Ukrajina Rusko Online: Ukrajina podľa Zelenského vníma NATO ako bezpečnostný dáždnik

Británia sa bude spolu s ďalšími európskymi krajinami podieľať na vývoji rakiet dlhého doletu, oznámil britský minister obrany.

"Spolu s Nemeckom, Francúzskom, Poľskom a niekoľkými ďalšími štátmi sa oficiálne zaväzujeme k programu (vývoja) rakiet dlhého doletu," povedal britský minister John Healey na okraj stretnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.

"Budeme pracovať na zlepšení integrácie, a tým aj účinnosti našich európskych systémov protivzdušnej obrany," povedal Healey novinárom.

Nespresnil dĺžku doletu rakety, na ktorej vývoji sa majú štáty podieľať. Podľa jeho slov sa krajiny na bližších detailoch ešte nedohodli.

Ešte v júli na summite NATO vo Washingtone oznámilo Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko, že budú spolupracovať na vývoji rakiet s dosahom viac ako 500 kilometrov.

Britský minister obrany ďalej uviedol, že Británia je pripravená v prípade potreby urýchlene vyslať tisíce vojakov do Estónska. Vojaci by posilnili východné krídlo NATO proti hrozbe zo strany Ruska. (TASR)

Vyše 40 krajín sa zaviazalo ku konkrétnym krokom zameraným na tzv. humanitárne odmínovanie Ukrajiny.

Oznámili to vo štvrtok organizátori medzinárodnej konferencie o likvidácii pechotných mín (UMAC2024) vo švajčiarskom meste Lausanne.

"Ukrajina sa stala najviac zamínovanou krajinou na svete," povedal účastníkom počas prvého dňa konferencie ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Priblížil, že od začiatku ruskej invázie z februára 2022 pokrývajú míny či nevybuchnuté bomby "približne štvrtinu" územia Ukrajiny.

Ide tak podľa jeho slov o problém obrovského rozsahu. "Hovoríme o (zamínovanej) oblasti s rozlohou približne 140-tisíc kilometrov štvorcových, čo je takmer trojnásobok rozlohy Švajčiarska," uviedol. Dodal, že podľa odborníkov by "mohlo prísť o život až 9000 civilistov", ak sa míny nezačnú likvidovať.

Naliehavosť tejto otázky zdôraznil aj švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

"Bez humanitárneho odmínovania nemáte poľnohospodársku výrobu, nemôžete nakŕmiť ľudí, nemôžete nechať deti hrať sa, nemôžete budovať priemysel," upozornil.

Švajčiarsko ako organizátor dvojdňovej konferencie UMAC2024 oznámilo, že zástupcovia jednotlivých krajín vo štvrtok v Lausanne prisľúbili, že pomôžu zabezpečiť "rýchlu a bezpečnú obnovu poľnohospodárskych oblastí" na Ukrajine.

Zaviazali sa napríklad aj k podpore výroby odmínovacích nástrojov priamo na Ukrajine, a prisľúbili, že budú zdieľať svoje skúseností a poznatky s cieľom celosvetovo tak podporiť "inovatívne metódy a technológie, ktoré zvyšujú účinnosť odmínovania".

Svetová banka už teraz odhaduje, že odmínovanie Ukrajiny vyjde na približne 34,2 miliárd eur, pričom táto suma podľa Šmyhala "pravdepodobne ešte porastie".

Ukrajinský premiér v tejto súvislosti zdôraznil potrebu väčšieho počtu odmínovacích strojov, ktoré podľa jeho slov dokážu za jeden deň vykonať prácu rovnajúcu sa zhruba 100 dňom tej manuálnej.

Šmyhal uviedol, že od takejto prvej konferencie o odmínovaní Ukrajiny, ktorá sa konala vlani v Chorvátsku, sa počet odmínovacích strojov na Ukrajine zvýšil z vtedajších 32 na takmer 100. Potrebný je však podľa jeho slov niekoľkonásobok uvedeného počtu. (TASR)

V ukrajinskej Katedrále svätého Michala vypukla bitka medzi veriacimi moskovskej a kyjevskej vetvy pravoslávnej cirkvi.

Polícia uviedla, že prípad vyšetruje pre podozrenie z výtržníctva. V prípade uznania viny hrozí aktérom bitky trest odňatia slobody na tri až sedem rokov.

Konflikt v katedrále, ktorej správcom bol doteraz duchovný verný Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu (UPC), vypukol po tom, ako duchovný hlásiaci sa k autokefálnej cirkvi na Ukrajine (PCU) prostredníctvom videopríhovoru oznámil, že katedrálny chrám v meste Čerkasy sa vracia pod správu prokyjevskej cirkvi a bude chrámom ozbrojených síl.

Farníci, ktorí podporujú UPC, prišli na obranu chrámu a zabarikádovali sa tam, pričom predtým násilím vyháňali kňazov a veriacich hlásiacich sa k autokefálnej PCU.

Potýčky medzi prítomnými, ktorí po sebe hádzali aj lavičky či hasiace prístroje, si vyžiadali 14 zranených. Stav 12 z nich si vyžiadal prevoz do nemocnice.

Bohoslužby v chráme odslúžil napokon duchovný PCU, dodala AFP. Pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v lete podpísal zákon, ktorý umožní zakázať na území Ukrajiny pôsobenie organizáciám spojeným s ruskou pravoslávnou cirkvou vrátane UPC.

Ukrajina sa usiluje udržiavať si od ruskej pravoslávnej cirkvi odstup už od roku 2014. UPC patriaca pod moskovský patriarchát vyhlásila v roku 2022 po vpáde ruskej armády na Ukrajinu nezávislosť od Moskvy, formálne sa však nevyhlásila za autokefálnu.

Ukrajinské úrady sa domnievajú, že UPC vzťahy s Moskvou de facto neprerušila a že časť duchovných - vrátane metropolitu Feodosija - sa k Moskve naďalej hlási. Ukrajina sa takýchto duchovných snaží odhaľovať.

AFP pripomenula, že najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill naďalej neochvejne podporuje inváziu Ruska na Ukrajinu. (TASR)

Slovensko by malo Ukrajine podľa Zelenského pomáhať, inak pocíti, čo všetko môže ruský prezident Putin spôsobiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem vyhlásil, že slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi povedal na stretnutí v Bruseli veľa vecí.

Išlo vôbec o prvé stretnutie Fica a Zelenského.

"Hovoril som s ním, ale bolo to medzi nami... Hovorili sme - a to je dobre," povedal Zelenskyj a ocenil, že Slovensko a Ukrajina udržiavajú kontakty na úrovni premiérov.

"Musíme pestovať vzťahy medzi našimi krajinami, to je dôležité. Jeho krajina nie je vo vojne, vďakabohu. Želám jeho ľuďom mier, a nie to, čo Putin naozaj dokáže priniesť," vyhlásil Zelenskyj.

Podľa neho Fico akoby necítil, čo všetko Putin dokáže spôsobiť. Zároveň vyzval Slovensko na podporu Ukrajiny. "(Putin) sa nezastaví, ak ho my nezastavíme," odkázal.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Putin má rád krajiny, ktoré môžu zastupovať jeho záujmy. "Putin je fanúšikom vojny," pokračoval a pomohol si príkladom, že keď sa Ukrajinci snažili ochrániť svoju severnú hranicu a vošli do ruskej Kurskej oblasti, miestni ľudia si o nich mysleli, že sú Američania alebo vojaci NATO. Boli však veľmi prekvapení, že ukrajinskí vojaci ich oslovili po rusky, poznamenal Zelenskyj.

"Miestni ľudia verili informáciám, že ich napadlo NATO. Putin vybudoval spoločnosť, kde ľudia žijú v dezinformáciách, a teraz ženie mladých ľudí na smrť. On bude brániť svet, ktorý vybudoval, a preto bude lepšie, ak sa nám ho podarí zastaviť," povedal Zelenskyj pred novinármi.

Vo svojom vystúpení sa taktiež poďakoval Ruttemu a Severoatlantickej aliancii za podporu Ukrajine čeliacej ruskej agresii a odkázal, že aj Ukrajina sa jedného dňa stane členom Severoatlantickej aliancie. (TASR)

USA uvalili sankcie na dve čínske firmy, ktoré vinia z pomoci Rusku s výrobou útočných dronov s dlhým doletom.

Sankcie sa týkajú spoločnosti Xiamen Limbach Aircraft Engine, ktorá vyrába motory pre ruské útočné drony dlhého doletu, a tiež firmy Redlepus Vector Industry, ktorá spolupracovala s už sankcionovaným ruským subjektom TSK Vektor s cieľom umožniť dodávku takýchto dronov do Ruska.

Obe čínske firmy podľa USA vyvíjali v spolupráci s Moskvou útočné drony dlhého doletu už od začiatku roka.

Na americký sankčný zoznam pribudol vo štvrtok aj ruský občan Artem Michajlovič Jamščikov, označovaný za skutočného vlastníka zmienenej ruskej firmy TSK Vektor, a jeden ďalší ruský subjekt, TD Vector, taktiež spájaný s dodávkami dronov z Číny.

USA dlhodobo obviňujú Peking z toho, že Moskve poskytuje materiálnu podporu, aby mohla pokračovať vo vedení vojny na Ukrajine. Peking trvá na tom, že Rusku ani Ukrajine nedodáva zbrane, pričom svoje obchodné vzťahy Moskvou označuje za normálne a legitímne. (TASR)

Lídri členských krajín EÚ v Bruseli ukončili diskusie o Ukrajine bez toho, aby sa hlbšie venovali "plánu víťazstva" Zelenského.

Zelenskyj pred novinármi potvrdil, že 18 lídrov EÚ sa vyjadrilo k jeho novému plánu a väčšina z nich ho podporila.

Magazín Politico však s odkazom na nemenovaných diplomatov EÚ upozornil, že šéfovia vlád a štátov ukončili diskusie o Ukrajine bez hĺbkových diskusií o tomto pláne a nemožno hovoriť ani o pokroku v súvislosti s pôžičkou do 45 miliárd eur, ktorú EÚ a skupina G7 prisľúbili Kyjevu do konca tohto roka.

Závery summitu upozornili iba na dôležitosť dodržiavania finančných záväzkov určených na podporu súčasného a budúceho vojenského rozpočtu Ukrajiny a jej obnovu. Súhlas je s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny.

Samotné aktíva Ruskej federácie nemôžu byť podľa platného práva dotknuté, zostanú však zmrazené do konca vojny a kým Rusko nenahradí škody spôsobené svojou agresiou.

Závery summitu k Ukrajine hovoria o tom, že EÚ bude aj naďalej poskytovať Ukrajine politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, kým to bude potrebné, s dodatkom, že "Rusko nesmie zvíťaziť".

Lídri sa zhodli na tom, že treba dokončiť prípravu opatrení pomoci cez Európsky mierový nástroj, ktoré uľahčia poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine. Závery hovoria aj o zintenzívnení a urýchlení vojenskej podpory, najmä systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet.

Šéfovia vlád a štátov dôrazne odsúdili pretrvávajúce ostreľovanie kritickej energetickej a civilnej infraštruktúry Ukrajiny zo strany Ruska, ničenie prístavnej infraštruktúry a útoky na obchodné lode. Podporili všetky snahy, verejné aj súkromné, o zvýšenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny pred zimou a aj opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany jadrových zariadení.

Do záverov sa dostala aj zmienka o znepokojení štátov EÚ správami o popravách ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Lídri sa zhodli na tom, že žiaden zločin nesmie zostať nepotrestaný a v tejto súvislosti je EÚ aj naďalej pripravená obmedzovať schopnosť Ruska viesť vojnu, a to aj ďalšími sankciami.

Lídri EÚ odsúdili podporu tretích krajín pre ruskú vojnu a vyzvali ich, aby prestali poskytovať akúkoľvek pomoc Rusku. To zahŕňa nielen priamu vojenskú podporu, ale aj dodávky tovarov s dvojakým použitím a položiek, ktoré využíva ruský vojenský priemysel. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dúfa, že presvedčí nemeckého kancelára o nutnosti poskytnúť Ukrajine rakety Taurus.

Chce by ho tiež presvedčiť na pozvanie Ukrajiny do NATO.

Zelenskyj konštatoval, že vďaka nasadeniu prostriedkov dlhého doletu ukrajinskej výroby spolu s britsko-francúzskymi raketami Storm Shadow/SCALP ukrajinská armáda potopila 23 ruských plavidiel pri okupovanom Kryme.

V súvislosti s postojom nemeckého kancelára k pozvaniu Ukrajiny do NATO Zelenskyj poznamenal: „Nikdy nepovedal nie, ale nikdy nepovedal ani áno. Budeme na tom pracovať."

Ruské úrady pritvrdili podmienky, ktoré musia splniť zahraničné spoločnosti pri odchode z Ruska.

Zdražie sa im príspevok do ruského rozpočtu a tiež budú musieť svoje ruské aktíva predávať ešte s väčšou zľavou ako doteraz, uviedol ruský minister financií Anton Siluanov.

Príspevok do štátneho rozpočtu sa zvyšuje z 15 na 35 percent zo sumy dohodnutej pri transakcii, pričom pri predaji musí z trhovej ceny zľaviť tri pätiny, a nie polovicu ako doteraz.

Summit Európskej únie vyzval na posilnenie vojenskej podpory Ukrajine a zrýchlenie dodávok munície

Summit EÚ zdôraznil význam zrýchlenia dodávok najmä systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, ktoré sú potrebné na ochranu ukrajinského obyvateľstva a kritickej energetickej infraštruktúry. 

Vyplýva to zo záverov rokovaní, na ktorých sa šéfovia štátov a vlád zhodli a ktoré zverejnila hovorkyňa predsedu Európskej rady. Lídri ÚNIE tiež zdôraznili význam zvýšenia podpory pre ukrajinský obranný priemysel.

Prezidenti a premiéri krajín únie v záveroch z rokovaní, ktoré sa týkajú Kyjeva, zopakovali "neochvejný záväzok Európskej únie poskytovať Ukrajine a jej obyvateľom trvalú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu tak dlho, ako to bude potrebné, a tak intenzívne, ako to bude potrebné".

"Rusko nesmie zvíťaziť," stojí v texte.

Štrnásty balík sankcií proti Rusku schválili členské štáty na konci júna, teraz podľa informácií ČTK začali práce na pätnástom, ktorý by mal podľa všetkého vzniknúť ešte do konca roka. (ČTK)

Nórsko v blízkej budúcnosti poskytne Ukrajine šesť stíhačiek F-16.

Uviedol to ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Bjørnom Arildom Gramom. 

Obaja ministri sa stretli v Bruseli v rámci zasadnutia Rady Ukrajina – NATO. Diskutovali o súčasnej situácii na frontovej línii na východe Ukrajiny a o potrebách Kyjeva týkajúcich sa zbraní s dlhým dosahom.

"Boli uzavreté konkrétne dohody o posilnení našej protivzdušnej obrany," oznámil Umerov.

S nórskym rezortným kolegom Umerov diskutoval aj o rozvoji ukrajinského obranného priemyslu. Gramovi navrhol, aby sa Nórsko pripojilo k tzv. dánskemu modelu, teda priamemu financovaniu ukrajinských zbrojárskych podnikov. Umerov konštatoval, že rokovania v tomto smere pokračujú.

Ukrajina tiež navrhla, aby Nórsko - podobne ako Francúzsko - prevzalo "záštitu" nad jednou z ukrajinských brigád, ktorá by zahŕňala výcvik jej príslušníkov a vybavenie. (TASR)

Česko sa s Dánskom a Holandskom dohodlo na pokračovaní dodávok munície pre Ukrajinu aj v roku 2025.

Na sociálnej sieti X to napísal český premiér Petr Fiala. Cieľom podľa jeho slov je, aby sa Ukrajina dokázala ruskej agresii brániť aj naďalej.

"Spoločne s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a predsedom holandskej vlády Dickom Schoofom sme sa dohodli na ďalšej podpore nášho aj ukrajinského obranného priemyslu a na pokračovaní dodávok munície na Ukrajinu aj v roku 2025, aby sa dokázala Ukrajina aj naďalej brániť nekončiacej ruskej agresii," uviedol Fiala.

V záujme bezpečnosti celej Európy vyzval na vytrvanie v podpore Ukrajiny aj ďalšie štáty.

V spoločnom vyhlásení premiéri uvádzajú, že vďaka spolupráci ich krajín, ktorá trvá už dva roky, dokázali Kyjevu doručiť množstvo vojenského materiálu a tento rok presvedčiť ďalšie štáty, aby sa k nim pripojili, čím vznikla takzvaná česká muničná iniciatíva.

Ukrajinský prezident Zelenskyj a grécky premiér Mitsotakis podpísali dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Oznámili to ukrajinský prezident aj úrad gréckeho premiéra.

"Grécko je pripravené pokračovať v plnení najnaliehavejších obranných potrieb Ukrajiny. Poskytne tiež ďalšie zdroje na urýchlenie výcviku našich pilotov a technikov pre (stíhačky) F-16," uviedol Zelenskyj.

Bezpečnostný pakt podpísali popri zasadnutí Európskej rady v Bruseli, pričom Grécko sa stalo 21. krajinou Únie, ktorá s Kyjevom podpísala takúto bilaterálnu dohodu.

Rusko používa svoje vojnové lode v Čiernom mori len na odpútavanie pozornosti ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk povedal, že ak Rusko v Čiernom mori umiestni niekoľko nosičov riadených striel, neznamená to, že budú použité na útok. Pre nízku účinnosť je Moskva nútená využívať ich len na zamestnanie ukrajinskej protivzdušnej obrany, dodal.

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine Moskva podľa Kyjeva stratila približne 30 percent Čiernomorskej flotily, keďže mnohé jej lode Ukrajinci buď zničili alebo poškodili.

Šéfka europarlamentu Metsolová lídrom členských štátov zopakovala, že europarlament vytrvá v podpore Ukrajiny.

Vyzvala taktiež na koordinovaný európsky prístup s cieľom zabezpečiť integritu schengenského priestoru.

"Keď hovoríme o budúcnosti Ukrajiny a o ukončení tejto strašnej vojny, musíme si jasne povedať, že to môže dosiahnuť len silná a suverénna Ukrajina. EP je pevne presvedčený, že nemá byť nič o Ukrajine bez Ukrajiny," uviedla Metsolová.

Pripomenula, že europarlament bude nasledujúci týždeň na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovať o poskytnutí výnimočnej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 35 miliárd eur.

Ukrajina pokračuje v narúšaní ruských vojenských kapacít na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym.

V najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine to na platforme X uviedlo britské obranné spravodajstvo.

Spravodajské služby Spojeného kráľovstva zaznamenali, že Ukrajinci 7. októbra zaútočili na námorný ropný terminál v meste Feodosija na Kryme. „Ukrajinské útoky pokračujú v postupnej degradácii ruských vojenských schopností na Krymskom polostrove," poznamenala britská spravodajská služba.

Briti poukázali na skutočnosť, že v tomto roku zasiahli ukrajinské sily na Kryme aj ruské systémy protivzdušnej obrany, letiská, veliteľské centrá, námorné zariadenia, logistické zariadenia a prechod cez Kerčský prieliv.

V septembri britská spravodajská služba napísala, že Rusko stavia okolo Krymského mosta bariéru a nasadzuje sily protivzdušnej obrany a množstvo ďalších prostriedkov v nádeji, že ho ochráni pred ďalšími ukrajinskými útokmi.

Británia pridala 18 ruských ropných tankerov a ďalšie štyri plavidlá na prepravu LNG na svoj sankčný zoznam. 

Britská vláda to oznámila vo vyhlásení. Podľa Londýna je to doteraz najväčšia séria sankcií proti takzvanej tieňovej flotile zahraničných plavidiel, ktoré prepravujú ruské energetické produkty. Spojené kráľovstvo tiež uložilo sankcie ruskej plynárenskej spoločnosti RusGazDobyča.

"Musíme bojovať proti škodlivým ruským aktivitám na každom kroku, či už ide o nezákonné taktiky na posilnenie Putinovho vojnového fondu, využívanie kybernetických útokov či barbarstvo na bojiskách na Ukrajine," povedal minister zahraničia David Lammy.

Celkovo tak Londýn uvalil sankcie už na 43 ruských plavidiel. Tankery, proti ktorým je aktuálne opatrenie namierené, prepravili v minulom roku odhadom suroviny a produkty v hodnote 4,9 miliardy libier. Niektoré z nich plávajú pod vlajkou štátov ako Barbados alebo Gabon. (ČTK)

Väčšina predsedov vlád krajín Európskej únie podľa prezidenta  Zelenského podporila plán víťazstva pre Ukrajinu.

K plánu sa vyjadrilo 18 členov Európskej rady a väčšina z rečníkov dala najavo plnú podporu, povedal prezident v Bruseli.

Prvým bodom plánu je pozvanie Ukrajiny do NATO. To by podľa Zelenského neznamenalo vtiahnutie Spojených štátov do vojny, ako si niektorí Američania myslia.

Naopak, podľa Zelenského je potrebné, aby slovám o členstve zodpovedali aj činy, a to v podobe formálnej pozvánky do aliancie. Fakticky by členstvo Ukrajina podľa Zelenského mohla získať aj po vojne.

Ukrajina vníma členstvo v NATO ako bezpečnostný dáždnik, uviedol prezident Zelenskyj v Bruseli.

Dodal tiež, že ho berie ako krok, ktorý posilní krajinu a poskytne jej istotu, že nedôjde k opätovnému ohrozeniu územnej celistvosti.

Zelenskyj pripomenul, že počas stretnutia s lídrami EÚ povedal, že Ukrajina musí byť "v silnej pozícii" pred ďalším mierovým summitom s Ruskom, a to je aj podstatou jeho "plánu víťazstva", že Ukrajina nechce byť silná len na fronte, ale v budúcnosti aj ako štát ako taký.

Potvrdil tiež, že aj bez výraznejšej podpory pre tento plán a popri tom ako bude ďalej brániť svoje územie pred agresormi, Kyjev bude pracovať na príprave budúcoročného mierového summitu.

Na otázky či bude Ukrajina pokračovať v boji proti Rusku, aj keď západní spojenci nepodporia jeho plán víťazstva, odpovedal kladne. Vyjadril však nádej, že spojenci zo Západu dodržia svoje záväzky posilniť obranyschopnosť Ukrajiny, v opačnom prípade by to bola dobrá správa iba pre Rusko.

Viacero otázok sa týkalo pozvánky Ukrajiny do NATO. Zelenskyj uviedol, že už len samotná perspektíva vstupu do Aliancie je nádej pre jeho ľud a dodáva mu silu.

Potvrdil, že o tomto pláne a o vstupe do NATO hovoril aj s predstaviteľmi USA, Joeom Bidenom, Kamalou Harrisovou aj Donaldom Trumpom. Exprezidentovi USA vysvetlil, ako Rusko porušilo Budapeštianske memorandum a naznačil, že Ukrajina nechce jadrové zbrane na svoju obranu a ako záruka bezpečnosti jej postačí členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Zelenskyj odpovedal aj na otázky o severokórejských vojakov na bojisku. Podľa neho ukrajinská tajná služba má informácie, že niekoľkí severokórejskí dôstojníci už boli rozmiestnení na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom.

Upozornil, že rovnaké zdroje tvrdia, že Severná Kórea je pripravená vyslať celkovo 10-tisíc vojakov po boku ruskej armády do boja proti Ukrajine, čím by došlo k priamemu zapojeniu ďalšej krajiny do vojny. Irán Rusku síce pomáha zásielkami dronov, ale vojakov neposiela. (TASR)

Orbán ostro kritizoval plán prezidenta Zelenského. V statuse na facebooku ho označil za "viac než desivý."

"To, čo včera načrtol v ukrajinskom parlamente, je viac než desivé. Som jedným z tých, ktorí naliehajú na Európsku úniu, aby zmenila svoju súčasnú stratégiu. Únia vstúpila do tejto vojny so zle organizovanou, zle vykonanou a zle vypočítanou stratégiou, za ktorú je v prvom rade zodpovedná predsedníčka Európskej komisie (Ursula von der Leyenová). Túto vojnu prehrávame, takže stratégia nefunguje. Treba ju zmeniť!" napísal maďarský premiér. 

Orbán dodal, že to neznamená, že sú potrebné nebezpečnejšie zbrane a rakety s dlhým doletom, ale že namiesto vojnovej stratégie treba prejsť na mierovú stratégiu.

"Potrebujeme prímerie a mierové rozhovory! Dnes budem tiež naliehať, aby nemecká kancelárka a francúzsky prezident začali v mene celej Európskej únie čo najskôr rokovať s Rusmi, aby sme našli východisko z tejto situácie," uzavrel maďarský ministerský predseda.

Ukrajina tvrdí, že na jej území už za Rusko bojujú aj vojaci zo Severnej Kórey. Vojna môže byť globálnejšia. (SME)

Ukrajina robí všetko, čo je v jej silách, aby svoje územie odmínovala, potrebuje však podporu partnerov.

Vyhlásila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková na medzinárodnej konferencii o odmínovaní Ukrajiny vo švajčiarskom Lausanne, na ktorej sa zúčastňuje aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. 

Na veľkých územiach Ukrajiny sa nachádzajú stovky až tisíce mín a nevybuchnutá munícia, ktorú v bojových zónach zanechali ruské a ukrajinské sily.

Ukrajina minulý rok odhadla náklady na úplné odmínovanie krajiny na 34 miliárd eur. (TASR)

Európska únia by mala urýchliť vojenskú i finančnú pomoc Ukrajine, povedal šéf Európskej rady Charles Michel.

Počas spoločného vyhlásenia s ukrajinským prezidentom Zelenskyj zdôraznil, že "EÚ stojí na strane Ukrajiny a bude na nej stáť tak dlho, ako bude treba".

"Vieme, že potrebujete viac vojenskej a finančnej pomoci. Musíme sa pozrieť na to, ako poskytovanie pomoci urýchliť," vyhlásil Michel.

Pred zasadnutím ministrov obrany NATO v Bruseli Ukrajinu podporili ministri Veľkej Británie, Litvy a Lotyšska.

NATO musí v nadchádzajúcich mesiacoch posilniť svoju podporu Ukrajine, aby získala vo vojne prevahu, vyhlásil britský minister obrany John Healey.

"Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch zvýšili našu podporu pre Ukrajinu s cieľom vyvinúť tlak na Rusko, a tak zabezpečili, aby Ukrajina mohla získať prevahu, pretože obrana Európy sa začína na Ukrajine," povedal Healey.

Podľa litovského ministra obrany Laurynasa Kasčiunasa by malo NATO Ukrajinu do Aliancie pozvať hneď.

"Pozvánka (do NATO) je prvým krokom, je to však skutočne nezvratný krok, bod, z ktorého niet návratu," vyhlásil litovský minister Kasčiunas. "Ak chcete Rusov zatlačiť preč od územia NATO, aby im ani nenapadlo skúšať NATO, najlepšou cestou je všemožná podpora Ukrajiny," dodal.

Lotyšsko tiež podporuje tzv. víťazný plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, povedal lotyšský minister obrany Andris Spruds. Dodal, že vzdušný dohľad NATO nad pobaltskými štátmi je potrebné transformovať na obrannú misiu. (TASR)

Zima sa blíži a pre nás je zima vždy nebezpečná, povedal prezident Zelenskyj po príchode na samit Európskej rady.

Do belgickej metropoly pricestoval, aby predstavil európskym lídrom plán víťazstva pre spravodlivé ukončenie vojny.

Po boku predsedu Európskej rady Charlesa Michela zopakoval to, čo povedal už v stredu na pôde ukrajinského parlamentu, a to že úspech plánu víťazstvu nezávisí od Ruska, ale od spolupráce medzi Ukrajinou a jej partnermi. „Bránime nielen Ukrajinu, ale tiež slobodu v Európe.“

Pri novinároch sa pristavila tiež predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola. „Vítame mierový plán prezidenta Zelenského. Predstavuje mier s integritou, mier so spravodlivosťou, mier s dôstojnosťou,“ vyhlásila Metsola.

Teória Putina o dosiahnutí víťazstva nad Ukrajinou dlhotrvajúcou vojnou podľa Inštitútu pre štúdium vojny môže zlyhať.

Dôvodom je strednodobé a dlhodobé obmedzenie Ruska pri generovaní dostatočného počtu vojakov a pri výrobe vojenskej techniky.

Vyčerpávajúce ruské útoky pravdepodobne narušia ruské zdroje tak, že Moskva bude musieť v niektorých sektoroch spomaliť tempo operácií a Ukrajinci by tak získali šancu prevziať iniciatívu, tvrdí ISW. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V súčasnosti sa Rusko spolieha na renováciu zásob techniky zo sovietskej éry, aby nahradilo značné straty na Ukrajine, ale tieto zásoby sa vyčerpávajú čoraz rýchlejšie," dodal ISW.

Litovský prezident vyhlásil, že teraz je najhoršia chvíľa začať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Moskva podľa neho teraz cíti svoju prevahu.

"Práve teraz si (ruský prezident Vladimir Putin) myslí, že má prevahu a tlačí Ukrajinu do kúta. Toto je najhoršia chvíľa na začatie rokovaní, pretože má pocit, že Rusko je tou silnejšou stranou," povedal Nauseda novinárom. (TASR)

Je jasné, že Ukrajina raz bude členom NATO, je iba otázkou kedy, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pri tretej osobnej schôdzke, ktorej predchádzali stretnutia v Kyjeve a v Londýne, chce Rutte prezidenta Zelenského ubezpečiť o podpore a jednotnej pozícii všetkých spojencov. Členstvo Ukrajiny v aliancii je kľúčovým bodom tzv. víťazného plánu, ktorý ukrajinský prezident predstavil v stredu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj ukázal víťazný plán. O utajených prílohách zatiaľ mlčí Čítajte 

Zelenskyj by mal naopak nového šéfa NATO informovať okrem iného o dianí na fronte.

 "Samozrejme, chceme byť v situácii, keď bude Ukrajina z pozície sily schopná začať rokovania s Ruskom, ale kým táto chvíľa nastane, môže počítať s ďalšou podporou," povedal Rutte, ktorý dodal, že aliancia musí urobiť všetko preto, aby  Putin nedostal to, čo chce.

Rutte tiež kritizoval bieloruského vodcu za jeho podporu Ruska. Lukašenko je podľa šéfa NATO vo vzťahu s Ruskom tým slabším a jeho podpora by sa mala skončiť. Lukašenko svojimi krokmi škodí bieloruskému ľudu, uviedol Rutte na otázku novinára z tejto krajiny.

V Bruseli sa začína dvojdňové rokovanie ministrov obrany NATO, prvé pod vedením Rutteho, ktorý tento mesiac vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý bol vo funkcii desať rokov. Ministerská schôdzka sa má zamerať predovšetkým na vojny na Ukrajine a na Blízkom východe. Do aliančnej centrály dorazí aj prezident Zelenskyj. 

Zelenskyj v telefonáte s Bidenom navrhol zvážiť spôsoby, ako by oba štáty mohli posilniť spoluprácu pri produkcii zbraní.

"Informoval som prezidenta Bidena o svojom dnešnom (stredajšom) vystúpení v ukrajinskom parlamente, kde sa plán víťazstva stretol so silnou podporou všetkých parlamentných strán a skupín," povedal tiež Zelenskyj s odvolaním sa na svoj prejav v zákonodarnom zbore, kde prvýkrát verejne predstavil hlavné kroky, ktoré by podľa Kyjeva mali viesť k porazeniu ruského agresora.

V Lausanne sa začína medzinárodná konferencia o odmínovaní Ukrajiny, ktorá sa bude konať do zajtra.

Účastníci konferencie Ukraine Mine Action Conference v Lausanne by mali diskutovať o spôsoboch, ako odmínovanie Ukrajiny začleniť do sociálnej a hospodárskej rekonštrukcie krajiny.

Rozhovory by sa mali týkať aj metód na rýchlejšiu identifikáciu zamínovaných oblastí a nových modelov financovania. Na stole je návrh Rozvojového programu OSN, aby ukrajinská vláda vydala dlhopisy, ktoré by odmínovanie spojili so zavádzaním udržateľných poľnohospodárskych postupov. UNDP navrhuje, aby sa výnosy z dlhopisov reinvestovali aj do odmínovania.

Ukrajina minulý rok odhadla náklady na úplné odmínovanie krajiny na 34 miliárd eur. (TASR)

V noci útočilo na Ukrajinu 56 ruských dronov, väčšinu z nich ukrajinská armáda zneškodnila.

 Ukrajinské sily zostrelili 22 z 56 ruských dronov. Väčšinu ostatných zneškodnili prostriedkami elektronického boja. Ruské útoky cielili najmä na energetickú infraštruktúru v juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti. 

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ďalších 27 ruských dronov pravdepodobne spadlo na ukrajinské územie v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja. Dva drony opustili ukrajinské územie a preleteli do Bieloruska. Letectvo zaznamenalo aj päť zásahov na infraštruktúru v blízkosti frontovej línie na východe krajiny.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na sociálnej sieti Telegram uviedol, že pri útoku v oblasti sa nikto nezranil a niekoľkým odberateľom prerušili dodávku elektrickej energie.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko upozornil, že trosky jedného dronu spadli na pozemok škôlky v hlavnom meste. Úrady v Kyjeve a okolitých oblastiach nehlásili po útoku žiadne škody na kritickej infraštruktúre ani obete. (TASR)

Ruské štátne médiá si nenechali ujsť príležitosť a návštevu Ľuboša Blahu v Moskve využili na propagandu. (SME)

Ruská armáda prišla o ďalších viac ako 1 400 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 674 270 vojakov. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 420 vojakov, 17 tankov, 33 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov a 83 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 014 tankov, 18 002 bojových obrnených vozidiel, 26 815 vozidiel a autocisterien, 19 510 delostreleckých systémov, 1 232 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 104 dronov, 2 620 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 446 kusov špeciálnej techniky.

Premiér Fico odcestoval na zasadnutie Európskej rady do Bruselu. Lídri sa budú venovať aj podpore Ukrajiny.

Hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, migrácia, konkurencieschopnosť a klíma.

Lídri EÚ sa budú venovať ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.

Rokovať budú aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe, najmä o kritickej eskalácii násilia v regióne. Budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť okamžité prímerie pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice a v Pásme Gazy či prepustenie všetkých rukojemníkov.

Diskusie o migrácii majú zhodnotiť implementáciu komplexného prístupu k migrácii, na ktorom sa lídri dohodli vo februári minulého roka. Ten sa zameriava na posilnenie kontrol vonkajších hraníc Únie, zlepšenie politiky návratov či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

V oblasti konkurencieschopnosti je hlavný dôraz diskusií na jej zlepšenie do budúcnosti. Lídri EÚ sa už dohodli na niekoľkých prioritách na zníženie závislosti v strategických sektoroch. Samit bude príležitosťou na zhodnotenie dosiahnutého pokroku. (TASR)

Austrália daruje Ukrajine 49 tankov Abrams americkej výroby, uviedlo austrálske ministerstvo obrany.

Tanky mali byť vyradené z prevádzky začiatkom budúceho roka.

Viac ako 60 ton vážiace tanky Austrália vyšle na pomoc vojnovému úsiliu Ukrajiny, ktorá sa viac ako dva a pol roka bráni ruskej agresii a pripravuje sa na ďalšiu vojnovú zimu. Niektoré tanky si vyžadujú menšie opravy, iné zas možno využiť na náhradné diely.

"Stojíme bok po boku s Ukrajinou v jej boji proti nezákonnej ruskej invázii," uviedol austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy vo svojom vyhlásení, v ktorom oznámil darovanie tankov Ukrajine.

"Som nesmierne vďačný za odvážne rozhodnutie Austrálie, poskytnúť 49 tankov M1A Abrams pre našu obranu proti ruskej agresii," napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X. "Austrália zostáva naším spoľahlivým partnerom v bránení slobody, demokracie, ľudského života a svetovej bezpečnosti," dodal Zelenskyj.

Ukrajina niekoľkokrát požiadala Austráliu o darovanie starého vojenského vybavenia, pripomína AFP. Napriek tomu však Austrália v tomto roku vyradila svoje vrtuľníky MRH-90 Taipan, namiesto toho, aby ich poslala na Ukrajinu. Conroy v súvislosti s týmto rozhodnutím uviedol, že stroje neboli v dobrom stave.

Austrálsky obranný analytik Michael Shoebridge povedal, že Canberra musí zintenzívniť darcovstvo vojenského vybavenia a oznámenie o dodávke tankov označil za dobrú správu. (TASR)

NATO neplánuje v blízkej budúcnosti pozvať Ukrajinu do aliancie, tvrdí americká veľvyslankyňa pri NATO Smithová.

A to napriek tomu, že ide o prvý bod tzv. plánu víťazstva, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v snahe dopracovať sa k spravodlivému ukončeniu vojny na Ukrajine.

Na otázku o možnosti oficiálneho pozvania Ukrajiny do NATO americká veľvyslankyňa pripomenula postoj aliancie k „nezvratnej ceste Kyjeva k členstvu“.

Smithová naznačila, že aliancia nie je v štádiu, keď zvažuje pozvanie v krátkodobom horizonte. Poznamenala však, že bude udržiavať kontakt s Ukrajinou a diskutovať o spôsoboch, ako pokročiť smerom k vstupu do aliancie. (SITA)

Ruského dôstojníka necelý týždeň po návrate z vojny zavraždili neďaleko Moskvy. Podľa médií išlo o vraždu na objednávku. (ČTK)