„To, čo sa stane v najbližších piatich rokoch, môže rozhodnúť o budúcnosti mnohých populácií živočíchov na Zemi. Musíme dosiahnuť reálne pokroky v ochrane prírody, máme iba túto jedinú planétu a jedinú šancu zvrátiť negatívny trend,“ prízvukuje riaditeľka slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie WWF – Svetového fondu na ochranu prírody, MIROSLAVA PLASSMANN (MP).
Od roku 1970, teda len za polstoročie, totiž nastal dramatický pokles svetových populácií voľne žijúcich druhov zvierat. A to až o tri štvrtiny. Najväčší pokles je v Južnej Amerike a Karibiku, ale aj v Afrike a Pacifiku.
Drastický pokles sa týka aj Slovenska. „Na červenom zozname je až 45 druhov rýb a štyri druhy mihúľ. Na slovenskom úseku Dunaja kedysi žilo päť druhov jeseterovitých rýb, dnes zostal jediný.“
Envirofilozof: Hoci vieme, že smerujeme ku kolapsu, čoraz viac udržiavame štýl, ktorý to spôsobil Čítajte Nepríjemné fakty priniesla nová správa WWF, ktorú vydali v októbri. Za katastrofálnym miznutím prírody stojí podľa nej ľudská činnosť, ničenie pôvodných biotopov, enormné využívanie zdrojov, zlá energetická aj potravinová politika.
Blížime sa k bodu zlomu, z ktorého sa už nebude dať vrátiť naspäť, zhodujú sa odborníci. Ešte však máme nádej. „Netreba sa zacykliť v negatívnych emóciách, že ja mám teraz zmeniť svet. Stačia aj malé kroky. Ak veľké množstvo ľudí urobí aj malý krok pre planétu, výsledná zmena bude mať veľký dosah,“ hovorí členka pobočky WWF Slovensko FRÉDÉRIQUE HAZÉOVÁ (FH).
Frédérique Hazéová z WWF Slovensko, vľavo, a riaditeľka slovenskej pobočky Miroslava Plassmann. (zdroj: Jozef Jakubčo)V rozhovore sa dočítate:
- čo sa stalo s našou planétou za posledných 50 rokov a prečo je ohrozený život na Zemi,
- že sa to netýka len ikonickej pandy, ale vymierajú celé populácie kedysi početných živočíchov,
- že ak sa zrútia celé ekosystémy, bude to mať za následok globálne zmeny počasia a destabilizáciu spoločnosti po celom svete,
- čo s tým môžeme robiť a prečo je rozhodujúcich najbližších 5 rokov.
Podľa novej správy WWF mizne príroda alarmujúcim tempom. Početnosť sledovaných populácií živočíchov za posledných 50 rokov klesla v priemere o 73 percent. To je desivo vysoké číslo, nie?
F. H.: Pokles veľkosti monitorovaných populácií voľne žijúcich živočíchov je naozaj katastrofálny. Hovoríme o období medzi rokmi 1970 – 2020. Aj pre tieto čísla správa zdôrazňuje naliehavosť splnenia globálnych cieľov v oblasti ochrany prírody, klímy a udržateľného rozvoja.
Vo vašom logu je panda. Tento pokles sa však netýka len známych a kriticky ohrozených druhov?
M. P.: Presne tak. Jednotlivé druhy síce ešte stále existujú, ale počty ich jedincov rapídne klesli. Týka sa to aj tých, ktoré boli ešte pred pár desaťročiami úplne bežné. Navyše situácia je dnes alarmujúca pri veľmi veľkom počte druhov.
O ktoré ide?
F. H.: Napríklad populácia tučniaka čiapočkatého v Antarktíde sa od roku 1980 znížila o 61 percent. V národnom parku Minkébé v Gabone zase klesla populácia afrických pralesných slonov len za desaťročia 2004 – 2014 až o 80 percent. Podobne sú na tom napríklad sladkovodné delfíny žijúce v povodí Amazonky: pri delfínovcovi amazonskom v rezervácii Mamirauá je pokles populácie o 65 percent a pri delfínoch tucux až o 75 percent. A tak by sme mohli menovať ďalej.
Living Planet Report 2024
- je komplexnou štúdiou o stave našej planéty, ide o vedecky podložený prehľad o stave živej prírody,
- je výsledkom rozsiahleho monitoringu populácií po celom svete,
- zahŕňa 35-tisíc rôznych populácií živočíchov patriacich až k 5500 rôznym druhom stavovcov, teda rýb, plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov.
- WWF ju vydáva dvojročne, aktuálne je to 15. vydanie správy,
- správa neopisuje len stav, v akom sa ocitla príroda našej planéty, ale aj trendy, ako sa populácie vyvíjajú.
Poklesy v populáciách voľne žijúcich živočíchov slúžia ako varovné signály a Living Planet Index nám ukazuje, že sa populácie natoľko rapídne zmenšujú, že sa zvyšuje riziko úplného vyhynutia konkrétnych druhov.
V istom bode sa môžu dostať na také minimum, že nebudú schopné regenerácie a prežitia.
Podľa vašej správy od roku 1970 nastal na Zemi 69-percentný pokles početnosti populácií suchozemských druhov. Čo to spôsobilo?
M. P.: Ide o kumuláciu dôvodov. Je to aj ničenie prírodného prostredia, aj znečisťovanie, nárast teploty, a s tým spojené extrémy počasia. Tiež envirokriminalita má obrovské rozmery, je druhou najväčšou kriminalitou po obchode s drogami.
S jednou hrozbou by si druhy ešte poradili, ale ide o spolupôsobenie rôznych faktorov, čomu nedokážu čeliť.
Napríklad náš rys dokáže čeliť novým postaveným cestám, hoci mnohé jedince zahynú pod kolesami áut, ale ak k tomu ešte príde pytliak, ktorý ho loví a vyrúbu mu les, v ktorom žije, nemá šancu a vymrie. Nášmu telu stačí zvýšenie teploty o jediný stupeň, aby s hrozbou začalo bojovať. Koraly zase začnú vypudzovať mikroriasy, ktoré v nich žijú, kvôli čomu zblednú a niektoré druhy nakoniec odumierajú.
F. H.: Amazonský dažďový prales aj koralové útesy sú kľúčové ekosystémy. Tak, ako Amazónii hrozí kolaps, koralom hrozí masové vymieranie. Príkladom je vymieranie koralov vo Veľkej koralovej bariére pri Austrálii. Vplyvom zmeny klímy spôsobenej človekom sa otepľujú vody morí a oceánov, čo spôsobuje rozsiahle bielenie a neskôr aj odumieranie koralov, pretože ich odolnosť oslabujú aj ďalšie tlaky, ako znečistenie a nadmerný rybolov.
M. P.: Aj keby sme udržali nárast globálnej teploty do 1,5 stupňa, je vážna obava, že 70 – 90 percent koralov zahynie. No je vážne obava, že otepľovanie neudržíme ani na úrovni toho 1,5 stupňa.
Súčasným tempom zmien smerujeme k nárastu teploty v priemere o minimálne tri stupne. Pritom nejde o to, že koraly sú pekné na fotkách, ale o to, že majú množstvo funkcií – od ochrany pobrežia pred vlnobitím po fakt, že vyše 770 miliónov ľudí je sociálne a ekonomicky závislých od koralových útesov.
Povedzme to tak, že dnes už nejde o jednotlivé druhy, ale ohrozené sú celé ekosystémy, ktoré tieto druhy tvoria.
Living Planet Index pre suchozemské a sladkovodné populácie v rokoch 1970 - 2020. (zdroj: Living Planet Report 2024)Slová ako biodiverzita a ekosystém odrádzajú množstvo ľudí. Hovoríme o kedysi pestrej prírode a jej zániku?
M. P.: Áno, ide o miznutie alebo, ak chcete, vymieranie konkrétnych druhov takou rýchlosťou, že môže dôjsť k zrúteniu celých ekosystémov. Ekosystém je zložitá skladačka vzťahov medzi druhmi aj ich prostredím. Každý druh má v tejto mozaike svoje miesto, kam zapadá. Je to ako s puzzle.
Obraz v puzzle drží pokope najlepšie vtedy, keď sú všetky časti skladačky spolu. Ale ak začnete jednotlivé puzzle vyberať, obraz sa nakoniec rozsype, lebo zvyšné časti ho už pokope neudržia.
Ľudia takisto môžu povedať, načo nám je nejaká žaba z pralesa alebo antilopa, ktorá vymiera?
