Dátová analytička KATARÍNA GREENBERG (42) žije neďaleko Clevelandu v štáte Ohio, kde s manželom Američanom vychováva deti.
Hoci sa nepovažuje za rozhodnutú voličku, v nadchádzajúcich voľbách bude s určitosťou voliť demokratku Kamalu Harrisovú a je presvedčená, že jej kandidátka zvíťazí.
"Republikáni si akosi stále nedokážu zvyknúť na to, že by ich mohla viesť žena. Čo je zaujímavý paradox voči Slovensku. Máme rôzne problémy, ale ženu za prezidentku sme si už zvoliť dokázali," hovorí o strane, ktorá Amerike znova ponúka Donalda Trumpa.
Toho Greenberg za žiadnych okolností voliť nechce, no vie si predstaviť, že by v budúcnosti hlas dala aj republikánskemu kandidátovi.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma Katarína základné rozdeľujúce témy v americkej politike,
- prečo jej prekáža Trump,
- či sa v Amerike cíti bezpečne,
- ako vnímala Joea Bidena,
- čo očakáva od nového prezidenta USA.
Do akej miery vnímate americkú politiku?
Som občiankou USA a voliť môžem iba od septembra minulého roka. Zaujímavé je aj to, že som si nebola vedomá, že ako držiteľka zelenej karty som v komunálnych voľbách mohla voliť už skôr.
Takže toto sú moje prvé prezidentské voľby a je to aj prvý raz, čo sa snažím o politiku zaujímať viac.
Takže politiku sledujete ako bežný občan cez noviny, televíziu, podcasty.
Áno. Pracujem na plný úväzok, mám rodinu a domácnosť, čiže v rámci možností.

Do akej miery je politika témou v rodine alebo medzi priateľmi?
Pravidlá sú asi zhruba rovnaké ako na Slovensku, čiže o politike sa rozprávate iba s blízkymi ľuďmi alebo s tými, ktorí majú zhruba rovnaké zmýšľanie. Sú ľudia, ktorí sa radi púšťajú do debát, ktoré môžu vyústiť aj v hádku, ale ja nie. V mojom okolí takto komunikuje málokto.
Takže na pracovisku sa to nerozoberá, ale doma s manželom alebo v blízkej rodine sa rozprávame. Veľmi zaujímavé sú pre mňa rozhovory s otcom a bratom, ktorí žijú na Slovensku a ktorí mi vždy vedia poskytnúť pohľad zvonku a uhol pohľadu, ktorý pre mňa v USA nie je tak zrejmý.
“Úlohu hrá aj to, že republikáni si akosi stále nedokážu zvyknúť na to, že by ich mohla viesť žena. Čo je zaujímavý paradox voči Slovensku. Máme rôzne problémy, ale ženu za prezidentku sme si už zvoliť dokázali.
„
Európa vníma americké voľby intenzívne, ale inak ako Američania. Pozerá sa na Ukrajinu, na americkú vojenskú pomoc. Američania skôr citlivo vnímajú ekonomiku a zabezpečenie hraníc, čo sú aj silné témy republikánov. Je to tak aj vo vašom okolí?
Tých tém vidím viac. Okrem tých, ktoré ste spomenuli, výrazne vnímam tému plánovaného rodičovstva a interrupcií. Vnímam témy ohľadom vlastnenia zbraní.
Samozrejme, zahraničná politika rezonuje aj tu, teda vojna na Ukrajine a Izraelsko-Palestínsky konflikt sú témami debát.
Témy plánovaného rodičovstva a zbraní sú v Amerike dlhodobo toxické. Kde v týchto témach stojí vaše najbližšie okolie?
S manželom to vidíme zhruba rovnako. Ani jeden z nás, a toto sa týka aj svokrovcov, nie sme len na jednej strane. Nie sme čistí demokrati alebo republikáni, skôr sa snažíme hľadať zblíženia programov.
Obaja sme ochotní sa vydať na ktorúkoľvek stranu, ak nás tie programy oslovia.
Vo svojom okolí však vnímam aj silné identifikovanie sa so stranou, niekedy až bez ohľadu na to, čo tá strana reprezentuje.
Tu v Ohiu majú republikáni prevahu a tí ľudia sa často tvrdohlavo stavajú za tú značku "republikán". Mnohí to ani nepriznajú, čo je často len preto, že každý to vníma po svojom a nie všetci sa chcú púšťať do debát.
Američania hovoria, že Európania si často neuvedomujú, ako hlboko sú zbrane zakorenené v americkej kultúre. Tiež máte ten pocit?
Je to tak. Žijem tu pätnásť rokov a stále neviem pochopiť tú naviazanosť, skoro až paranoju ohľadom vlastníctva zbraní.