Text vyšiel pôvodne na ruskom nezávislom webe Meduza.
Ruská mediálna osobnosť Ksenia Sobčaková zverejnila 14. októbra nový rozhovor s Romanom Protasevičom, bývalým šéfom významného bieloruského opozičného telegramového kanála Nexta.
V roku 2021 Protasevič a jeho vtedajšia priateľka, ruská občianka Sofia Sapegová, cestovali letom spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu, keď bieloruské úrady nahlásili falošnú bombovú hrozbu a prinútili lietadlo pristáť v Minsku, kde pár zadržali.
Prípad zhoršil už jednako zlé vzťahy Bieloruska s Európskou úniou, čo viedlo k tomu, že Únia zakázala svojim leteckým spoločnostiam všetky cesty cez bieloruský vzdušný priestor.
Protasevič časom spolupracoval s bieloruskými štátnymi vyšetrovateľmi a nakoniec bol omilostený, rovnako ako Sapegová.
Sobčaková robila rozhovor s Protasevičom, za účasti bieloruského propagandistu Ryhora Azaronaka, v Minsku a trval viac ako dve hodiny. Meduza prináša hlavné poznatky z rozhovoru.
V článku sa dočítate:
- ako vníma pozíciu politického väzňa,
- prečo neopustil Bielorusko,
- či udával iné osoby.
O spolupráci s vyšetrovateľmi
Po otázke, prečo sa rozhodol spolupracovať s bieloruskými štátnymi vyšetrovateľmi po tom, ako viedol najväčšiu opozičnú stanicu v krajine počas protilukašenkovských protestov v roku 2020, sa Protasevič ohradil proti názoru, že od politických väzňov by sa malo očakávať, že odmietnu kompromis s orgánmi.
„Všetky tieto myšlienky, že ľudia by mali hrdinsky vzdorovať, poslať všetkých do hája, mlčať pri výsluchoch ako partizán – túto myšlienku najaktívnejšie propagujú ľudia, ktorí sa báli čeliť aj [15-dňovému] administratívnemu zatknutiu a utiekli z krajiny,“ povedal.
Protasevič to dal do kontrastu so svojou vlastnou situáciou, keď Sobčakovej povedal, že mu hrozí 25-ročný trest.
Opísal, čo si predstavuje, že sa stane, ak odmietne spolupracovať s úradmi: „Dostal by som svoju minútu slávy od opozičných médií, ktoré by povedali: ‚Pozrite, aký je to hrdina!‘ Bol by som vyhlásený za politického väzňa a bola by po mne pomenovaná nejaká ulička stredne veľkého európskeho mesta. A čo potom?“
O svojom rozhodnutí zostať v Bielorusku
Protasevič povedal, že viac ako rok po prepustení z väzenia plánoval opustiť Bielorusko a jednoducho čakal na príležitosť. Časom však začal túto stratégiu spochybňovať.
„Mal som niekoľko dobrých ponúk [v zahraničí] a stále ich mám, ale [nakoniec mi opäť napadlo]: ‚A čo potom? Aký je môj ďalší plán?‘ Celý život som bol novinárom, nie politikom,“ povedal.
Zdá sa, že Protasevič predpokladá, že politická kariéra v exile bude pre neho jedinou reálnou možnosťou, ak sa presťahuje na Západ.

Protasevič tiež naznačil, že po traumatizujúcom zatknutí a skúsenostiach z väzenia je možno jednoducho unavený z premýšľania o osude Bieloruska.
„Ďalšou veľkou otázkou je, či sa k tomu všetkému naozaj chcem vrátiť, najmä po tom, čo som prešiel samotným epicentrom - samotným mlynčekom na mäso,“ vysvetlil.
„Niektorí ľudia veria, že ak sa človek dostane do mlynčeka na mäso, mal by všetkých poslať do čerta, odmietnuť akúkoľvek spoluprácu a priniesť obete,“ hovoril, „pretože to počúvame od ľudí, ktorí vďaka akejsi veľmi zvláštnej irónii pred tým všetkým utiekli, ale medzitým propagujú obraz, že každý človek, ktorý sa dostane do väzenia pre politické udalosti, by si mal nevyhnutne vybrať utrpenie a byť hrdinom.“
O práci zvárača
Protasevič povedal, že po prepustení z väzenia si dlho hľadal prácu v oblasti IT, ale opakovane ho odmietali „pre riziko poškodenia reputácie“, a to aj zamestnávatelia, ktorí ho aktívne oslovili na pohovor.
„Urobil som si teda prieskum a uvedomil som si, že asi najlepšie na trhu práce by teraz bolo zváranie,“ povedal Sobčakovej. „Po prvé, je po ňom veľký dopyt a po druhé, plat nie je zlý, a to ani keď začínate.“
O obvineniach z udávania
Protasevič povedal, že hoci väčšina kritiky na internete, ktorej čelil za spoluprácu s vyšetrovateľmi, sa ho nedotkla, rozčuľuje ho, keď ľudia tvrdia, že poskytol svedectvo, ktoré pomohlo úradom uväzniť iných.
„Vždy sa týchto ľudí pýtam jednu jednoduchú otázku – povedzte mi mená osôb, ktoré sa kvôli mne dostali do väzenia,“ povedal.
Napriek tomu bývalý novinár priznal, že svedčil proti niektorým ľuďom, ale tvrdí, že jeho výpovede neviedli k žiadnemu novému zatknutiu.
„Veľa ľudí to nechápe. Je pravda, že som svedčil proti nejakým osobám, ale išlo o ľudí, ktorí boli v zahraničí alebo za mrežami,“ povedal.

O Sofii Sapegovej
Protasevič povedal, že nemôže prezradiť podrobnosti, ale vysvetlil, že s bieloruskými vyšetrovateľmi uzavrel dohodu, ktorá umožnila prepustenie ruskej občianky Sofie Sapegovej, jeho niekdajšej partnerky, s ktorou bol zatknutý.
„Mám veľkú úctu k ľuďom, ktorí si vyberú svoju cestu a držia sa jej až do konca, ale nevidel som zmysel v tom, aby som odmietol spolupracovať a urobil zo seba mučeníka,“ povedal.
„Uvedomil som si, že ak ma niekto dokáže vytiahnuť z tejto veľmi zlej situácie, som to len ja. A navyše, nielen vytiahnuť seba, ale aj druhú osobu [Sapegovú].“