ruských vplyvových operácií.
Jednou z ich hlavných postáv je Ilan Shor, moldavský oligarcha sídliaci v Moskve, ktorého v roku 2023 moldavský súd odsúdil v neprítomnosti na pätnásť rokov za rozsiahly bankový podvod.
"Financuje rozsiahlu sieť ľudí, ktorí kupovali voličské hlasy. Ponúkali ľuďom 50 eur. V septembri polícia oznámila, že zhruba 130-tisíc Moldavcov dostalo takéto úplatky. Po nedeli prezidentka Maia Sandu povedala, že cieľom bolo ovplyvniť až tristotisíc ľudí. To je päť až sedem percent moldavských voličov," komentuje Bolotnicov.
Euronews pripomína, že moldavské úrady vo štvrtok rozložili sieť viac ako sto mladých ľudí, ktorí v Moskve dostali od súkromných žoldnierskych spoločností výcvik vo vyvolávaní spoločenských nepokojov.
"Niektorí z nich dostali špeciálny výcvik v partizánskych táboroch v Srbsku a Bosne," cituje Euronews moldavskú políciu.
"Hlasovanie prebehlo pod bezprecedentným tlakom a zastrašovaním z Ruska a jeho predĺžených rúk," cituje BBC Petra Stana, hovorcu Európskej komisie pre zahraničné veci.
Moldavská vláda sa proti ruskému zasahovaniu snaží bojovať, no často s malými úspechmi - niekedy pre legislatívu a pomalé procesy v justícii, niekedy aj pre korupciu v inštitúciách, hovorí Bolotnicov.
Prezidentka bola sklamaná
Hoci proeurópska prezidentka Maia Sandu vyhrala prvé kolo volieb, jej štáb otvorene priznával, že výsledok je horší, ako čakali. Na druhom mieste skončil s výsledkom 26 percent Aleksandr Stoianoglo, kandidát proruskej Socialistickej strany.
Druhé kolo volieb bude 3. novembra. "Jej rivali, ktorí do druhého kola nepostúpili, teda populista Renato Usatii a bývalá gagauzská guvernérka Irina Vlah, sa pravdepodobne spoja proti nej a podporia Stoianogla," prognózuje v reportáži BBC.
"Usatii môže voľby rozhodnúť, hoci ani to nie je isté. Stoianoglo reprezentuje viac proruských voličov, ale Usatii je viac centrista - volia ho proruskí aj proeurópski voliči. Takže bude zaujímavé sledovať, na čiu stranu sa pridá. V roku 2020 podporil Maiu Sanduovú, ale štyri roky predtým podporil exprezidenta Igora Dodona," vysvetľuje moldavský novinár.
Igor Dodon je predsedom Socialistickej strany a v júni sa v Bratislave zúčastnil na stretnutí "Bratislava, mesto mieru" , kde hovoril o vojne na Ukrajine v spoločnosti Ľuboša Blahu, Milana Uhríka či Jána Čarnogurského.
Maia Sandu už Usatiiho vyzvala, aby ju podporil v záujme proeurópskeho smerovania krajiny.
Diaspóra je dôležitá
"Najväčší problém je, že Maia Sandu so 42 percentami zrejme dosiahla svoj strop," tvrdí Bolotnicov.
Proruské spektrum dokáže vygenerovať viac. Podobne ako v prípade referenda, ktorého výsledok sa preklopil až po započítaní hlasov zo zahraničia, môže mať moldavská diaspóra dôležité slovo aj v druhom kole prezidentských volieb.
Najväčšou výzvou pre Sanduovú tak je, ako zvýšiť vlastný strop. Zahraniční Moldavci sú pre ňu dôležitou cieľovou skupinou. Navyše musí bojovať aj s faktom, že už nie je nováčik. V minulosti bola premiérkou a jej liberálna Strana akcie a solidarity v krajine vládne. Preferencie tak prirodzene klesajú a šance opozície stúpajú.
"Maia Sandu sa musela vyrovnať s utečeneckou krízou, energetickou krízou a ďalšími problémami," pripomína Bolotnicov, podľa ktorého bude proeurópska diaspóra voliť Sanduovú aj preto, že nemá inú alternatívu. Diaspóra je podľa Bolotnicova dôležitá, ale voľby preklopiť nedokáže. Sanduová musí zmobilizovať domáce publikum.
Hlasovali aj ľudia z Podnesterska
Kuriózna situácia podľa Bolotnicova nastala pri voličoch z odštiepeneckého Podnesterska. Regulárna moldavská vláda pre nich otvorila tridsať volebných miestností na území, ktoré má pod kontrolou, no v Podnestersku voľby zorganizovať nedokáže.
"Zhruba šestnásťtisíc ľudí z Podnesterska prišlo voliť a viac ako 35 percent z nich hlasovalo v referende za európsku integráciu. V Gagauzsku, ktoré má vláda pod kontrolou, podporilo zmenu ústavy iba päť-šesť percent ľudí," hovorí novinár.
"Tento rok sme mali kurióznu situáciu, vláda v Podnestersku sa pýtala moldavskej vlády, prečo neotvorila volebné miestnosti aj v Podnestersku, hoci je to tridsať rokov nedovoľovala," povedal.
Postoj moldavskej vlády k Podnestersku je podľa neho obozretný a transakčný. "Napríklad Rusko ponúkne päť miliónov kubických metrov plynu za mesiac. Ten plyn ide do Podnesterska a to zas ponúkne vláde v Moldavsku lacnú elektrinu z ruského plynu. A tá je životne dôležitá, takže Podnestersko benefituje z ruského plynu a regulérna vláda v Kišiňove zas z lacnej elektriny."
